sa totiž dajú určiť až po 12. týždni tehotenstva.

Doteraz boli na Slovensku zákonom povolené interrupcie do 12. týždňa bez udania dôvodu, na požiadanie matky. Interrupcie medzi 12. a 24. týždňom povoľovala vyhláška, o ktorej teraz rozhoduje Ústavný súd. Ak by rozhodol, že je v nesúlade s ústavou, do prijatia nového zákona by ženy u nás museli porodiť všetky postihnuté deti.

„Súlad s ústavou, to je vec právnikov. Gynekológovia a genetici musia zase zdôvodniť, prečo je dôležitý ten 24. týždeň. Do 12. týždňa sú totiž len veľmi obmedzené možnosti diagnostiky,“ hovorí Margita Lukáčová, primárka Centra lekárskej genetiky.

Prvé vyšetrenia plodu sa robia až v jeho 15. týždni, najskôr ide o vyšetrenie krvi matky, v ktorej sa zisťujú predovšetkým hodnoty bielkoviny alfafetoproteínu. Ak sú vysoké, naznačuje to, že plod môže mať rázštepové chyby, napríklad rázštep brušnej dutiny alebo nervovej trubice. Sú to vážne poškodenia plodu, keď tieto vnútorné orgány vôbec nezakrýva koža. Ak sú hodnoty bielkoviny nízke, môže to signalizovať chromozómové zmeny. Ďalšími vyšetreniami sa zistí, či sú podozrenia správne. Vyšetrenie ultrazvukom, či sa plod správne vyvíja, sa tiež robí až po 12. týždni, dovtedy slúži len na potvrdenie tehotenstva.

„Tieto možnosti nám priniesol medicínsky pokrok, robia sa u nás už dvadsať rokov a je to možnosť pre ženy, u ktorých je zvýšené riziko, že by mohli porodiť poškodený plod,“ hovorí Lukáčová. Vo svete sa vyšetrenia genetických porúch plodu robia už skoro 40 rokov, keď sa po prvýkrát podarilo odobrať plodovú vodu. V Čechách sa začalo s vyšetreniami plodovej vody o desať rokov skôr ako u nás.

Každá žena sa môže slobodne rozhodnúť, či chce, alebo nechce vyšetrenia podstúpiť. Z desiatich tehotných žien ich odmietnu približne dve. Ak sa poškodenie plodu potvrdí, žena sa môže opäť sama rozhodnúť, či pôjde na interrupciu, alebo dieťa porodí. V roku 2001 sa u nás napríklad vykonalo 15 899 interrupcií, z toho len 129 po 12. týždni, teda z dôvodu postihnutia plodu.

Pri vyšetrení plodovej vody sa sledujú zmeny na chromozómoch, čím sa odhalí napríklad najznámejší a najčastejší Downov syndróm alebo mentálna retardácia. Ďalej sa vyšetrujú gény, na základe čoho sa môžu zistiť choroby ako cystická fibróza (deti, ktoré zomierajú do 20. roku života a môžu dýchať už len s pomocou umelých pľúc), alebo svalová dystrofia (svaly postupne ochabujú, človek ochrnie a zomiera na zadusenie, keď mu ochabnú pľúca), alebo fenylketonúria.

„Pri vyšetrení plodovej vody sa dajú diagnostikovať tisíce chorôb. Ak by sme mali zoznam diagnóz priložiť k návrhu zákona, bol by to katalóg,“ hovorí Lukáčová. Zákon by mal podľa nej obsiahnuť nielen genetické ochorenia, ale aj vývojové chyby zapríčinené vonkajšími okolnosťami, nielen génmi. „Ak má žena napríklad vážne vírusové ochorenie ako rubeola, ak je alkoholička, alebo užíva lieky, napríklad proti epilepsii, alebo ak bola vystavená žiareniu, opäť totiž môže byť plod poškodený a opäť sa to môžeme zistiť až po 12. týždni tehotenstva.“

Zákonné interrupcie v prípade vážneho poškodenia plodu

(Podľa IPPF European Network, 2002)