Naša najväčšia jašterica
Keď som pred niekoľkými rokmi prvý raz zbadal samčeka jašterice zelenej, nevedel som sa vynadívať. Bolo to pri obci Kamenica nad Hronom, na južných svahoch Kováčovských kopcov. Už od rána pálilo na kopce slnko. Dolu pod nimi vržďal elektrický vlak a ešte nižšie oblieval Dunaj svojimi roztopašnými vlnkami cestu vedúcu do obce Chlaby.
Sedím tu na skalnom výklenku, pozerám na širokú rieku. Zo zamyslenia ma vyrušilo jemné šušťanie suchých listov duba na čiernej zemi pod zakrpateným cerom. Pomaly otáčam hlavu a vtom vidím tú nádheru. Veľká žltozelená hlava s krásne modrým až tyrkysovým podhrdlím. Dlhé, tmavozelené jašteričie telo a na ňom pekne usporiadané malé čierne bodky. Chvost je dlhší ako telo - pravý exemplár tejto jari je dlhý asi tridsaťdva centimerov. No stačil neopatrný pohyb a tvor zmizol z povrchu zemského. Ale kde? Nie do úkrytu. Šikovný samec jedným skokom vybehol na šikmý kmeň rapavého duba, potom na konár, odtiaľ skočil na zem a už upaľoval do diery pod kameňom. Neviem, čo ho tak vyplašilo. Ja určite nie.
Bol koniec apríla, pohlavný pud samca vyprovokovala aktívna samička. Lebo toto nebol útek pred nebezpečím, ale akási hra. O chvíľu samec z diery vybehol a utekal po suchom lístí hore-dolu, len sa tak za ním prášilo. Samičky však nebolo. Alebo som ju nevidel? Samec ju však cítil, vyplazoval dlhý jazyk, pomocou ktorého doniesol do svojich čuchových orgánov pach družky. Určite bola nablízku.
Rozhliadam sa po okolí, všetko stíchlo. Len na oblohe plachtí dravec - hadiar krátkoprstý. Obletel kĺzavým letom celé pohorie a už strmhlav letí za les. Koncom mája, tu v Kováčovských kopcoch sedím v úkryte a pozorujem kŕmenie mláďat strnádky viničnej. Chodím sem dva-trikrát do roka. Z úkrytu pozorujem cez oblôčiky široké okolie. Okolo ôsmej, keď slnko vyšlo spoza mrakov, vidím na šikmom zráze pri koreni duba jaštericu. Hneď mi prišla ma myseľ jašterica zelená. Bola to ona, dávno očakávaná samička s dvoma bledožltými pásmi po stranách chrbta na celej dĺžke tela až do polovice chvosta. Samička strnádky nakŕmila operené mláďatá a vyletela na svah, kde sa práve opekala jašteričia samica. Strnádka sa preľakla a začala prestrašene vábiť. Mláďatá v hniezde spozorneli. Priletel aj samček strnádky a volaním upozorňoval mláďatá na nebezpečie. Jedno odrazu vyletelo z hniezda na skalnej stene. Nasledovalo ho druhé aj tretie. Potom štvrté. Rodičia k nim zleteli na zem, do tieňa lesa a ostalo ticho.
Tučná samička jašterice sa presunula na iné svetlé miesto. Bola už plná vajec, teraz si vyhrabe do prachovej zeme na slnečnej stráni plytkú noru a znesie ich tam pätnásť až dvadsať. Vajcia sú s mäkkou škrupinou, viac okrúhle ako vajcovitého tvaru. Samica sa o ne nestará. Mláďatá sa vyliahnu naraz asi po osemdesiatich dňoch, zvyčajne koncom augusta. Sú jednofarebné, hnedasté, spočiatku sa združujú a potravu hľadajú pohromade. Živia sa drobným hmyzom - svrčkami, koníkmi; dospelé aj vtáčími vajíčkami a mláďatami. IVAN KŇAZE
