Fabrice Salanson.
z organizátorov Rolanda Hofera na Salansonovom tele neobjavili stopy zranenia a príčinu smrti neobjasnila ani súdna pitva. Polícia začala prípad vyšetrovať v spolupráci s dopingovým laboratóriom Medzinárodného olympijského výboru v nemeckom Kreische. Salansonov tím na štart Okolo Nemecka nenastúpil. „Fabrice sa ešte minulú nedeľu zúčastnil na menších pretekoch a v pondelok večer sa cítil veľmi dobre.
Spolujazdec Sebastien Chavanel, bývajúci v susednej izbe, ho našiel približne o pol deviatej,“ informoval Hofer. Šokovaný Chavanel nebol schopný vypovedať, zastúpil ho manažér tímu Jean-Rene Bernadeau: „Sebastien mi povedal, že družstvo strávilo pondelkový večer veľmi pokojne. Na Salansonovi nebolo vidno, že by mal nejaké problémy. Pred pretekmi bol vo vynikajúcej fyzickej kondícii.“ Podľa oficiálneho vyhlásenia organizátorov zomrel Salanson prirodzenou smrťou. „V jeho izbe sa nenašli žiadne medikamenty. Máme v rukách jeho zdravotný preukaz, nič nezvyčajné z neho nevyplýva. Napriek tomu, kriminálna polícia pokračuje vo vyšetrovaní,“ povedal Hofer po skončení prvej etapy.
Salanson bol profesionálnym cyklistom od roku 2000. Kariéru začal vo francúzskom tíme Bonjour, odkiaľ v tejto sezóne prestúpil do Brioches La Boulangere. Vo svoje krátkej profi-dráhe dosiahol dve víťazstvá. Pred dvoma rokmi vyhral tretiu etapu Tour de l‘Avenir, vlani bol úspešný v druhej etape pretekov Midi Libre. Podobný záhadný smrteľný prípad sa v cyklistike udial začiatkom januára, keď počas vyšetrenia u zubára zomrel na zlyhanie srdca taliansky profesionál Denis Zanette.
Úmrtia cyklistov
1950: Francúz Camille Danguillaume – počas pretekov ho zrazila motorka.
1951: Talian Serse Coppi – spadol 1 km pred cieľom, etapu dokončil a v noci podľahol zraneniam.
1956: Belgičan Stan Ockers, majster sveta – zabil sa na dráhe v Antverpách.
1967: Brit Tom Simpson – zlyhanie srdca počas pretekov.
1969: Francúz Jose Samyn – zrazil sa s divákom a podľahol zraneniam.
1970: Belgičan Jean-Pierre Monsere – počas pretekov ho prešlo oprotiidúce auto.
1972: Španiel Manuel Galera – smrteľné zranenie v etapových pretekoch Okolo Andalúzie.
1976: Španiel Juan Manuel Santisteban – pád v 1. etape Giro d‘Italia.
1984: Portugalčan Joaquim Agostinho – zrazil sa so psom, o desať dní podľahol ťažkým zraneniam.
1986: Talian Emilio Ravasio – pád v 1. etape Giro d‘Italia, zomrel o dva týždne neskôr.
1987: Španiel Vicente Mata – zrazilo ho auto.
1987: Belgičan Michel Goffin – upadol do kómy po páde počas Tour du Haut-Var, zomrel o šesť týždňov neskôr.
1988: Holaďan Connie Meijer – skolaboval počas kritéria v Holandsku.
1995: Talian Fabio Casartelli, olympijský víťaz 1992 – spadol v 15. etape Tour de France a podľahol ťažkým zraneniam hlavy.
1999: Španiel Manuel Sanroma – zomrel na následky úrazu hlavy pri páde krátko pred cieľom 2. etapy Okolo Katalánska.
2003: Kazach Andrej Kivilev – padol počas pretekov Paríž – Nizza a podľahol zraneniam hlavy. (i-šef)
