Neďaleko vo veľmi skromnom športovom úbore posilňuje tmavovláska a z času na čas utrúsi ironickú poznámku. Tak vyzerá jedna z mnohých scén programu Big Brother, ktorý sa stal spolu s Milionárom najsledovanejším na svete. Medzi divákmi sú však oveľa obľúbenejšie iné scénky z reality show - tie, keď prejavy počiatočnej príťažlivosti prechádzajú cez koketovanie až k vášnivým scénam, ktoré sú, ako inak, pre komerčné televízie na celom svete tým najlukratívnejším materiálom. A tak sa pred zrakmi státisícov Rusov nalepených na obrazovkách v priamom prenose sprchoval mladý muž s bývalou striptérkou Margo.
Kľúčová dierka a pohľad do najtajnejšieho súkromia cudzích ľudí, nepretržite v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu. To je podstatou televíznej mašinérie, ktorá sa pred tromi rokmi spustila v Nemecku a odtiaľ prerazila takmer do celého sveta. Typ programov, ktoré za krátky čas analytici nazvali reality show (skutočná šou) ako prvá odštartovala nemecká televízna stanica RTL 2 pod názvom Big Brother.
Názov sa inšpiruje dielom Georgea Orwella 1984. Anglický spisovateľ v nej vizionársky približuje totalitnú spoločnosť budúcnosti, kde sú ľudia pod dozorom všadeprítomného "oka". Slovami Big Brother is Watching You, čiže Veľký brat ťa pozoruje, nazval Orwell špehovanie.
Na Slovensku len v malom
Bolo len otázkou času, kedy podobný program dorazí na Slovensko. Ako prvá sa pred dvoma rokmi chytila nápadu najväčšia komerčná televízia Markíza. Po zrátaní nákladov a možných ziskov pri tak malom slovenskom trhu však prišla na to, že by sa to neoplatilo.
Pred rokom zatvorilo HBO do priehľadnej miestnosti na bratislavskom Námestí dvojicu mladých ľudí, ktorá nepretržite sledovala televíziu. Nedávno sa podobná akcia skončila v obchodnom centre Polus. V akomsi sklenenom bytíku mala týždeň žiť dvojica mladých ľudí - mohli ju sledovať nielen nákupuchtiví okoloidúci, ale aj záujemcovia na internete, a to 24 hodín denne. Z uzavretej kocky vychádzali, len keď sa chceli osprchovať.
Dvojica nedostávala nijaké špeciálne úlohy, ako je to pri programoch typu Big brother zvykom. Ich jedinou úlohou tu bolo žiť a byť na očiach všetkým zvedavcom.
Do súťaže sa prihlásilo vyše 50 párov. Každý pár musel odpovedať na niekoľko otázok typu: Čo by ste si nikdy nevzali na opustený ostrov alebo ako vyzerá vaša ideálna dovolenka. Okrem toho museli napísať krátky životopis oboch partnerov a príbeh ich vzťahu.
Zo všetkých záujemcov vybrala komisia 5 párov, ktoré postúpili do veľkého finále. Tu ich čakali rôzne úlohy, ktoré rozhodli o víťaznom páre. Ten mal stráviť týždeň na očiach verejnosti.
Ak pár vydrží celý týždeň, mal dostať ceny v celkovej hodnote 300-tisíc korún. Medzi cenami je televízor za 50-tisíc, oblečenie za 50-tisíc, obuv a doplnky za 50-tisíc, zariadenie za 50-tisíc, počítač a spotrebiče za 50-tisíc a nápoje a strava v reštaurácii takisto za 50-tisíc.
Marketingová manažérka Polus City Cener Dana Horváthová vraví, že sa neinšpirovali žiadnym podobným programom v zahraničí. "Prišlo to ako blesk z čistého neba. Až potom sme si spomenuli, že takto sa vlastne robí Big brother." Keďže nešlo o napodobeninu žiadnej relácie, ale o vlastný originálny projekt, nemuseli kupovať autorské práva.
Čo sa tam deje
Projekt Big Brother odštartovala pred tromi rokmi spoločnosť CBS na televíznej stanici RTL 2 s rozpakmi. Ale program vyvolal medzi divákmi doslova šialenstvo. Keď sa končil, pri obytnom kontajneri v Kolíne, kde sa Big Brother odohrával, čakalo na víťaza 6-tisíc fanúšikov a pred obrazovkami sedeli milióny divákov.
O účasť v programe bol obrovský záujem - prihlásilo sa 20-tisíc ľudí. Z nich vybrali desiatich, ktorí boli 100 dní pod dohľadom 28 kamier a 60 mikrofónov zatvorení v obytnom kontajneri veľkom 153 metrov štvorcových. Boli odrezaní od okolitého sveta - nemali prístup k rádiu, televízoru, telefónu či mailu. Nadšená verejnosť v televízii sledovala každé kýchnutie, sprchovanie, kŕmenie sliepok či najintímnejšie scény protagonistov. Televízia každý deň prinášala zostrih 45 minút - samozrejme tých najpikantnejších. Cenu si odnáša ten, kto si získa priazeň divákov.
Pri odvysielaní prvých častí hovoril nemecký minister vnútra o útoku na ľudskú dôstojnosť, búrila sa cirkev, Amnesty International. Diváci sa však od Big Brother odtrhnúť nenechali a hlasovali a hlasovali. Vďaka nim sa víťazom a držiteľom 250-tisíc mariek stal zámočník Jürgen z Kolína a Big Brother začal víťazné ťaženie po celej Európe.
Čo na to hovoria odborníci
Big Brother v Nemecku, Taxi Orange v Rakúsku či Loft Story, to všetko sú pravé reality show - magnet pre divákov, zlatá baňa pre televízie, téma pre psychológov, zvláštny úkaz pre sociológov. Prečo po tom diváci šalejú?
"Takmer každý má v sebe istú dávku voyeurizmu, čiže potreby nazrieť 'cez kľúčovú dierku' do súkromia a intimity iného človeka. Reality show mu dáva ďalšiu moc, ktorú v normálnom živote nemá - môže rozhodovať o osude sledovaných ľudí rozhodovať," hovorí sociálny psychológ František Šebej. Pokušenia ľudí nazerať cez kľúčovú dierku, sú mimoriadne silné a komerčné televízie to veľmi radi zneužívajú.
"V podstate ide o to v pohodlí sledovať, čo iní voyeri robia potajomky - cez okno pozerajú do izieb dievčenských internátov alebo ďalekohľadmi sledujú, čo sa deje v cudzích bytoch. Sedieť pred televízorom je pohodlnejšie a navyše aj legálne. Špehovanie cudzej spálne je predsa len nebezpečnejšie," hovorí psychológ Julián Lučanský. Myslí si, že tieto relácie prekračujú nielen spoločenské, ale aj intímne hranice.
Psychológovia sa zhodujú v tom, že ľudia majú tieto programy radi, pretože sa môžu identifikovať s niektorou z postáv, podobne sa tento "magnet" využíva aj pri hre Milionár. "V podvedomí alebo vedomí si divák hovorí - ja som ten, správa sa tak, akoby som sa v takej situácii správal ja. Je to naostro, preto to má úspech," hovorí Lučanský.
Psychologička Eva Gajdošová si myslí, že tieto programy dávajú silu ľudom s istým handicapom, napr. ľuďom osamelým, s nízkou sebadôverou, neistým, ktorým sa pri osobných interakciách nedarí naviazať a udržať vzťah. "Kým priame medziľudské vzťahy môžu odhaliť ich vlastné zraniteľné miesta, takýto kontakt zraneniu zabraňuje."
Kto sa postaví pred oko kamery
"Reality show s realitou veľa spoločného nemá. Je to skôr zmes naivity, zjednodušovania a absurdity. Samotný výber účinkujúcich nie je reprezentatívnou vzorkou spoločnosti. Skôr naopak, vyberajú sa totiž ľudia - exhibicionisti, ktorí sa za každú cenu chcú stať známymi, a to aj za cenu extrémneho otvárania svojho vnútorného sveta," hovorí psychiater Péter Hunčík.
Ako sa zhodli viacerí psychológovia, ľudia, ktorí sú ochotní žiť pred okom kamery, musia mať istú dávku exhibicionizmu. A sú ochotní vyjsť na verejnosť aj tými najintímnejšími detailami, len aby sa stali slávnymi.
"Nie je to všeobecná vlastnosť, je to ochotná podstúpiť len úzka skupina ľudí," hovorí Šebej. "Keby nerobili toto, tak by exhibiciovali niekde inde," hovorí Lučanský.
Veľmi silným motívom sú však aj peniaze. V Nemecku to bolo 250-tisíc mariek, v Rusku dvojizbový byt v Moskve, v Turecku 50 miliónov drachiem, v Poluse to bude zariadenie sklenenej rotundy v hodnote 300-tisíc korún.
V zahraničí
o Reality show v rôznych obmenách už vysielali desiatky televíznych staníc - po Nemecku napríklad Holandsko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko, Argentína, Brazília, Austrália, Južná Afrika, Turecko. V Nemecku šli ďalšie verzie - napríklad Dom lásky, kde žilo v spoločnej vile a na spoločnej posteli niekoľko slobodných žien a jeden muž. Diváci rozhodovali o tom, ktorá žena Dom lásky opustí. V Holandsku zase malo dvanásť plnoštíhlych Holanďanov pred kamerami odtučňovať, kto zhadzoval najmenej bol zo súťaže vyradený. Víťaz si odniesol zlatú tehličku, ktorej váha sa rovnala zhodeným kilogramom.
o Do Ruska prišli reality show v roku 2001 pod názvom Za sklom. Šiesti mladí ľudia boli 34 dní zatvorení v byte pod dohľadom 27 kamier. Diváci mohli vidieť, ako sedemnásťročná Máša nedokázala odpustiť Sašovi, že sa pred kamerami sprchoval so striptérkou. Keď mu Máša ani po vyhlásení, že "k ničomu nedošlo, veď si to videla," neodpustila, skormútený Saša, ktorému sa dovtedy dobre darilo, z relácie odišiel. Denník Izvestia označil šou za pornografický program, kresťanská aj moslimská cirkev ostala zdesená. Navyše, tvorcovia boli obviňovaní, že ukradli nápad zo Západu zo známej relácie Big Brother, na ktorú sa vzťahuje ochrana autorských práv.
o V Poľsku vyvolalo vysielanie Big Brother vlnu nevôle ešte skôr, ako sa začalo. Biskup Jan Chrapek žiadal veriacich, aby program nesledovali. Naopak, psychológ Janusz Čaplivský proti nemu nič nemal. "Potrebujeme akési porovnanie. Radi sa pozeráme cez kľúčovú dierku. Big Brother nám ukazuje náš sivý život. Pozeráme sa teda do zrkadla. Našou úlohou je ukázať priemer poľského života. No Veľký Brat, ktorý bol už vysielaný v niekoľkých krajinách, zatiaľ presvedčuje, že ide skôr o podpriemer."
o V Chorvátsku záhrebská lokálna Otvorena televizja niekoľko dní sledovala každý krok 20-ročnej Andreji Šipekovej zo Záhrebu. Kamera nechýbala ani na záchode ani v kúpelni. Andreju bolo možné sledovať aj na internete.
o So škandálom sa spájala francúzska reality show Loft Story. Denník Le Monde odhalil, že Loft Story mala dopredu pripravený scenár. "Angažovali nás, ale naše úlohy boli vopred dané," povedala víťazka Loana. "Loft Story bol stroj na naháňanie peňazí a my sme boli bábkami," povedal ďalší účastník. Podfukom bolo vraj aj logo, že sa program vysiela na živo. Vysielal sa s niekoľkominútovým oneskorením a nevhodná konverzácia o politike sa vystrihla.
o Na popularite tejto novej módy sa chceli priživiť aj známe osobnosti. Kamery do bytu si dal nainštalovať extravagantný spevák Ozzy Osbourne. Rodinný život Ozzyho, jeho ženy Shirley a ich dvoch detí mohli diváci sledovať na americkej stanici MTV. Po Osbournovi nasledovala speváčka Anna Nicole Smith aj Sean P. Diddy Combs.
o Minulý mesiac francúzska televízna spoločnosť priniesla paródiu na Big Brother s názvom Nice People. Dvanásť ľudí zatvorili na tri mesiace do vily v Nice. Zostava ľudí je zložená zo vzoriek národností v Európe.
o Britská televízna stanica Channel 4 plánuje v lete vysielať reality show pod názvom My New Best friend (Môj nový najlepší priateľ), v ktorej sa súťažiaci budú musieť vyrovnať s rôznymi formami nastraženého ponižovania a príkoria. Ponižovanie ako aj reakcie nezasvätených priateľov budú nakrúcať skryté kamery.
Česko a Slovensko
V Česku sa na vysielanie reality show v roku 2001 vo veľkom chystala televízia Prima, nakoniec sa však nedohodla na vysielacích právach.
Slovenskú podobu Big brother ohlásila vo februári 2001 Markíza. "Hrdinami programu sú obyčajní ľudia, zavretí na 100 dní v obrovskom kontajneri. Ich život sledujú nepretržite 24 hodín kamery a so získaného programu sa zostrihá približne hodinový program." Nemala chýbať izolácia od okolitého sveta, odmena, ako aj hlasovanie divákov. Po niekoľkých mesiacoch, v septembri 2001 riaditeľ TV Markíza Vladimír Repčík povedal, že od projektu odstúpili. Ani dnes si to televízia nerozmyslela.
"Zo skúseností mnohých krajín totiž vieme, že sledovanosť týchto formátov sa predsa len viac-menej zlieva do zúženého diváckeho lievika v prospech mladšej a dynamickej generácie. S nasadením reality show, ako s finančne náročným projektom, by sa uvažovalo v prime time, čo vytvára obrovský tlak na masovú akceptáciu formátu," to sú podľa Kataríny Rimóczyovej z Markízy dôvody, prečo sa televízia nechystá pripraviť klasickú podobu reality show.
Reality show v pravej podobe nechystá ani Joj: "Vzhľadom na veľkosť slovenského trhu o tom neuvažujeme. Náklady by boli veľké," povedal hovorca Ľudovít Tóth.
Joj však vysiela americkú reláciu Kto prežije. "Keď sme ju minulú jeseň po odvysielaní dvoch sérií zastavili, zasypala nás lavína listov a mailov, prečo sme prestali a nech okamžite kúpime ďalšie časti," komentoval záujem divákov o reláciu Tóth. Boli aj takí, ktorí žiadali, aby televízia aspoň zopakovala predchádzajúce diely, pretože tie si nestihli nahrať. Relácia má stabilných divákov a podľa hovorcu je jednou z najsledovanejších relácií.
Aj šéf SRo Jaroslav Rezník mal v pláne pripraviť rozhlasovú verziu Big Brother, tá bola súčasťou jeho Projektu riadenia Slovenského rozhlasu na roky 2002 až 2005, vďaka ktorému poslanci rozhodli o tom, že sa stal znovu riaditeľom rozhlasu.
Kto prežije na Joj
Trochu inteligentnejšou verziou reality show je program Kto prežije?, ktorej vysielacie práva kúpila aj televízia Joj. Na malajskom ostrove Pulau Tiga v Juhočínskom mori vysadili 16 zdatných súťažiacich mužov a žien, ktorí zvíťazili v obrovskom konkurze. Pod holým nebom a pod dohľadom kamier bojujú nielen o prežitie a o milión dolárov.
"Dnes súťažíte o 400 litrov čistej pitnej vody. Ktoré družstvo odvalí ako prvé ťažký balvan, vyhrá sud vody, ktorý mu zajtra prinesieme k táboru," povedal organizátor a 16 špinavých a unavených tvárí ožilo. Pitnú a čistú vodu totiž už dlho nevideli a sud znamenal, že pár dní bude mať každý z nich 4 litre čistej vody na deň. Obe skupiny sa rozbehli kotúľať ťažký balvan, ktorý ich pováľal po bodliakoch, niektorých takmer zvalcoval a jeden zo starších súťažiach sa dokonca od vyčerpania pozvracal.
Súťažiaci si sami v mori či na zemi hľadajú potravu - neraz siahnu po potkanovi, či červíkoch. Pod dohľadom kamier musia bojovať o prežitie 39 dní. Každé tri dni sa stroskotanci stretávajú na pláži, aby hlasovaním rozhodli, kto z nich pôjde z kola von - ten potom opustí ostrov. Nevypadávajú však len tí najslabší, kolektív vylučuje hlasovaním aj súpera, ktorý je k výhre najbližšie. Kto ostane, vyhráva milión dolárov. Aj keď formálne sa pestuje nejaká predstava o fér hre, v skutočnosti je to heslo: "Ak chceš milión, musíš byť špina."
Názory
Je to zlé, ale zakázať to netreba
Mediálny analytik Andrej Školkay:
"Je to zvláštna forma súťaženia v spolužití, s veľkou dávkou exhibicionizmu na strane účastníkov a čiastočného voyeurizmu na strane divákov. Účastníci očakávajú veľkú výhru, prípadne mediálnu a následne spoločenskú slávu, diváci zábavu a kopu pikantnosti. Prečo nedopriať jedným aj druhým to, čo si želajú, keď tým nikomu neublížime?"
Divadelný a mediálny teoretik Miloš Mistrík:
"Úroveň tohto typu relácií je hrozná. Udiera na tie nižšie sféry nášho vedomia aj na tie jednoduchšie sféry obyvateľstva. Ale apriori sa to odsudzovať nedá - je to ako keď sa prvýkrát odkryl dámsky členok. Tiež sa to považovalo za neprípustné. Potom však prišli minisukne, bikiny, monokiny. Odkrývanie súkromia vždy viedlo k istému zhrozeniu a k odporu, no nakoniec sa to prevalilo a stalo sa to bežným. Zdá sa však, že reality show prekračuje hranice únosného a zasahuje do naozaj najintímnejších stránok života. Otázka je, či existujú hranice, kde sa to má zastaviť."
