Izraelský vojak stráži osadu Psagot na západnom brehu Jordánu. Jej obyvatelia majú šťastie- o jej likvidácii sa zatiaľ neuvažuje. FOTO ČTK/AP
Blízky východ je miestom, kde zlyhali mnohí americkí prezidenti aj ich mierové iniciatívy. Naposledy Bill Clinton ako garant dohôd z Osla, ktoré paradoxne namiesto mieru priniesli azda najkrvavejší úsek izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Bush a umiernení Arabi
Aj tento tieň visí nad Bushovou blízkovýchodnou misiou. Jej hlavným cieľom je získať podporu pre cestovnú mapu - plán na vytvorenie palestínskeho štátu v roku 2005.
Podporu bude hľadať u umiernených arabských lídrov, s ktorými sa v Egypte stretne už dnes, ale aj u izraelského premiéra Ariela Šarona a jeho palestínskeho kolegu Mahmúda Abbása. S nimi bude hovoriť zajtra.
Stretnutie s predstaviteľmi Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta a Bahrajnu, ku ktorým by sa mal pripojiť palestínsky premiér, má byť hlavne o tomto mužovi. Abbás potrebuje podporu arabských lídrov, aby presvedčil Palestínčanov, že nie je bábkou v amerických a izraelských rukách a že je Arabmi rovnako akceptovaný ako svojho času Jásir Arafat.
Palestínskeho prezidenta na stretnutie nepozvali, hoci o to prejavoval záujem. Aj arabskí lídri už, zdá sa, pochopili, že nemôžu sedieť v jednej miestnosti s Bushom aj Arafatom.
Dnešok je pre Busha veľmi dôležitý aj čo sa týka urovnania vzťahov s Arabmi po vojne so Saddámom Husajnom. Na rozdiel od svojho otca, ktorý mal v roku 1991 arabských vojakov priamo v koaličných vojskách, sa mu otvorenú arabskú podporu získať nepodarilo.
Vlády v Rijáde, Káhire, Ammáne a Manáme síce nie sú príliš demokratické, ale minimálne nemajú výhražné reči smerom k Washingtonu a Bush ich potrebuje na boj proti terorizmu.
Šaron o osadách
Vrcholom Bushovej cesty, ktorý sa môže premeniť na pád, však bude až zajtrajšia schôdzka so Šaronom a Abbásom v jordánskej Akabe.
Prezident Bush už teraz robí všetko pre to, aby sa táto schôdzka neskončila fiaskom. Od včera je verejnosť pripravovaná na to, že výsledkom summitu zrejme nebude spoločná deklarácia, pretože ešte stále existujú neprekonateľné rozpory.
S Izraelčanmi a Palestínčanmi už niekoľko dní sedia americkí vyjednávači a pracujú s nimi na ich domácich úlohách. Obaja premiéri totiž majú Bushovi ukázať výsledky svojich snáh o uplatňovanie cestovnej mapy.
Šaron sa podľa zdrojov z Jeruzalema, tak ako ich citujú izraelské médiá, napokon prinúti k vyhláseniu, že židovský štát začne s likvidáciou „divokých“ osád postavených na palestínskych územiach od roku 2001. Má ich byť zatiaľ asi 20 z celkového počtu viac ako 100. Nemá ísť však o osady „strategického bezpečnostného významu“.
Šaron si svojím rozhodnutím výrazne skomplikoval vzťahy vo vládnej koalícii, aj s radikálnymi osadníkmi. Dokonca sa objavili informácie, že je v ohrození života.
Na čo však Šaron zrejme nepristúpi, je požiadavka Američanov, aby vyhlásil koniec okupácie palestínskych území. Slovo okupácia je totiž pre Izrael neprijateľná. O konci okupácie však Šaron aj tak vraj hovoriť bude - má vyhlásiť, že vláda nad 3,5 miliónmi Palestínčanov je ďalej neudržateľná.
Abbás o Hamase
Palestínsky premiér Abbás si podľa pozorovateľov pripravuje pre Busha oznámenie o uzavretí prímeria s Hamasom. Nepristúpi však na uznanie Izraela za židovský štát. Potvrdenie židovského charakteru štátu by totiž znamenalo, že Palestínčania sa vzdávajú snáh o návrat svojich utečencov do Izraela.
Z predchádzajúceho vyplýva, že na niektoré postoje a predstavy americkej administratívy ešte nedozrel čas. Ak si však George Bush povie, že mu stačí, že Šaron a Abbás sa objavia spolu na televíznej obrazovke a vymenia si umelé úsmevy, bude môcť summit v Akabe označiť za úspech. Ak očakáva viac, môže sa sklamať.
