Do sedemnástych narodenín je chýbalo len pár dní, keď sa zoznámila s istým Milanom. Ten ju po krátkej známosti zaučil do tajov telesnej lásky, pričom po niekoľkých dňoch pribral k tomu aj svojho kamaráta Rasťa. Ivana, ktorá „obidvoch ľúbila“, bola v siedmom nebi.
„Preboha!“ skríkla raz večer pani Ľuboslava, keď zbadala, že „dobre ukrytá“ vázička, v ktorej uschovávala časť svojich zlatých vecí, je prázdna. „Určite viem, že som v piatok večer pozerala, či je všetko v poriadku, a odložila som tú retiazku, čo si mi kúpil na narodeniny, a mala som ju v piatok po celý deň. Museli nás vykradnúť!“ zvestovala svojmu manželovi, keď sa vrátil z garáže.
Ani ich jediná dcéra Ivana nevedela nič o tom, kde by mohli byť zlaté šperky. „Teraz som už aj ja presvedčený, že nás vykradli,“ povedala hlava rodiny. Nakoniec im nezostalo nič iné, len privolať políciu.
Z vyšetrovania však vysvitlo, že dlhoprstého treba hľadať medzi domácimi. Jasné bolo aj to, že zámok na dverách „nebol otvorený násilne“.
„Dlho som rozmýšľala, či zobrať mamine šperky. Ani sama neviem, prečo som to urobila. Asi kvôli Rasťovi a Milanovi, vlastne hej, viem to celkom presne, oni ma naviedli, nie že priamo naviedli, pomútili mi rozum, urobili mi búrku v hlave. Povedali mi, aby som doniesla nejaké mamine zlaté veci, že to popredáme a kúpime si drogy. Ale nakoniec som im nič nedala, tie šperky som schovala v parku, zakopala do jamy pod lavičkou, lebo som sa bála,“ povedala „protagonistka“ príbehu na polícii a nahlas sa rozplakala. Krátko nato sa „odcudzené“ veci našli. Aj keď Ivanini rodičia tlačili na policajtov, aby priškripli tých, ktorí jej dcéru nútili kradnúť a navádzali ju na sex a drogy, veľa z toho nebolo.
Rasťo pred mužmi zákona poprel, že by s celou záležitosťou mal niečo spoločné. „Nemám o drogy záujem a nie je pravda, aby som Ivanu na niečo také nahováral, viem len toľko, že Milanovi raz doniesla akési zlaté retiazky, vraj ich potiahla mame, ale on s tým nechcel nič mať.“ Aj z Milanovej výpovede na polícii vyplynulo, že Ivanu na nič nenavádzal: „Bola do mňa buchnutá, stále sa mi vnucovala, až mi to začalo liezť na nervy. Raz dokonca doniesla zlaté retiazky a náušnice. Keď som sa jej opýtal, odkiaľ ich má, povedala, že ich zobrala mame. Zhrozil som sa. Povedal som jej, aby to zbalila a zaniesla naspäť.“
Počas vyšetrovania sa preukázalo, že obaja chlapci nemali s drogami nič spoločné a zo psychologického vyšetrenia zasa vyplynulo, že výraznou črtou formujúcej sa Ivaninej osobnosti je „snaha upozorňovať na seba, vzbudzovať pozornosť, robiť sa zaujímavou“.
Prokurátor ju obžaloval z trestného činu krádeže, ale nakoniec sa pred súdom nepojednávalo. Jej rodičia totiž vyhlásili, že berú späť svoj predchádzajúci súhlas na jej trestné stíhanie. „Uzavrieme to doma vo vlastnej réžii,“ uviedla pani Ľuboslava.
PETER FURMANÍK
