Častým, no nevítaným hosťom v našich záhradách sú vošky (Aphidinea), maličký hmyz (0,5 až 0,6 milimetra), ktorý má zväčša zavalité, jemne chitinizované telo. Rozšírenie vošiek vo svete súvisí s výskytom ich živných rastlín. Počet opísaných druhov sa odhaduje na 3000, z toho v strednej Európe žije okolo 300. Ich hospodársky význam je veľký. Mnohé druhy sú škodcami poľných, záhradných a lesných rastlín, ktoré ničia sústavným cicaním štiav z pletív. Ústnymi orgánmi nabodávajú rastlinné pletivo, pričom vylučujú sliny narušujúce bunkové blany. Rastliny na to reagujú zmenou sfarbenia, zvinovaním alebo kučeravením listov, zakrpatievaním výhonkov, vytváraním hrčiek, nádorov a podobne. Silno napadnuté rastliny chradnú, kvety a plody predčasne opadávajú, po čase hynú. Vošky poškodzujú rastliny aj tekutými výkalmi, ktoré obsahujú veľa cukrov. Sladké výlučky vošiek – medovica – poskytujú živnú pôdu pre saprofitické plesne (napríklad Capnodium). Medovicu vyhľadávajú mravce, včely a osy. Vošky škodia nepriamo rastlinám aj tým, že niektoré druhy prenášajú vírusové choroby.

Vošky majú veľa prirodzených nepriateľov, najmä medzi hmyzožravými vtákmi a dravým hmyzom. Z chrobákov sú to napríklad lienky – larva lienky spotrebuje počas svojho vývoja 200 až 600 vošiek, dospelá lienka aj viac. Ďalšími nepriateľmi vošiek sú pavúky, pestrice a iné. Populáciu vošiek decimujú aj nepriaznivé klimatické podmienky, najmä vlhké a chladné počasie. (dra)