Dá sa v záhradke šetriť vodou a pritom dostatočne zavlažovať?
„Dá sa to dosiahnuť, treba spojiť kvalitný systém závlahy so správnym režimom zavlažovania. Keď hovoríme o záhradke, máme na mysli okrasné rastliny, ale aj úžitkové plodiny. Trávnik sa napríklad zavlažuje raz za tri dni množstvom vody, ktoré sa rovná trojdňovému úhrnu evapotranspirácie (súhrn výparov z pôdy a porastu, pozn. red.). Ak je napríklad v troch suchých dňoch výpar tri až päť milimetrov, zavlažujeme dávkou 9 až 15 milimetrov. Pôdu pod ovocnými stromami navlhčujeme len lokálne a do takej hĺbky, kde sa nachádza rozhodujúca časť koreňovej zóny, to je do 40 až 50 centimetrov. Pri viniči je to do 50 centimetrov. Hĺbka závlahy zeleniny závisí od nárokov jednotlivých druhov. Koreňovú zeleninu zavlažujeme do celej hĺbky koreňa, aby nepukala. Možno zjednotiť, že pri stredne hlinitých pôdach dávka 10 až 15 milimetrov zavlaží 10- až 15-centimetrovú vrstvu pôdy.“
Ktoré ovocné stromy sú najnáročnejšie na závlahu?
„Zavlažovanie veľmi efektívne využívajú jablone, broskyne, marhule, ale tiež čerešne a višne, čo sa prejavuje markantnými prírastkami aj kvalitou. Jablone treba zavlažovať najmä začiatkom júna po takzvanom júnovom opade plôdikov. Nasleduje obdobie intenzívneho rastu plodov, keď kôstkoviny aj jadroviny majú na vlahu kritické vývojové obdobie. Potrebné je napríklad zavlažovať broskyne v čase tvrdnutia kôstok. Čerešne a višne skorých odrôd už nezavlažujeme, ale neskorším odrodám dobre urobí ešte jedna intenzívna závlaha.“
A čo drobné ovocie?
„Drobné ovocie, teda ríbezle, jahody, egreše, maliny, černice a ďalšie sa vedia závlahe v pravý čas odvďačiť kvalitnou produkciou. Majú plytký koreňový systém, zavlažujeme ich častejšie a menšímí dávkami 15 až 25 milimetrov. Zásadne ich zavlažujeme iba do obdobia intenzívneho zrenia plodov. Neskôr zavlažujeme len jahody, najlepšie po zbere a len pri nastielacej fólii, keď je závlaha pod fóliou a na plody sa nedostane voda.“
Ako je to s nárokmi zeleniny?
„Kým pri ovocných druhoch je dostatok vody v pôde dôležitý predovšetkým v určitých vegetačných fázach, pri zelenine je závlahový režim jednoduchší. Treba nepretržite dodržiavať požadovaný stupeň vlhkosti pôdy. Úhrny denných výparov uhrádzame v súlade s hĺbkou koreňov, najmä v horúcich letných mesiacoch. Pre papriku a rajčiak sú vhodné systémy kvapkovej závlahy, keď nedochádza ku kontaktu vody a listov.“
Ako zavlažovať vinič?
„Vinič sa označuje za suchovzdorný, ale najmä stolové odrody dobre reagujú na závlahu, za ktorú sa odvďačia vysokými úrodami. Stolové, v záhradkách aj muštové odrody odporúčame zavlažovať pred kvitnutím najmä vtedy, keď zásoby vody v pôde zo zimných zrážok alebo zo zrážok v jarných mesiacoch neboli dostatočné. Túto jar bolo zrážok veľmi málo, takže stolové odrody je vhodné zavlažiť jednou dávkou pred kvitnutím, približne v prvej júnovej dekáde. Dávka vody má byť väčšia, aby prevlhčila koreňovú sústavu viniča do hĺbky asi 50 až 55 centimetrov.“
Niektorí záhradkári zabúdajú zavlažovať porasty po zbere úrody.
„Je to častý problém, najmä keď zberáme skoré ovocie. A je to aj problém pri mladých výsadbách. Starostlivosť pestovateľa sa nemá končiť zberom úrody, stromčekom treba dopriať ešte jednu až dve tzv. pozberové závlahové dávky, aby mohli ďalej rozvíjať koreňové systémy aj počas neskorého leta alebo teplej, suchej jesene. Má to význam tiež pre dodatočnú diferenciáciu kvetných púčikov, ktoré tvoria základ budúcej úrody. Pri ríbezliach môže takéto zavlažovanie zvýšiť úrodu budúci rok o 20 až 30 percent.“
Autor: Mária Inštitorisová
