ty.
Ak Robert Fico hovorí, že „je na sto percent isté, že Slovensko je najhoršie pripravenou krajinou na čerpanie zo štrukturálnych fondov“, tak de facto tlmočí názor eurokomisára Rieru, zo správy ktorého sa fondová pandémia šíri. Ale Fico skresľuje - výraz „na sto percent isté“, čo komisár nepoužil, sugeruje akýsi definitívny stav. Príprava na fondy je však dynamický proces. Európska komisia nedávno vyhodnocovala kandidátov v desiatich oblastiach a príprava na fondy bola iba jednou z nich. Slovensko dostalo varovanie v troch prípadoch, čo je priemer. Poľsko varovali v ôsmich, Lotyšsko v piatich oblastiach. Tam ale nikto nikoho neodvoláva.
Isteže, čo nás do nich. Navyše my zaostávame v kauze najcitlivejšej - ide o peniaze, teda jediný obsah integrácie, ktorému rozumieme. Rozumeli sme aj premiérovi Dzurindovi, keď sa zaprisahal, že využijeme z fondov 100 percent. Ale - v Česku, ktoré musí byť na fondy pripravené lepšie (ak sme my poslední), námestník ministra financií vyhlásil, že „vstup ČR do EÚ prehĺbi schodok štátneho rozpočtu na rok 2004 o 36 miliárd Kč“. A české Centrum pre ekonomickú politiku uviedlo, že „čistá finančná pozícia ČR k únii bude v rokoch 2004-2006 zrejme záporná“. Maďarsko? Najväčší denník nedávno napísal, že „pre nedostatok nápadov a použiteľných projektov sa môže stať, že nedostaneme z Bruselu ani halier“. Budapešti už síce schválili všetky potrebné dokumenty, ale Népszabadság straší, že „situácia je dramatická, keďže ani v stredne veľkých mestách sa nedá nájsť človek, ktorý by vedel napísať súci projekt“. A tak ďalej.
Csáky je Csáky a kontext je kontext. Ten hovorí, že Poľsko je na tom komplexne nepomerne horšie, Česko počíta so zápornou finančnou pozíciou a v Maďarsku sa trasú, že nedostanú ani halier. Nič z toho neospravedlňuje Csákyho ani nikoho. Len sa zdá, akoby celá slovenská debata bežala akosi pomimo.
