Demonštranti držia v rukách transparenty a vykrikujú heslá cestou na viedenské Námestie hrdinov (Heldenplatz) 13. mája počas masového protestu proti plánovanej reforme rakúskeho dôchodkového systému.

FOTO - TASR/EPA

Dôchodcov je čoraz viac a štát nebude mať dosť peňazí, aby ich uživil. Takéto zhrnutie neplatí len pre Slovensko, ale pre takmer všetky európske krajiny. Prijať penzijnú reformu sa pritom nedarí paradoxne v tých najbohatších a pokus o akúkoľvek zmenu v neudržateľnom penzijnom systéme tam naráža na tvrdý odpor odborov.

„Klasické priebežné dôchodkové systémy v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku alebo v Španielsku trpia veľmi podobnými problémami ako systém u nás,“ hovorí Peter Goliaš, analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. „Nedostatok peňazí na dôchodky tam spôsobuje vysoká nezamestnanosť, starnutie európskej populácie a rastúci objem únikov pred odvodmi v dôsledku globalizácie či vyššej mobility pracovnej sily,“ vysvetľuje.

Západoeurópske krajiny majú okrem týchto problémov aj príliš štedré dôchodkové schémy a ich snahy o reformy sa sústreďujú len na posilnenie zásluhovosti v priebežnom pilieri a predĺženie produktívneho veku. So zavedením súkromných účtov v penzijných fondoch, kde by si každý pracujúci sporil na vlastný dôchodok, sa nikde v západnej Európe zatiaľ nepočíta. Na úrovni únie sa vlani na jar dohodlo, že do roku 2010 sa má zvýšiť odchod do dôchodku o päť rokov na 70 rokov.

Už prvé úvahy vlád vo Viedni, Berlíne, Paríži či v Madride zmeniť súčasný systém však narazili na masové protesty. Do ulíc tam nevyšli len odborári, ale v každej krajine aj iná skupina zamestnancov. Napríklad v Rakúsku vyhlásili štrajk a obsadili ulice všetci učitelia, vo Francúzsku sa k odborárom pridala široká vrstva štátnych úradníkov.

„Vo viacerých krajinách západnej Európy funguje systém takzvaného korporativistického štátu. Ten dáva sociálnym partnerom veľké slovo pri rozhodovaní o verejnej politike. Odbory, napríklad vo Francúzsku, čerpajú svoju silu z oveľa väčšej tradície protestov,“ vysvetľuje silu odporcov sociálnych reforiem Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Reformy neudržateľných dôchodkových systémov sa naopak nestretli s vážnejším odporom v tranzitívnych krajinách. Novú penzijnú schému sa bez problémov podarilo naštartovať napríklad v Estónsku či v Maďarsku, menšie problémy s farmármi museli riešiť len poľskí reformátori. Na Slovensku sa má reforma dôchodkového systému rozbehnúť v januári, vážnejšie protesty sa našej krajine zatiaľ vyhýbajú.

Salner: „Odbory v mnohých krajinách sa popri tradícii od našich odborárov líšia aj v schopnosti konštruktívne prispieť k dialógu. Naše odbory nemajú odbornú kapacitu, aby ponúkli konkrétnu realistickú alternatívnu politiku, preto sa väčšinou obmedzujú len na kritiku zlej sociálnej situácie.“

V niektorých európskych krajinách sa odborári neobmedzili len na slepú kritiku akýchkoľvek zmien a dokázali dokonca prispieť k citlivej dôchodkovej reforme. „Platilo to napríklad pri talianskych reformách. Tie vláda v Ríme presadila po pristúpení na kompromisy v otázke úplného oddelenia poistného komponentu dôchodkov a vo veku odchodu do dôchodku,“ uzavrel Salner.

Rakúsko

Systém je drahý, ľudia však zmeny odmietajú

S podielom celkových verejných výdavkov 14,5 percenta hrubého domáceho produktu na dôchodky je rakúsky štátny penzijný systém najdrahší na celom svete. V jednej z najbohatších európskych ekonomík pracuje čoraz menšie percento populácie, naopak, čoraz viac ľudí poberá od štátu dôchodky.

V 70. rokoch nastupovali Rakúšania do práce vo veku 18,5 roka a po 43 produktívnych rokoch poberali deväť rokov dôchodok. V 90. rokoch začínali pracovať vo veku 20 rokov a dôchodky im boli vyplácané 18 rokov. V roku 2001 sa vstup do profesionálneho života posunul na hranicu vyše 21 rokov a poberanie dôchodku na viac než 20 rokov.

Snaha zmeniť neudržateľný penzijný systém sa u našich susedov stala politickou otázkou. Posledné prieskumy verejnej mienky ukázali, že Rakúšania sú kritickí proti vládnej koalícii ľudovcov a slobodných. Väčšina voličov (51 %) nepredpokladá, že vláda vydrží do konca volebného obdobia. Ľudovci kancelára Wolfganga Schüssela sú presvedčení, že návrh penzijnej reformy schváli parlament 4. júna.

V Rakúsku pred dvoma týždňami odmietli nastúpiť do práce učitelia, čo ovplyvnilo výuku až jedného milióna žiakov. Viedenská vláda ich hneď vyzvala na ukončenie protestov. (tv)

Francúzsko

Bez dôchodkovej reformy môže krajina zbankrotovať

Francúzska vláda pravicového premiéra Jeana-Pierra Raffarina už niekoľko mesiacov varuje, že bez reforiem dôchodkového systému by krajina mohla zbankrotovať. Vláda v Paríži navrhuje posunutie veku odchodu do dôchodku o štyri a pol roka.

Predĺženie veku odchodu do dôchodku včera schválil prezident Jacques Chirac, vláda tak návrh poslala do parlamentu. Francúzsky penzijný systém je tretím najdrahším na svete. Každý rok zaplatí štát dôchodcom 12,1 percenta hrubého domáceho produktu krajiny, teda každé ôsme euro, ktoré francúzske hospodárstvo dokáže vyprodukovať.

Návrh zvýšiť vek odchodu do dôchodku, aby mala vláda na vyplácanie dávok, sa stretol s najväčším odporom vo Francúzsku, kde majú sociálne odbory tradične významné slovo. Zamestnanci verejného sektora vo viacerých francúzskych mestách za posledný polrok niekoľkokrát vyšli do ulíc, aby protestovali proti zmenám.

Vo Francúzsku štrajk ochromil verejnú dopravu, osemdesiat percent letov bolo zrušených, počet železničných spojov sa značne znížil, metrá a autobusy vo veľkých mestách nepremávali. Školy zostali uzavreté a štrajk podľa očakávania ovplyvnil tiež činnosť nemocníc a vládnych úradov v celej krajine. (tv)

Nemecko

Spustenie reformy odštartovala hlboká hospodárska recesia

Snaha zreformovať štvrtý najdrahší penzijný systém narážala dlhé roky na odpor vládnej koalície, ktorú vedie od roku 1998 ľavicový kancelár Schröder. Po svojom druhom víťazstve vo voľbách do spolkového snemu sa stal práve on iniciátorom zmien. K proreformnej politike ho pritlačila séria hospodárskych recesií.

Dôvodom ekonomických problémov sú vysoké verejné výdavky. Na dôchodky ide ročne 11,8 percenta HDP. Spolková vláda navrhuje „radikálnu reformu sociálnych systémov“. Jej cieľom je okresať sociálne výdavky, hlavne na dôchodky. Mal by sa napríklad zvýšiť vek odchodu do dôchodku. V Nemecku je zákonný dôchodkový vek 65 rokov, no v priemere tam muži odchádzajú do penzie, už keď majú necelých 62 rokov, ženy dokonca o pár mesiacov skôr.

V Nemecku fungujú tri piliere dôchodkového poistenia - zákonné poistenie, podnikové poistenie a súkromné pripoistenie. Reforma sa začala tento rok a minimálny dôchodok je 740 eur mesačne. Ak je vypočítaný dôchodok nižší, štát tento rozdiel vyrovná. Na dobrovoľné investovanie do súkromných a zamestnaneckých penzijných fondov by mali Nemcov motivovať daňové stimuly. Berlín počíta s ich zavedením v štyroch fázach do roku 2008. (tv)

Španielsko

Onedlho odídu do penzie silné populačné ročníky

Penzijný systém v Španielsku je pod rovnakým tlakom ako vo väčšine európskych krajín. Aj na Pyrenejskom polostrove sa očakávajú problémy s financovaním dôchodkov vzhľadom na to, že ľudia sa dožívajú vyššieho veku. O niekoľko rokov majú nastúpiť do dôchodku silné populačné ročníky a počet produktívnych ľudí bude klesať.

Tento stav Španielsko čaká až v roku 2015, o desať rokov neskôr ako vo väčšine štátov únie. „Ešte je čas niečo podniknúť,“ uviedol José Luis Goméz-Calcerrada, šéf španielskej Sociálnej poisťovne na madridskom sympóziu zameranom na oblasť poistenia.

Na reforme systému sociálneho poistenia sa v Španielsku sociálni partneri s politickými stranami zhodli v roku 1997 tzv. paktom z Toleda. Zaviedol sa rezervný fond z prebytkov sociálneho poistenia, zrážky pri predčasnom uplatnení si dôchodku, ako aj stimuly na neskorší odchod do dôchodku. Majú sa tak vytvoriť predpoklady na bezbolestné spustenie reformy.

Od začiatku roka sa zaviedli aj nové daňové stimuly pre privátne formy dôchodkového zabezpečenia. Každých päť rokov hodnotí situáciu parlamentný výbor, ktorý môže podľa Goméza-Calcerradu kedykoľvek navrhnúť ďalšie potrebné opatrenia. (sita, tv)