Metóda učenia žiakov celého štátu, kraja či okresu pomocou teleprenosu rečnenia jedného odborníka nemôže nahradiť okamžitú spätnú väzbu, citovú zainteresovanosť do hodiny. Šikovná trieda sa bude počas takejto hodiny totálne nudiť, priemernej bude možno tento spôsob vyhovovať a slabí žiaci z toho nebudú mať nič.

Každý žiak ináč myslí, vníma, reaguje, na každého musí byť učiteľ pripravený správne reagovať. Tieto rozdiely eliminuje len a len osobne učiteľ. Učiteľ nadšený, pripravený, oddýchnutý a motivovaný. Preto „len“ 20 hodín úväzku, preto „až“ 40 dní dovolenky, preto sú potrebné vyššie platy.

Kedysi som hrával futbal, raz ako brankár, inokedy ako hráč v poli. Ako na brankára na mňa nadávali, keď som dostal gól, no nikto sa namiesto mňa do brány nepostavil a chyby obrancov sa bagatelizovali. Ako na útočníka na mňa nadávali, keď som netrafil, ale kopnúť to za mňa tiež nikto nedobehol. Dnes som učiteľom a ľudia vidia 40 dní dovolenky a 20 hodín učenia, ale aby niekto namiesto mňa prišiel pred tabuľu a za ten plat nielen kvalifikovane odučil, ale aj na žiakov pozitívne vplýval a dokázal patrične reagovať na ich všetečné otázky, to teda nie!

Vážení, poďte sa postaviť do brány a vychytať viac striel ako ja. Poďte sa rozbehnúť za loptou a dať viac gólov ako ja. Poďte sa postaviť pred hŕbu žiakov, naučte ich niečo, reagujte na ich zvedavosť a skúste to bez prípravy – iba vtedy môžete hovoriť o dvadsiatich hodinách práce. Lebo na prípravu každej vyučovacej hodiny spotrebujete dvojnásobok jej času. Potom poviete, čo už mnohí pred vami – toto by som veru nerobil. (krátené)

RNDr. Gabriel Pavlík,

autor je odborným asistentom na PF UPJŠ Košice

***

Príspevok od študenta mi veľa chuti k práci nedodal. Som rozhorčená nad tým, čo sa deje v školstve, cítim sa hlboko podhodnotená a ponížená v oblasti miezd a odmeňovania učiteľov. Desať rokov som učila ruský a anglický jazyk na základnej škole a už deviaty rok učím anglický jazyk na gymnáziu.

Milovala som prácu so žiakmi. Dodnes ma navštevujú, sme v kontakte aj cez počítač, prežívam s nimi ich skúšky, problémy, oznamujú mi novinky, pýtajú si radu. Mnohí už majú rodiny, ale i tak si nájdu čas pozhovárať sa.

Asi to medzi nami bolo o inom – milý študent, ktorý všetkých učiteľov považujete za skúšateľov. Muselo tam byť niečo navyše, čo sa nedá vyčísliť ani zaplatiť. Možno to oceníte, až keď budete žiť svoj vlastný život, keď sa budete musieť rozhodovať o dôležitých veciach. Možno si vtedy spomeniete aj na niektorých učiteľov a uvedomíte si, že vám nedali len vedomosti, ale oveľa viac, čo by vám „centrá na opravu testov“ určite neposkytli.

V jednom máte pravdu: školstvo začína byť vrcholne demotivujúcim pracoviskom.

PaedDr. EVA OBZEROVÁ,

autorka je pedagogičkou na Gymnáziu Bilíkova, Bratislava