Skutočnosť je však iná – vysokoškolské štúdium je spoplatnené len v piatich krajinách EÚ (Španielsko, Taliansko, Anglicko, Rakúsko a Portugalsko) a v ostatných desiatich je bezplatné (Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nemecko, Grécko, Island). Neobáva sa minister, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia spôsobí odchod veľkého počtu študentov na zahraničné vysoké školy a odlev mozgov? Veď študenti v týchto desiatich krajinách nebudú musieť za štúdium platiť. Za lepšími podmienkami budú odchádzať najmä schopní mladí ľudia.

Poznamenávam ešte, že nielen v krajinách, kde je vysokoškolské štúdium spoplatnené, ale i v krajinách, kde je bezplatné, je zabezpečený celý systém podpory, štipendií a pôžičiek, ktoré poskytujú banky a rôzne fondy: Rovnako aj možnosť odpustiť alebo znížiť školné, s čím sa v návrhu nášho zákona nepočíta.

V §9 ods. (13) sa určuje rektorovi, z akých dôvodov môže iba odložiť termín splatnosti školného a poplatkov spojených so štúdiom. V zákone sa určuje termín posunutia splatnosti školného, ktorý nesmie presiahnuť dva mesiace oproti termínu uvedenému v zákone.

Nie je takýto postup zasahovaním a porušovaním akademických práv a slobôd vysokých škôl? Prečo si vysoké školy nemôžu určovať samy, za akých podmienok môžu odpustiť alebo znížiť školné, tak ako je to v iných krajinách?

V súčasnosti študuje na slovenských vysokých školách okolo stotisíc študentov. Asi 30 percent z nich bude poberať sociálne štipendium. Pre ďalších 30 percent by mali byť pôžičky. Zvyšných 40 percent si bude musieť štúdium platiť z vlastných zdrojov.

V Študentskom pôžičkovom fonde však nie je dosť prostriedkov. Navyše, nie je jasné, kto a v akej výške bude poskytovať pôžičky. Minister školstva sa vyjadril, že príspevok z fondu by sa mal zvýšiť zo súčasných 20 000 na 40 000 korún.

Povedal tiež, že pôžičky budú zabezpečovať banky a nie fond, ktorý je na to zriadený. Koľko bánk a ktoré budú poskytovať pôžičky? Za aký úver? V niektorých krajinách štát úroky študentom dotuje. U nás sa s tým nepočíta. Navyše študent musí začať splácať pôžičku hneď po skončení štúdia a nie až po nadobudnutí istého príjmu.

Pôžička z fondu a z banky sa pritom nedajú porovnať. Študentský pôžičkový fond totiž poskytuje pôžičky na trojpercentný úrok, splatnosť je aj 26 rokov (štúdium, materská či vojenčina). Ak si študent zoberie 120 000 korún úver, študentskému pôžičkovému fondu zaplatí 144 000 korún. Za ten istý úver v banke, ale so splatnosťou osem rokov (nemožnosť odkladu), by študent zaplatil až 210 000 korún.

Ing. arch. Laura Gressnerová, PhD.

Vedúca odboru výskumu, koncepcií a poradenstva

Štátny inštitút odborného vzdelávania