Pápež František vyslal na Ukrajinu dvoch vplyvných kardinálov

Vyhlásil to poslanec ukrajinského parlamentu (Verchovna rada) a prvý podpredseda parlamentného výboru pre energetiku Oleksij Kučerenko.

„Európa je jednotný trh s plynom a platí tu princíp substitúcie. Nevieme, aký plyn de facto kupujeme. Môžem vás sklamať: možno kupujeme ruský plyn, nie možno, ale určite kupujeme ruský plyn, ktorý prichádza cez Turecký prúd a ide napríklad do Srbska, do Maďarska,“ povedal Kučerenko a dodal, že „nevieme určiť pôvod molekúl“.

Vysvetlil, že Ukrajina by na budúcu vykurovaciu sezónu potrebovala približne 4,5 až 6 miliárd m3 plynu a tento objem by sa mal zazmluvniť už teraz.

Podľa poslanca je teoreticky možné, že Ukrajina bude dostávať americký skvapalnený zemný plyn aj cez poľské terminály.

Hlavným problémom ukrajinskej štátnej a plynárenskej spoločnosti Naftohaz je v súčasnosti nájsť finančné prostriedky, keďže nie je dôvod očakávať, že ceny na európskom trhu s plynom klesnú, pokračoval Kučerenko.

Naftohaz v pondelok oznámil, že začal čerpať plyn do svojich podzemných zásobníkov, aby sa pripravil na budúcu vykurovaciu sezónu, pričom nešpecifikoval, či ide o dovážaný alebo domáci plyn. Ku koncu marca boli zásoby plynu v ukrajinských zásobníkoch na rekordne nízkej úrovni, a to menej ako 6 miliárd m3. V dôsledku nedostatku plynu sa vykurovacia sezóna v krajine skončila skôr, ako sa pôvodne plánovalo. (TASR)

Firma je súčasťou štátnej skupiny Naftogaz.

Ruské útoky spôsobili stratu takmer polovice produkcie plynu, informovala spoločnosť.

Najkritickejšia bola energetická situácia v mestách Kryvyj Rih, Mykolajiv a Cherson. Nedostatok alebo výpadok plynu pocítilo v priebehu uplynulej zimy viac ako milión ľudí, ktorí sa ocitli bez dodávok tepla a elektriny.

Pohotovostné posádky údajne pracovali nepretržite a spoločnosť získala viac ako 121 miliónov dolárov v rámci humanitárnej darcovskej pomoci, aby sa vyhla kolapsu.

Naftogaz doviezol 800 miliónov kubických metrov plynu a začal s obnovou poškodenej infraštruktúry.

V marci Ukrgasvydobuvannya obnovila viac ako polovicu objemu výroby, ktorú ochromili útoky.

Dočasný generálny riaditeľ Naftogazu Roman Chumak uviedol, že spoločnosť sa už pripravuje na ďalšie zimné obdobie.

Od začiatku roka 2025 Naftogaz zazmluvnil 1,5 miliardy kubických metrov plynu, z čoho 400 miliónov kubických metrov bude dodaných v rámci príprav na ďalšiu vykurovaciu sezónu. (Kyiv Independent)

Informoval o tom portál The Kyiv Independent na základe vyhlásenia gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova.

Okupanti útočili o 11:40 miestneho času bombami typu KAB, ktoré sú navádzané len opticky. Jedna zasiahla infraštruktúru a druhá viacposchodovú obytnú budovu.

Masívny útok dronmi hlásia aj z Charkova. kde sú v pohotovosti záchranné jednotky.

Japonský univerzitný inštitút Kjúšú pre vesmír Q-shu (iQPS) súhlasil, že poskytne ukrajinskej vojenskej spravodajskej agentúre (HUR),  informoval magazín Intelligence Online.

Systém SAR (Synthetic aperture radar) využíva sofistikované spracovanie radarových dát.

Japonské a ukrajinské úrady údajne začali diskutovať o možnej podpore vo februári, pričom tieto rozhovory zintenzívnili, keď USA začiatkom marca dočasne pozastavili spravodajskú pomoc Kyjevu.

Spoločnosť iQPS, ktorá plánuje vypustiť svoj siedmy pozorovací satelit SAR do konca roka 2026, sa dohodla s Kyjevom na časovom pláne dvoch až troch mesiacov na inštaláciu príslušného softvéru na platformy ukrajinských spravodajských služieb, napísal časopis.

Technológia SAR, ktorá dokáže vytvoriť dvojrozmerné alebo trojrozmerné obrazy krajiny alebo objektov, má široké vojenské využitie. Môže pomôcť sledovať pohyb nepriateľov bez ohľadu na poveternostné podmienky.

Ukrajina dostáva spravodajskú podporu od iných partnerov, vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva.

Ukrajinská armáda sa vo veľkej miere spolieha na Starlink, komunikačný systém, ktorý vlastní Elon Musk, blízky spojenec amerického prezidenta Donalda Trumpa a kritik vojenskej pomoci Kyjevu.

Francúzsky satelitný operátor Eutelsat sa zaviazal rozšíriť svoje operácie na Ukrajine, ale uviedol, že v súčasnosti nedokáže nahradiť 50 000 terminálov Starlink. (Kyiv Independent)

Novinárom to podľa Ukrinform povedala Maryna Averinová, hovorkyňa Štátnej pohotovostnej služby v Odeskej oblasti.

"Počas zásahu hasičov nenastali žiadne väčšie komplikácie, no počas zásahu došlo k silnému výbuchu. Išlo o dron Šáhid, ktorý sa predtým neodpálil. Našťastie sa nikto nezranil," povedala.

Do odstraňovania následkov útoku sa zapojilo 80 záchranárov a vyše 20 kusov techniky.

Ruský vzdušný útok dronmi iránskej výroby poškodil civilnú infraštruktúru, obytné budovy, vzdelávaciu inštitúciu a vozidlá. Zranenia utrpeli traja ľudia.

Spojené štáty sa usilujú o dosiahnutie prímeria vo viac než tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine, ktorý sa začal ruskou vojenskou inváziou vo februári 2022.

Nemenovaný zdroj, ktorý sa pre AFP vyjadroval pod podmienkou anonymity, nespresnil, kto bude zastupovať Ukrajinu na nadchádzajúcej schôdzke.

Plánované stredajšie stretnutie v Londýne nadväzuje na minulotýždňovú schôdzku v Paríži, na ktorej sa zúčastnil aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff. Rubio vtedy predstavil plán Washingtonu na ukončenie vojny.

USA však zároveň varovali, že môžu upustiť od úsilia dosiahnuť prímerie v bojoch na Ukrajine v prípade, že vo vyjednávaní nebudú vidieť žiadne pokroky. (TASR)

Podľa Barrota bol tento krok zameraný na obmäkčenie amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Prímerie počas Veľkej noci, ktoré (Putin) tak trochu nečakane vyhlásil, bol marketingový ťah zameraný na to, aby prezident Trump nezačal byť netrpezlivý a nahnevaný," povedal francúzsky minister zahraničných vecí pre stanicu FranceInfo deň po tom, čo Rusko po náhlom ukončení spomenutého krehkého prímeria podniklo na Ukrajinu útoky zo vzduchu.

Tie sú podľa AFP v rozpore s Trumpovými nádejami na rozsiahlejšie prímerie medzi oboma stranami konfliktu. Šéf Bieleho domu sa vyjadril, že dohoda by mohla byť dosiahnutá v priebehu tohto týždňa.

Predtým však pohrozil, že USA by mohli upustiť od úsilia zaistiť mier v tomto vyše tri roky trvajúcom konflikte v prípade, že nebudú vidieť žiadny pokrok vo vyjednávaní.

Predstavitelia USA, Ukrajiny, Británie a Francúzska sa plánujú tento týždeň stretnúť v Londýne, aby obnovili rokovania o prímerí po minulotýždňovej schôdzke v Paríži, na ktorej sa zúčastnili aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff. (TASR)

Ruské sily odpálili v noci na dnes 54 bezpilotných lietadiel z ruských miest Kursk, Brjansk, Millerovo a Primorsk-Achtarsk, aj z mysu Čauda na okupovanom Kryme.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 38 bezpilotných lietadiel, pričom ďalších 16 zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobilo škody, uvádza sa vo vyhlásení obranných síl Ukrajiny.

V Charkovskej oblasti Rusko zaútočilo na dedinu Petropavlivka riadenými leteckými bombami, pričom zabili 54-ročnú ženu a 26-ročného muža, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

Ruský dron zabil 24-ročného muža počas jazdy na skútri v obci Ivašky.

V meste Kupiansk utrpela 58-ročná žena následkom útoku dronu otras mozgu. Ďalšia 48-ročná žena bola zranená pri zásahu kĺzavými bombami proti obci Horochovatka.

V Chersonskej oblasti sa Rusko za posledný deň zameralo na 36 osád vrátane regionálneho centra Cherson. V dôsledku útokov zahynul jeden človek a sedem ďalších bolo zranených, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin.

V Sumskej oblasti čelila útokom obec Esman, kde zomrela jedna osoba.

V Dnepropetrovskej oblasti utrpeli zranenia 66-ročný muž a 63-ročná žena v okrese Nikopol, informovala miestna vojenská správa.

Ruské sily zaútočili na niekoľko osád delostrelectvom a bezpilotnými lietadlami.

V Doneckej oblasti bola pri útoku na mesto Myrnohrad zranená jedna osoba, informoval guvernér Vadym Filaškin.