, hovorí právnička, autorka, vydavateľka a majiteľka vydavateľstva Arkus so sídlom v Senici, JUDr. Jela Mlčochová.
ať...
* Aký týždeň máte za sebou a aký bude pre vydavateľstvo Arkus ten budúci?
Keďže je teplo, každý deň je viac než ťažký. Som severský typ... ale bez ohľadu na počasie, práce je stále viac, než stačíme stíhať. A v najbližšej dobe to bude ešte horšie, lebo po prázdninách sa vynárajú obrysy Vianoc...
* Takže uhorková sezóna nebola?
Ani náhodou.
* Arkus, prečo tento názov?
Arkus je oblúk. Pôvodne to bol úsmev. Čiže symbolizuje to čosi také - aspoň v názve. Keď už sa ľudia na Slovensku neusmievajú... veď viete. Zachmúrenosť je národný symbol.
* Akým spôsobom chce vaše vydavateľstvo rozosmievať ľudí?
Samozrejme, knihami. Vydali sme napr. Perličky zo školských lavíc - a bola z toho naša najpredávanejšia kniha. Pripravujeme ďalšiu. Sú to - a budú najmä knihy pre deti a mládež. Mimochodom, dostali ste moju knihu? Aj v nej je nejaký ten humor - i keď mohlo ho tam byť ešte viac.
* Nie, nedostala som ju zatiaľ. Ste aj spisovateľka alebo radšej hovoríte, že ste autorka?
Radšej zostaňme pri tej autorke. Slovo spisovateľ mi akosi neznie dobre. Napokon, napísala som len štyri knihy. To nie je veľa.
* Na slovenské pomery, myslím, že je to dosť. Ako sa volá vaša kniha?
Kniha, ktorú som vám poslala, sa volá Adrianin prvý prípad. Je to moja, nateraz, posledná kniha. Keďže sa jej však predalo 5 000 výtlačkov, už tretí rok chystám pokračovanie. Avšak stále máme toľko rukopisov, že skrátka nemám čas ho dokončiť. A možno je to i škoda, lebo tá knižka získala cenu Bibiany ako Najlepšia detská kniha jari (resp. leta, jesene, zimy - neviem presne).
* Rukopisy. Ako vnímate spojenie vydavateľstva Arkus a nových, doteraz neznámych autorov?
Môj pôvodný zámer bol jasný - pomôcť novým autorom nájsť si cestu, preraziť. Napokon, už veľa rokov sedávam i v porote niektorých literárnych súťaží, pred časom sa tu v Senici organizovalo v lete niečo ako literárny tábor pre deti - decká bývali v stanoch, vo dne sa kúpali a večer sme si čítali ich práce. Tak sa vynorila napríklad Lucia Eggenhofferová, ktorej sme vydali knižku. Je vynikajúca (nielen knižka, ale najmä samotná Lucia). Treba však dodať, že noví, začínajúci autori potrebujú finančnú podporu.
* Získavajú si ju sami alebo financie na vydanie novej knihy im pomáhate zháňať aj vy ako vydavateľka?
Nepýtali sme od autorov peniaze, i keď teraz je to v móde. Mali sme nejaké dotácie, občas sme zohnali sponzorov. Niektoré knižky sme vydali len z vlastných zdrojov - i keď sme sa tým dostali do straty. Žiadať od autorov peniaze na knihu mi pripadá čudné - tak to môže fungovať v zákazkovom krajčírstve - ale vo vydavateľstve?
* Oslovujete niektorých autorov s tým, aby pre vás napísali knihu, alebo radšej počkáte, čo vám kto donesie?
Priamo oslovujeme autorov. Takto napríklad vznikol Vincúrko pána Šikulu, ktorý je momentálne v tlači. Tak sme vydali i zbierku básní Pavla Bunčáka, eseje Jána Johanidesa, atď. Ale autori ponúkajú i sami - prihlásil sa nám napr. J. Pavlovič a iní. No a začínajúci autori, samozrejme, ponúkajú sami - i keď
napr. L. Eggenhofferovej sme my navrhli vydanie knižky. Takže je to tak na polovicu.
* Vydávate slovenských aj zahraničných autorov. V akom pomere?
Dobra otázka! Najprv sme vydávali len slovenských autorov (resp. niektorých českých). Bolo to náročné - finančne, samozrejme, i keď sa nám podarilo získať dotácie od štátu. Neskôr sme sa rozhodli nežiadať od štátu podporu, lebo s tým boli problémy. A tak sme sa začali viac orientovať na zahraničných autorov. Výhľadovo to vyzerá zase tak na polovicu.
* Koho najčastejšie vydávate a koho najradšej? Kto je Vášmu srdcu najbližší a kto vám (to nemusí byť v protiklade s predchádzajúcou otázkou) najviac pomáha naplniť vydavateľské konto v banke?
Konto napĺňajú zahraniční autori. To je jasné. Ocenené knihy slovenských autorov pokladnicu, žiaľ, nenaplnia. Mňa však dokáže potešiť i to, keď pomôžeme mladému autorovi. Treba im pomôcť! A veľkú radosť som mala napr. z knižky Miloše Macourka. Tohto autora milujem od detstva, rovnako i J.Foglara. Vydali sme oboch - a mne sa tým splnil detský sen.
* Dá sa povedať, že ste zodpovedali na otázku, koho by ste najradšej chceli vydať. Odpoveď je jasná z Vašej predchádzajúcej odpovede. Vráťme sa k Vám, k osobe Jele Mlčochovej. Aké je byť ženou - vydavateľkou?
Mám rada túto prácu. Ešte ako dieťa som chcela vydávať knihy. Vtedy to však vyzeralo ako nesplniteľný sen... Som šťastná, že to vyšlo. Z môjho hľadiska byť ženou - vydavateľkou je priam skvelé. Napriek všetkým problémom som optimistka.
* Čo najradšej čítate a čo najčastejšie?
Mám rada Stephena Kinga. Je to prevencia – keď sa bojíte pri knižnom horore, nedesia vás natoľko tie ozajstné horory, ktoré zažívate napr. na úradoch a vlastne u nás kdekoľvek. Je to taká psychohygiena. Tréning. Zvyšovanie odolnosti. Ale najčastejšie čítam nové zákony, aby som bola v obraze. Keďže sú novelizované bezmála ešte skôr , ako začnú platiť, stále je čo čítať. Takže sa udržujem v kondícii. Napokon, pôvodným vzdelaním som právnička.
* Využili ste vo svojej terajšej profesii svoje vzdelanie i záľubu v písaní. Patrí internet tiež k vašim záľubám?
Internet uznávam a fascinuje ma. Ešte nie som príliš zdatný užívateľ, ale snažím sa. Internet nepozná hranice - a mňa hranice odpudzujú.
* Píšete teraz počas tohto online rozhovoru odpovede na moje otázky sama alebo Vám niekto pomáha
Teraz píšem sama, ale pri spustení celej tejto záležitosti som potrebovala pomoc. Mám tu veľmi zdatného informatika.
* Ste rodinné vydavateľstvo?
Áno. Postupne sa zapájajú všetci. Veľmi čulo sa zaangažovala napr. moja mama – lekárka - gynekologička na dôchodku, ktorá si v svojom rodinnom dome zriadila sklad kníh a vedie kompletne celú evidenciu. Najnovšie sa ujala i odbytu. Naše tržby odvtedy pozoruhodne vzrástli...
* Akú knihu bude vydavateľstvo Arkus najbližšie krstiť?
Sme smutní! Mali sme krstiť Vincúrka, ibaže autor, Vincent Šikula sa toho nedočkal. Už sme boli i dohodnutí.
* Čím prekvapíte čitateľov na vianočných pultoch kníhkupectiev?
Chystáme novú malú edíciu hier pre deti Koniec s nudou (preklad z nemčiny). Prvý titul sa volá Hry na jednu minútu. V zapätí vyjde detektívka pre deti Tristan v Egypte, ktorý zo španielčiny preložila E. Palkovičová. A chystáme i knihu Hamburgčana B. Leberta Crazy - to bude super kniha pre všetkých teenegerov. Autor ju napísal, keď mal iba 16 rokov. Dúfam, že stihneme vydať i prekrásnu rozprávku Márie Ďuríčkovej Jasietka.
* Ďakujeme za rozhovor a želáme všetko dobré.
Autor: Zhovárala sa Miriam Sarah Peciarová
