Na základe toho, že v predreferendovej kampani sa o podstate EÚ povedalo málo a napriek tomu polovica občanov k urnám prišla a hlasovala za vstup do EÚ, možno povedať, že približne polovica našich občanov patrí do „informovanej skupiny“. Na základe výsledkov referenda a prieskumov sa o druhej polovici dá predpokladať, že je proti vstupu do EÚ. Predstava že oni chcú ísť do Európy, ale nehlasovali, aby protestovali proti vláde, je absurdná. Neverím, že by bola významná časť našich občanov taká neschopná úvahy.
Ako dobrú by sme teda mohli označiť kampaň, keby bola zameraná nie na agitáciu „do EÚ“, alebo „na účasť na referende“, ale na zvýšenie všeobecnej kultivovanosti myslenia, na schopnosť prijímať (zvažovať) argumenty. To sa však v čase vymedzenom na kampaň dosiahnuť nedá…
Po druhej svetovej vojne sa realizovala „denacifikácia“ Nemecka. Program bol zameraný na zmenu myslenia ľudí. Bol dôkladný a trval dlho. A oplatil sa: na území bývalej NDR (sovietska zóna), kde sa takýto program nekonal, je dodnes výrazne viac neonacistov a rasistov, než na území bývalej NSR.
U nás sa podobný program neuskutočnil.
Preto sa nesmieme čudovať, že takmer polovica národa trpí xenofóbiou a nechce vedieť nič o výhodách Európskej únie. Ak nechceme pri ďalšom referende opäť tŕpnuť v obavách o výsledok, treba s denacifikáciou a deboľševizáciou začať čo najskôr. Kampaň tesne pred referendom nebude dosť dlhá.
Autor: IVAN TUREK(Autor je vedeckým pracovníkom na vysokej škole)
