BRATISLAVA – Korune zostáva zrejme už len päť či šesť rokov, kým ju nahradí euro. Ministerstvo financií a Národná banka Slovenska chcú euromenu prijať čo najskôr. Presný dátum ani kurz, v akom sa bude z korún na eurá prepočítavať, nebude známy ešte niekoľko rokov.

O eure nebude referendum, k jeho prijatiu sa zaviažeme vstupom do Európskej únie. „Otázka nestojí tak, či vstúpiť, ale kedy vstúpiť. Výhodné je čo najskôr. Až po vstupe do menovej únie budeme čerpať všetky výhody členstva,“ vyhlásil guvernér národnej banky Marián Jusko.

Technicky môžeme euro prijať najskôr v roku 2007. „Keď budeme udržateľným spôsobom plniť kritériá. Obdobie, v ktorom by sa mohol vstup uskutočniť, je medzi rokmi 2008 a 2010, alebo skôr 2008 a 2009,“ spresnil minister financií Ivan Mikloš. Splnenie kritérií zabezpečia podľa neho reformy, najťažšie to bude s verejným deficitom.

Vstupu do menovej únie predchádza niekoľko krokov. „Celý proces trvá zhruba štyri roky,“ vysvetlila viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. Jeho súčasťou bude rokovanie o kurze, v akom sa zmenia koruny na euro. Od toho bude závisieť, na akej cenovej úrovni sa oproti zvyšku eurozóny ocitneme.

Naše ceny sú dnes približne 40 percent z európskych, prijatie eura ale podľa guvernéra nespôsobí žiadne dramatické zdražovanie. „To je dlhodobý proces. K inflácii môže prispieť jedným, maximálne dvomi percentami ročne,“ tvrdí Jusko.

Euro chcú čo najskôr prijať prakticky všetky kandidátske krajiny, najčastejšie sa hovorí o roku 2007. Samotná únia upozorňuje, aby noví členovia nevstupovali nepripravení. „S výhodami súhlasíme. Ale myslíme si, že riziká skorého vstupu sú vážnejšie,“ hovorí Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. „Mohol by hospodárstvo a životnú úroveň poškodiť,“ súhlasí šéfekonóm VÚB Vladimír Zlacký.

Naša súčasná ekonomická výkonnosť je asi 50 percent a mzdová hladina podobne ako cenová 40 percent priemeru únie. „Ak vstúpime s veľkými rozdielmi, môže napríklad dôjsť k rýchlejšiemu rastu cien. Bežne sa odporúča 70 – 75 percent priemeru,“ povedal Gonda. Málo sa podľa neho hovorí aj o tom, že únia smeruje k rozpočtovej únii a jednému štátu, v ktorom sa budú ťažko riešiť všetky rozdiely medzi členmi.

Materiál je zverejnený na internetovej stránke vlády. Odo dneška môže každý o ňom diskutovať. Vláda by sa k návrhu mala vyjadriť v júli.

CENOVÁ STABILITA

– Inflácia v krajine nesmie počas roka prekročiť priemernú infláciu v troch krajinách eurozóny s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 percenta.

Slovensko: dnes inflačné kritérium nespĺňa. V eurozóne bola v máji priemerná inflácia 1,9 percenta a niektorým krajinám hrozí, že ceny prestanú rásť a dokonca sa začnú znižovať (deflácia). Inflácia na Slovensku bola v apríli (medziročne) 7,7 percenta.

ÚROKOVÉ SADZBY

– Dlhodobé úrokové sadzby nesmú prekročiť počas roka priemerné úroky v troch krajinách s najlepšou infláciou o viac ako dve percentá.

Slovensko: Dlhodobé úrokové sadzby podľa NBS klesajú a takýto vývoj má pokračovať vďaka predpokladu rastu kurzu, poklesu inflácie.

VEREJNÝ DEFICIT

– Deficit verejných financií nesmie prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu. Výnimkou sú prípady, keď deficit už výrazne klesol blízko k trom percentám, alebo keď prekročenie tejto hranice bolo iba výnimočné a dočasné.

Slovensko: Cieľom vlády je dosiahnuť maastrichtské kritérium v roku 2006. Tento rok je naplánovaný deficit na 4,9 percenta HDP.

VEREJNÝ DLH

– Pomer dlhu verejných financií k HDP nesmie prekročiť 60 percent okrem prípadov, keď sa pomer dostatočne znižuje a blíži sa k tejto hranici.

Slovensko: Kritérium verejného dlhu spĺňa. Podiel verejného dlhu na HDP aj vďaka peniazom z privatizácie klesol na 44,3 percenta HDP.

MENA

– Krajina musí byť najmenej dva roky pred zavedením eura členom kurzového mechanizmu ERM II, v ktorom je kurz domácej meny fixovaný oproti euru pätnásťpercentným fluktuačným pásmom.

Slovensko: NBS predpokladá posilňovanie kurzu koruny. Splnenie kritéria bude pravdepodobne závisieť od toho, akú odchýlku od fixného kurzu medzi korunou a eurom vytýči Európska menová únia.