V praxi to znamená, že naši ministri už teraz môžu navštevovať zasadnutia Rady Európskej únie a poslanci plénum Európskeho parlamentu, a to až do momentu naplnenia nášho „eurointegračného sna“. Európsky parlament takto privítal 162 nových poslancov-pozorovateľov z budúcich členských krajín.
V tejto súvislosti našu politickú scénu neobišla ani téma postavenia Slovenska v kľúčových európskych inštitúciách a možnosť ovplyvňovania rozhodovacích mechanizmov v únii. Niektorí naši budúci europoslanci často prezentovali názor, že postavenie Slovenska na pôde europarlamentu bude limitované, pretože vo volebnom období 2004-2009 z celkových 732 poslancov bude naša krajina mať 14 poslaneckých kresiel.
Pri porovnaní s Nemeckom (99 poslancov) alebo Talianskom (78 poslancov) sa toto tvrdenie javí ako odôvodnené. Zároveň sa tvrdí, že v Európskom parlamente budeme odkázaní na budovanie koalícií s inými členskými krajinami, ktorých pozícia pri tvorbe európskej legislatívy sa bude približovať tej našej.
Skutočnosť je však taká, že Slovensko nebude mať v Európskom parlamente absolútne žiadny vplyv. Za tento fakt však nemôže nízky počet europoslancov, na ktorých máme nárok. Reálny vplyv Nemecka a ostatných väčších krajín je rovnako limitovaný, respektíve žiadny. Fungovanie europarlamentu nie je založené na národnom princípe, ale na straníckej a ideologickej línii. Aj keď sú síce poslanci volení priamo v členských štátoch, ich štátna príslušnosť nezohráva v zasadacom a hlasovacom poriadku významnú úlohu. Dôležitejšia je príslušnosť k poslaneckej frakcii.
Možno aj preto nanajvýš smiešne pripadali a vyznievali poľskí zástupcovia v europarlamente, oblečení v kravatách s farbami poľskej zástavy, ako aj úvahy o spoločnej koalícii poslancov zo všetkých kandidátskych krajín. Dá sa to pochopiť ako úsilie o zvýraznenie vlastnej národnej identity v jednej z európskych inštitúcií. V Európskom parlamente však bežne napríklad britský liberál hlasuje proti britskému socialistovi…
Čím skôr teda zabudnú budúci europoslanci na svoju národnú identifikáciu a pochopia politické reálie fungovania tohto jediného občanmi voleného orgánu únie, tým lepšie. Dátum 1. mája 2004 sa nezadržateľne blíži a namiesto pozorovateľov budeme mať v Bruseli riadnych poslancov so všetkými hlasovacími právami.
Autor: TOMÁŠ KOZÁK(Autor je manažérom Európskeho informačného centra)
