maďarsky. „Až na toho posledného,“ hovorí a trochu sa pritom chichúňa. „Ten to trocha prehnal. Inak Apponyiovci patrili k vysokej aristokracii, ktorá bola veľmi proeurópska. Na rozdiel od strednej šľachty, tá bola veľmi prouhorská,“ vysvetľuje Lajos Grendel, najznámejší na Slovensku žijúci maďarský spisovateľ a vo svojej generácii jeden z najvýznamnejších maďarských spisovateľov vôbec.
Slovenskí Maďari väčšinou bývajú na južnom Slovensku, na vidieku. Ale vy žijete v Bratislave. Cítite sa ako Bratislavčan?
„Áno, je to tak.“
Nie ste tým pádom menšinou v menšine?
„Som. Drvivá väčšina Maďarov na Slovensku nepochádza z mesta. Na druhej strane, Bratislava, ale najmä Košice mali veľmi silné maďarské kultúrne zázemie. A na to môžeme nadviazať.“
Vy ste sa narodili tu?
„Nie, narodil som sa v Leviciach. Do Bratislavy som sa dostal v šesťdesiatych rokoch. Bol to pre mňa šok.“
Z čoho?
„Šok zo špičkovej slovenskej kultúry, ktorú vtedy Bratislava mala. Šok z bratislavských Maďarov, ktorí mali oveľa širší obzor ako chlapec, čo práve prišiel z vidieka.“
Ale nie je to v niečom podobný pocit, ako keď dnes bratislavský maďarský spisovateľ príde do Budapešti?
„Áno, je to podobné. Budapešť v rámci Maďarska je kozmopolitné mesto, iné kozmopolitné mestá v Maďarsku nájdete už oveľa ťažšie.“
V čom spočíva jej kozmopolitnosť?
„Kozmopolitný pohľad sa tu produktívne prelína s tradíciami. S nenacionalistickou národnou minulosťou sa tu spájajú národné dejiny. Tým je z Budapešti európske, nie národné mesto. Otvorené mesto.“
Otvorené mesto?
„Chcem tým povedať, že Budapešti sa podarilo držať národných tradícií bez toho, aby z toho vzniklo nacionalistické šialenstvo.“
V Bratislave sa to nepodarilo?
„Bratislava sa stala skutočným mestom po druhej svetovej vojne, Budapešť na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Celá moderná maďarská literatúra mohla na začiatku minulého storočia vzniknúť práve vďaka tomu, že Budapešť už bola veľkým európskym mestom. Myslím, že vtedy to boli v Európe len dve mestá, ktoré sa za dve-tri desaťročia stali metropolami – Berlín a Budapešť. Bratislava to zažíva teraz.“
Páči sa vám Bratislava?
„Veľmi.“
Čo sa vám na nej páči?
„Všetko.“
Čo všetko?
„Tá nová otvorenosť. V tomto meste sa práve teraz rodí – kamkoľvek idem v Starom Meste, cítim sa tu ako kdekoľvek vo veľkomeste v Európe. Či sedím v kaviarni, alebo na lavičke na námestí. Bola stará Bratislava v devätnástom storočí a Bratislava z prvej republiky. A potom ňou prešli veľmi kruto dejiny a dnes hľadá svoje multikultúrne korene. Tak, aby človek, ktor ý sa narodil v Bratislave, cítil to rozhranie troch veľmi blízkych okruhov.“
Koho máte rád z maďarskej literatúry?
„Imre Kertész patrí medzi najväčších maďarských spisovateľov. Hoci vždy bol outsiderom maďarskej literatúry, išiel mimo takzvaného módneho prúdu. Považovali ho za staromódneho realistu s existencialistickou filozofiou. A mne sa páči, že Nobelovu cenu nedostal módny spisovateľ, ale ten najlepší.“
Čo z jeho diela je najlepšie?
„Bezosudovosť.“
Kto sú tí módni spisovatelia?
„Péter Eszterházy, Péter Nádas. Imre Kertész mal len úzku vrstvu milujúcich čitateľov.“
Cítili ste hrdosť, keď získal Nobelovu cenu?
„Bol som strašne rád. Aj preto, že ju dostal maďarský spisovateľ.“
Boli by ste rovnako hrdý, keby ju získal slovenský spisovateľ?
„Ešte viac. Skôr či neskôr dostane Nobelovu cenu aj slovenský spisovateľ.“
Ste maďarský spisovateľ na Slovensku. V čom je to iné ako byť maďarským spisovateľom v Maďarsku? Je v tom rozdiel?
„Nie. V podstate nie. Rozdiel je byť spisovateľom, ktorý žije v Budapešti, a spisovate ľom, ktorý žije mimo nej.“
V čom je to iné?
„Maďarskí spisovatelia v Bratislave, Kluži alebo Debrecíne majú hendikep – v Budapešti sú všetky inštitúcie a vydavateľstvá, ktoré sú pre celú prevádzku maďarskej literatúry podstatné. Je to niečo podobné, ako keď sa chce slovenský spisovate ľ z Banskej Bystrice, žiliny, Košíc či Pukanca presadiť v Bratislave.“
Kam vás v Maďarsku zaraďujú? K Pétrovi Eszterházymu? Györgyovi Konrádovi?
„Aj. György Konrád je o generáciu starší. A tiež inak reflektuje historické udalosti.“
Ako inak?
„Bol disidentom a bol prenasledovaný. To som ja nikdy nebol, takže táto silná skúsenosť v mojom diele nie je. György Konrád so svojimi esejami a románom Kurátor je úplne iná kategória.“
Minulý týždeň vyšli v prominentných francúzskych, nemeckých, švajčiarskych a talianskych denníkoch veľké články Jürgena Habermasa, Jacquesa Derridu, Alfreda Muschga a Umberta Eca o novej vízii spoločnej európskej politiky, ktorá by sa mala výrazne odlíšiť od americkej. Aký máte pocit z mobilizácie intelektuálov takzvanej starej Európy? Cítite sa byť príslušníkom novej Európy?
„Rumsfelda a jeho označenie nová Európa vynechajme. Sú tu dva problémy: jedn ým je vzťah rozširujúcej sa Európy a Ameriky, druhým problémom európska identita. Som presvedčený, že Spojené štáty sa rozhodli správne, keď zasiahli v Iraku. Napriek všetkým výhradám to bolo z globálnejšieho hľadiska absolútne opodstatnené. Nemecký a francúzsky prístup považujem za veľmi provinciálny.“
A európska identita?
„Všetky idey, ktoré v posledných storočiach hýbali svetom, pochádzali z Európy. Od konca druhej svetovej vojny ako keby Európa strácala víziu. Myslím víziu, ktorá by sa týkala nielen Európy samotnej, ale sveta vôbec. Až sa napokon začiatkom sedemdesiatych rokov starý kontinent úplne vyprázdnil.“
Stalo sa to vtedy, keď sa Európa rozdelila?
„Definitívne sa to stalo asi vtedy, keď sa ukázala jej bezmocnosť voči tomu, čo sa dialo v Maďarsku, Československu, Poľsku. Stará Európa bola úplne zruinovaná, tá nová Európa vznikla s pomocou Ameriky. Bola veľmi vitálna a veľmi úspešná, ale bez vlastnej vízie.“
Ale zdá sa, že sa európski intelektuáli, hlavne Nemci a Francúzi, práve snažia vymedziť európsku identitu. Podporujú protiamerické demonštrácie a tvrdia, že Európska únia má stavať na európskych hodnotách osvietenstva. Vy si to nemyslíte?
„Ale toľkokrát sme už zažili, že aj osvietenské myšlienky nemusia vždy platiť.“
Tvrdia, že obraz amerického prezidenta, ktorý sa verejne modlí, je dnes symbolom toho, čo sa s európskym duchom nedá zlúčiť. Alebo dá? Ako to vidíte?
„Je mi cudzie a nezaujíma ma, kde sa George Bush mladší modlí, ale v tom, ako sa rozhodol v otázke Iraku, v tom s ním súhlasím. Aj o tom je politika: niečo, čo vám je veľmi sympatické, je zároveň v tej istej chvíli aj problematické. A neverím, že v postoji Nemecka a Francúzska nie sú nejaké ich záujmy.“
Ale nevylievali by ste beaujolais do kanála, ako to robili Američania, však?
„Určite nie! Chápem, že sa Američania cítia podvedení Francúzskom – ktorému pomohli k slobode, zachránili ho v oboch vojnách – a že sa na Francúzov pozerajú ako na nevďačných priateľov, ale víno by som nevylieval.“
Čo je podľa vás Európa?
„Verím, že práve stredná a východná Európa by mohla priniesť impulzy, z ktorých môže idea Európy a teda aj Európa vzísť. Zatiaľ neexistuje, Schröder ani Chirac ju nemajú.“
Cítite sa byť viac Novoeurópan či Staroeurópan?
„Európan.“
Na Slovensku ešte stále zažívame historický precedens, po prvýkrát po dlhom čase, a vlastne v tejto podobe po prvýkrát vôbec je maďarská menšina zastúpená vo vláde – Stranou maďarskej koalície. Cítite sa ňou zastúpený? Kým sa dnes cítite zastúpený?
„Nikým. Ale som rád, že Strana maďarskej koalície je vo vláde. Posilňuje to politický život na Slovensku.“
Nestotožňujete sa s nikým z maďarských politikov na Slovensku. Prečo nie?
„Lebo klientelizmus vstúpil aj do Strany maďarskej koalície. Nie som rád, že strana, ktorá sa tomu vyhýbala, sa dostala na jednu rovinu s ostatn ými politickými stranami, ktoré sú na tom viac-menej rovnako – možno s výnimkou KDH, ale ani tým som si nie istý. Politická línia Strany maďarskej koalície je mi však stále veľmi blízka.“
Aká je to línia?
„Pravicový liberálny smer, ktorým sa rozbehla, bol správny. Ale nepáči sa mi, že maďarská spoločnosť na Slovensku má len jednu politickú stranu, ktorá ju reprezentuje.“
Prečo? Preto, že je len jedna? Myslíte si, že jedna strana nikdy nie je správna?
„Presne tak.“
Ale to nebola vina maďarských strán. K zlúčeniu dotlačil maďarské strany práve slovenský nacionalizmus, nie? žiadna z pôvodných troch maďarských strán sa nemusela dostať do parlamentu.
„Áno, to je pravda, ale aj tak: jedna strana nikdy nie je správna.“
Čo by ste si predstavovali?
„Keby tieto tri maďarské zoskupenia splynuli so slovenskými zoskupeniami. Aby boli v jednej strane maďarskí a slovenskí liberáli, v inej maďarskí a slovenskí pravičiari a v inej zas ľavičiari. Viem, že je to zatiaľ nemožné, ale je to príjemná predstava.“
Prečo je to zatiaľ nemožné?
„Lebo je stále strašne veľa maďarsko-slovenských krívd. A stále celkom nenastalo upokojenie, lebo nie sú doteraz úplne vyriešené. Ani z jednej strany. Volič maďarskej národnosti stále cíti v sebe krivdy z minulosti, a viem si predstaviť niečo podobné aj na druhej strane. Prenasledovanie, vysídlenie, s tým sa dá vo verejnej mienke veľmi šikovne narábať. Ak sa neprestaneme hrať s krivdami, moja predstava sa rozplynie úplne.“
V posledných voľbách volilo SMK aj pomerne veľa slovenských voličov, najmä Bratislavčanov. Viete si predstaviť, že by maďarský Slovák volil slovenskú stranu?
„Jasné, niekoľkých poznám.“
Máte preukaz zahraničného Maďara? Ak áno, odkedy?
„Nemám, nepotrebujem ho. Preukaz je dobrý pre starších ľudí, ktorí majú z neho výhody – maďarskí dôchodcovia zo Slovenska môžu ísť v Maďarsku do múzeí s rovnakou zľavou, ako keby boli z Maďarska. Ale pokiaľ ide o mňa, neviem, načo by mi bol. Som Maďar bez tejto legitimácie.“
Čo hovoríte na krajanský zákon?
„Má zmysel pre ľudí, ktorí boli postihnutí Benešovými dekrétmi. Nemám nič proti tomu preukazu, len oň nepožiadam.“
Pred pár dňami sa vedenie Strany maďarskej koalície rozhodlo, že podrží svojho vicepremiéra Pála Csákyho. Súhlasili ste, alebo by sa vám viac páčilo, keby ho nechali padnúť?
„Veľmi chúlostivá otázka, ale za odpoveďou si stojím: Ja by som na mieste Pála Csákyho zobral zodpovednosť na seba a odstúpil by som.“
V poslednom čase ste len raz vstúpili do politickej debaty, rozčúlil vás výsledok územno-právneho členenia Slovenska. Prečo?
„Lebo slovenské politické strany sa báli, že tam, kde by boli Maďari vo väčšine, vznikne maďarská enkláva, a tak vymysleli terajší nezmysel. Skalica je v jednom celku s Dunajskou Stredou – historicky nikdy vedľa seba nestáli.“
Niektorí slovenskí intelektuáli tvrdia, že Slovensku sa navonok akotak darí, vstupuje do Európskej únie, ale v skutočnosti všetko, čo robí, je len snaha vyzerať európsky, páčiť sa Európe, tváriť sa, že robíme reformy, plníme si záväzky, ale snažiť sa čím viac si všetko zľahčiť, zatuš ovať. A nemáme žiadnu víziu, žiadny sen. Je to tak?
„S tým trpko súhlasím. Politická elita nebola za trinásť rokov schopná načrtnúť víziu európskeho Slovenska. To nie je len jej neschopnosť, to je aj dôsledok minulosti. Ja som si už v polovici osemdesiatych rokov predstavoval Slovensko, Maďarsko, Česko ako liberálny priestor, v ktorom dokážeme vymazať všetky krivdy.“
Hrubá čiara?
„Áno, lenže taká, s ktorou zároveň nezabudneme na to, čo sa stalo, ale uložíme to niekam do zadného mozgu. Intelektuál môže mať víziu o tom, ako by krajina mala vyzerať, ale tá krajina bude vždy determinovaná historick ými kultúrnymi tradíciami. Aj s tými negatívnymi, ktoré sme spoznali my od štyridsiatych rokov až po pád komunizmu. Nedá sa to vymazať.“
Ale povedali ste, že Bratislava sa práve teraz stáva metropolou. Teda aj v krajine bez vízie. Nie?
„Vďaka tomu, že sme sa vyšplhali do Európskej únie, sa aj Slovensko tvorí. Dnešné Slovensko nemá tú tvár, akú malo v deväťdesiatom treťom. Tvorí sa to a bude sa to ešte vytvárať. Možnože krajina sen ani nepotrebuje. Možno ho máme len my, čo ešte stále rozmýšľame o ideológiách – a to je naša veľká záťaž.“
Aký je váš sen o krajine?
„Že generácia mojich detí a vnúčat sa bude na problémy mojej generácie pozerať ako na niečo nie veľmi zrozumiteľné.“
Lajos Grendel (1948) spisovateľ a publicista. žije v Bratislave. V slovenčine mu vyšli knihy Odtienené oblomky (1985), Obsažná batožina (1989), Slovenský Casanova, Okno po erotických snoch (spolu s Pavlom Vilikovským, 1991), Cudná správa z vrcholu sna (1998), Einsteinove zvony (1998), Moja vlasť Absurdistan (1998), U nás v New Honte (2002). Viaceré jeho diela vyšli v angličtine, nemčine a francúzštine, prednáša na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Autor: ANDREA PUKOVÁMARTA FRIŠOVÁ
