Benoît Duteurtre : Totální výprodej * Preložila Lenka Kavanová * Atlantis * Brno 2000
Totální výprodej je francúzsky román, aj keď ústrednou témou je súčasná umelecká, žurnalistická, ale najmä životná unifikácia, ktorá neuznáva hranice ani štátne, ani kultúrne. Autor Benoît Duteurtre (1960) umiestnil do centra príbehu autobiografického rozprávača, ktorý študuje muzikológiu a má umelecké ambície; tie však nenaplní a povie si, že sa na parížskej scéne presadí ako hudobný kritik.
Rozprávačova kariéra nie je povznášajúca: skúsi si rolu zle plateného recenzenta vážnej hudby, privyrába si produkovaním „happy“ textíkov do magazínu pre ženy, v policajnom časopise z útržkovitých hlášok redaktorov v teréne musí vytlačiť krimistory, pre erotický magazín smolí pornografiu. Keď sa mu konečne podarí pretlačiť do vrstiev, ktoré rozhodujú o tom, či bude „in“, uvedomí si, že sa musí vybaviť absolútnou pružnosťou, ktorá sa nezväzuje etickými zásadami. To je jeden pól kontextu, v ktorom treba Duteurtrov „výchovný román“ vnímať.
Tým druhým je štýl Milana Kunderu - ktorý, podľa záložky českého vydania, prejavil Duteurtrovi svoje sympatie. Duteurtre komponuje ironickú komédiu moderných mravov kunderovskou metodikou: kombinuje epiku s esejistikou, konfrontuje minulosť s prítomnosťou, popisuje - dovoľme si toto dnes už klišé - „neznesiteľnú ľahkosť bytia“ umeleckej a spoločenskej smotánky. Aj hudobné motívy nájdeme u nich oboch. Duteurtre však nemá trpezlivosť a možno ani schopnosť vystavať pre niekoho fascinujúcu, pre iného iritujúcu kunderovskú kompozíciu, do ktorej presne zapadne aj ten posledný detail. Duteurtrov hrdina si podobne ako nejeden Kunderov dáva pozor, aby nejaká žena nenarušila kruhy jeho osobných zvykov a rituálov.
Duteurtre však nie je jednoznačný Kunderov epigón; ich prístupy sa rôznia najmä v miere spoločenského nasadenia. Skúsenému skeptikovi Kunderovi ide predovšetkým o odstup. O dve generácie mladší Benoît Duteurtre, ktorý sa angažuje aj ako novinár a rozhlasový producent, je v Totálnom výpredaji - vyšiel roku 1992 - úplne namočený vo francúzskych reáliách a každou vetou, každou stránkou sa nepriamo, ale veľakrát aj bezprostredne pýta: Čo vôbec zostalo z francúzskej kultúry? Nie je to všetko už len výpredaj tradície v mene medzinárodnej prijateľnosti, momentálnych mediálnych mód? A nie je odvrátenou stranou tohto trhového oportunizmu rozhadzovačne veľkorysá podpora neplodného experimentátorstva; podpora, ktorá má už iba jediný zmysel - uchlácholiť svedomie spoločnosti, spokojnej, že môže vykázať podporu „vysokému“ umeniu?
Paríž aj celé Francúzsko je v Totálnom výpredaji v defenzíve. Je z neho provincia, čo sa raz ochotne, inokedy so škrípaním zubov podkladá trendom zvonka - z dravších a mocnejších končín, najmä tých amerických. Ten istý fenomén nového, globálneho meštiactva, princíp najmenšieho spoločného menovateľa naleptáva aj samotný Totálny výpredaj. Zjednodušovanie - najmä rôznych smerov pop-music, prezrádza, že Benoît Duteurtre chce osloviť aj tých, o ktorých píše.
Tu v Čechách a na Slovensku nemôžeme poprieť, že proces „totálneho výpredaja“ skorodovanej kultúrnej exveľmoci v Paríži je pokročilý. Neprajte si, aby Praha a česká literatura či Bratislava a slovenská literatúra tiež mali svojho Duteurtra.
JOSEF CHUCHMA(Autor je redaktor MF Dnes. Písané pre MF Dnes a SME)
