Brusel 29. mája (TASR) - Konvent o budúcnosti EÚ začal pred 15 mesiacmi pripravovať text európskej ústavy. O jej ucelenom návrhu bude v piatok a sobotu v Bruseli prvýkrát diskutovať 105 členov tohto zhromaždenia, ktoré združuje zástupcov vlád členských a kandidátskych krajín, národných parlamentov, europoslancov i členov Európskej komisie.
Definitívny návrh ústavného textu má Konvent predložiť už 20. júna na summite EÚ v Solúne, tri týždne pred týmto termínom však ostáva mnoho sporov a nevyjasnených otázok.
Slovensko spolu s ďalšími menšími krajinami, ako aj EK protestujú proti plánom vytvoriť stále predsedníctvo únie a zmenšiť Európsku komisiu (EK). Británia sa obáva prílišnej federalizácie a straty svojej suverenity, europarlament odmieta obmedzenie svojich rozpočtových právomocí, kresťansko-demokratické sily nie sú spokojné so slabým odkazom na náboženské hodnoty v preambule. Analytici upozorňujú, že návrh ústavy EÚ príliš nezjednodušuje, hoci to bol pôvodný cieľ Konventu.
Zo všetkých strán kritizovaný šéf Konventu Valéry Giscard dďEstaing je napriek tomu presvedčený, že dohodu o ústave sa podarí dosiahnuť pred solúnskym summitom. Tento týždeň však prvýkrát pripustil, že ak nedôjde ku konsenzu, bude musieť Konvent predložiť viacero variantov ústavy a o jej definitívnej podobe rozhodne medzivládna konferencia, ktorá sa má začať v októbri.
TASR prináša prehľad hlavných bodov a sporných otázok navrhovanej ústavy:
- preambula obsahuje odkaz na "náboženské dedičstvo" Európy, žiadnu priamu zmienku o kresťanstve a Bohovi. Náboženstvo ani duchovné hodnoty nie sú spomenuté v článku o hodnotách EÚ
- názov EÚ ostáva nezmenený, hoci pôvodne sa uvažovalo napríklad o Zjednotenej Európe alebo Spojených štátoch Európy
- EÚ bude mať vlastnú právnu subjektivitu a ústava nahradí doterajšie zmluvy, na ktorých je spoločenstvo založené
- na čele Európskej rady (najvyšší orgán zložený z lídrov členských krajín) má byť stály predseda alebo prezident volený na 2,5 roka členskými krajinami, ktorý by nahradil terajšie šesťmesačné predsedníctvo. S tým nesúhlasia menšie štáty ani EK
- počet členov EK sa má zmenšiť na 15, čo by znamenalo, že pri 25-člennej EÚ v nej nebude mať plnohodnotné zastúpenie každá krajiny. Pätnásť riadnych komisárov by dopĺňali 15 "vicekomisári" bez hlasovacieho práva. S týmto nesúhlasia menšie štáty ani EK
- zahraničnú politiku EÚ má riadiť spoločný minister zahraničných vecí. Keďže však návrh predpokladá zachovanie národného veta v tejto oblasti, jeho akcieschopnosť bude obmedzená, rovnako ako schopnosť EÚ mať skutočnú spoločnú zahraničnú politiku
- Európsky parlament stratí výlučné právo schvaľovať rozpočet, získa však právo spolurozhodovania v 70 oproti dnešným 34 oblastiam
- rozširuje sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na úkor jednomyseľnosti, v citlivých oblastiach (dane, zahraničná politika) však ostáva právo veta. Spory pretrvávajú ohľadne definície kvalifikovanej väčšiny
- návrh počíta s možnosťou vytvoriť spoločného európskeho prokurátora na boj proti zločinom, ktoré prekračujú hranice a zasahujú súčasne viacero krajín, Británia nesúhlasí
- súčasťou ústavy je Charta základných práv, ktorá tak získa právnu záväznosť
- zjednoduší sa legislatíva, smernice a nariadenia sa budú nazývať zákony
- posilní sa postavenie neformálneho zoskupenia krajín eurozóny, ktoré majú spoločnú menu euro. Budú si môcť na dva roky voliť svojho stáleho predsedu
- ústava obsahuje klauzulu, ktorá umožňuje členským krajinám dobrovoľne vystúpiť z EÚ. Doterajšie zmluvy takúto možnosť neupravovali.
O celom návrhu okrem najspornejších článkov o inštitúciách bude Konvent diskutovať na plenárnej schôdzi v piatok a sobotu. Na budúcu stredu sa uskutoční séria konzultácií vedenia Konventu s jeho delegátmi. Vo štvrtok a piatok (5.-6. júna) bude pokračovať diskusia v pléne. Posledné plenárne zasadnutie je naplánované na 12.-13. júna.
