Niektoré vlády majú ešte výhrady, silnie však názor, že 105-členné fórum sa bude na budúci týždeň schopné viac-menej dohodnúť. Znamenalo by to, že európski lídri na summite v Grécku o dva týždne dostanú ucelený návrh, a nie návrh s alternatívami v sporných bodoch, ako to presadzovali malé štáty, medzi nimi aj Slovensko. Včera predložený návrh však čiastočne berie do úvahy ich výhrady, hlavne pokiaľ ide o počet komisárov Európskej komisie.
„V konvente jasne prevládol zmierlivý európsky duch,“ tešil sa predseda konventu Valéry Giscard d‘Estaing po tom, čo pre odpor niektorých vlád voči jeho predstavám panovali obavy z fiaska práce konventu.
Podľa predloženého návrhu bude prácu Európskej rady riadiť prezident, ktorý však nebude disponovať vlastným úradom, aby sa nedostával do nežiaducej konkurencie s Európskou komisiou. „Hlavným cieľom bolo zastaviť rotáciu a zaistiť stabilitu predsedníctva“ vyhlásil Giscard, ktorý si pôvodne predstavoval oveľa silnejšieho prezidenta.
V skutočnosti bude mať túto stabilitu iba Európska rada a Rada ministrov zahraničných vecí, ktorú by riadil budúci šéf európskej diplomacie. Na čele ostatných ministerských rád by ďalej rok až dva v tímovom predsedníctve rotovali členské štáty.
Do roku 2009 by podľa Zmluvy z Nice mal každý členský štát svojho komisára v Európskej komisii. Potom by všetky štáty nominovali svojich komisárov, z ktorých by len 15 bolo členmi užšieho kolégia s hlasovacím právom. Počas funkčného obdobia by každý komisár rotoval tak, aby bol chvíľu dôležitý a chvíľu menej.
V roku 2009 by únia tiež prešla na rozhodovanie „dvojitou väčšinou“.
K prijatiu každého rozhodnutia by bola potrebná väčšina 50 percent členských krajín reprezentujúcich 60 percent obyvateľstva, prípadne „superkvalifikovaná“ väčšina 60 percent krajín, v ktorých by žilo 70 percent obyvateľov únie.
Svoje postoje k návrhu predložia členovia konventu na budúci týždeň v stredu na svojom poslednom zasadaní pred summitom únie v Solúne 20. júna. (čtk, mik)
