Ukrajinský spravodaj: Ukrajincom sa podarilo obkľúčiť niektoré ruské jednotky

O telefonickom rozhovore britského premiéra a francúzskeho prezidenta v pondelok večer informovala hovorkyňa Downing Street.

"Pri diskusii o situácii v Pásme Gazy obaja vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom a zhodli sa, že je potrebné obnoviť mierový proces," uviedlo tiež sídlo britského premiéra vo vyhlásení.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, už pred časom súhlasila s návrhom administratívy prezidenta Donalda Trumpa na 30 dní trvajúci pokoj zbraní, Moskva však jednoznačnú odpoveď nedala.

Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol len o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré si Rusko tradične pripomína 9. mája. Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.

Zastavenie rusko-ukrajinskej vojny, ktorá je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od porážky nacizmu v roku 1945, označil Trump za svoj politický cieľ. Moskva však už niekoľkokrát naznačila, že pri hľadaní riešenia sa nemožno ponáhľať, následne z Washingtonu zaznelo, že USA sa zo snáh sprostredkovať pokoj zbraní v zásade sťahujú.

Schôdzka Putina s Trumpom je podľa pondelňajšieho vyjadrenia Kremľa potrebná, nič konkrétne ale zatiaľ dohodnuté nebolo. (ČTK)

Hovorili aj o situácii v Sýrii a v Pásme Gazy. 

„Teším sa na spoluprácu s prezidentom Erdoganom na ukončení smiešnej, ale smrtiacej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a dodal, že sa s Erdoganom rozprával o viacerých možnostiach osobných stretnutí.

Diskutovali o „všetkom možnom v Sýrii, Gaze a ďalších veciach“. Trump rozhovor nazval „veľmi dobrým a produktívnym“ a vzťah s Erdoganom počas svojho prvého mandátu označil za „excelentný“.

Erdogan Trumpovi povedal, že úsilie Spojených štátov o zmiernenie sankcií uvalených na Sýriu prispieva k stabilizácii krajiny, oznámila kancelária tureckého prezidenta. Washington tvrdí, že akákoľvek normalizácia alebo zrušenie sankcií po decembrovom zosadení Bašára Asada bude závisieť od pokroku nových sýrskych úradov. Trumpovi sa turecký prezident poďakoval aj za jeho „prístup k ukončovaniu vojen“, pričom spomenul Ukrajinu, Gazu a rokovania s Iránom.

Turecko sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží udržiavať dobré vzťahy s obomi krajinami a dvakrát hostilo rozhovory zamerané na ukončenie vojny. (TASR)

Olaf Scholz tak urobil v poslednom telefonáte s Zelenským pred tým, ako ho v utorok nahradí na poste kancelára Friedrich Merz.

„(Scholz) potvrdil pokračujúcu a neochvejnú solidaritu Nemecka s Ukrajinou,“ uviedol hovorca odchádzajúceho nemeckého lídra. „Zdôraznil, že Nemecko bude v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými partnermi naďalej podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ doplnil.

Nemecko sa stalo druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny po USA. Scholz však čelil kritike, že odkladal kľúčové rozhodnutia - napríklad dodanie moderných nemeckých zbraní na Ukrajinu a odmietnutie dodať Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus.

Merz už prisľúbil, že bude pokračovať v podpore Ukrajiny ako nový nemecký kancelár .

V pondelkovom telefonáte Scholz tiež hovoril o šéfovi Kremľa Putinovi, pričom povedal, že jeho „cynická taktika zdržiavania“ brzdí úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine.

Scholz poznamenal, že ukrajinský prezident prejavil ochotu akceptovať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, čo ukazuje, že „nikto netúži po mieri viac ako Ukrajina“, uviedol hovorca odchádzajúceho kancelára. „Toto musí konečne opätovať aj ruský prezident,“ povedal Scholz Zelenskému. (TASR)

Podľa slov premiéra Fialu Ukrajinci v súčasnosti už cvičia na trenažéroch. „Sme pripravení prehĺbiť náš podiel na výcviku vojakov. Výcvik môže prebiehať napríklad v Náměšti,“ priblížil.

Ukrajinský líder Zelenskyj s Fialom hovoril aj o ďalšom tlaku na Rusko. „Sankcie by mali ostať (v platnosti) a zosilňovať sa, kým bude Rusko naťahovať (rokovania o prímerí) a stupňovať svoju agresiu,“ povedal Zelenskyj podľa portálu iDnes.cz.

Dôležitou súčasťou pomoci pre Ukrajinu je aj česká muničná iniciatíva.

„Od začiatku roka sa na Ukrajinu dodalo pol milióna kusov veľkokalibrovej munície. Sprostredkovali sme viac ako dvetisíc kusov ťažkej techniky, 620 diel, takmer 300 tankov, vyše 50 raketometov a tak ďalej,“ povedal český premiér. Do iniciatívy sa zapojilo 11 krajín a do konca roka Ukrajine odovzdá celkovo už 1,8 miliónov kusov delostreleckej munície, ak pôjde všetko podľa plánov.

Ukrajinský prezident poďakoval za podporu z Česka a tiež za prijatie ukrajinských utečencov po februári 2022. „Ukrajina si veľmi váži vašu pomoc,“ zdôraznil Zelenskyj. Vyzdvihol aj diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že vzájomné vzťahy sa odrazia aj na posilnení výrobných kapacít na Ukrajine, čo by mohlo viesť k technologickému rozvoju oboch krajín.

V pondelok český minister vnútra Vít Rakušan a jeho ukrajinský rezortný partner Olexij Černyšov podpísali memorandum o vzniku návratových centier.

„Česká republika prijala najväčší počet ukrajinských utečencov na hlavu, ktorých sa darí veľmi dobre integrovať. Je však potrebné urobiť ďalší krok... vznik tohto strediska zlepší integráciu Ukrajincov do českej spoločnosti a môže tiež pomôcť s (ich) dobrovoľnými návratmi do vlasti, keď nastane (ten správny) čas,“ upresnil Fiala.

Strediská by mali poskytnúť potrebné informácie o možnostiach návratu do krajiny pôvodu, tiež právnu pomoc a podporu v rámci povojnovej obnovy. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku a Poľsku.

Zelenskyj rokoval aj s vedením Poslaneckej snemovne. Popoludní sa stretol s predsedom Senátu Milošom Vystrčilom a naplánované sú aj stretnutia so študentami, ukrajinskou komunitou či zástupcami zbrojárskych spoločností.

Väčšinu z tejto sumy využije na nákup protitankových mín, píše agentúra AFP.

Podľa ministerstva obrany najnovšia investícia umožní Litve „blokovať a spomaliť akcie nepriateľských štátov“.

Krajina vynaloží 1,1 miliardy eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov na projekt proti mobilite nepriateľa v prípade ozbrojeného konfliktu. Približne 800 miliónov eur z tejto sumy majú použiť na nákup protitankových mín.

V rámci plánovaných opatrení zamýšľa Litva zhromažďovať protitankové systémy v blízkosti tzv. Suwalského koridoru, strategicky dôležitej oblasti na litovsko-poľskej hranici. Plánuje tam tiež prehĺbiť zavlažovacie priekopy, ktoré by v prípade núdze mohli slúžiť ako zákopy, či zalesniť strategické pohraničné oblasti.

Medzi ďalšie opatrenia podľa ministerstva obrany patria zvýšenie spôsobilostí elektronického boja, protidronové systémy a posilnenie systému včasného varovania.

Litva v januári oznámila plán zvýšiť medzi rokmi 2026 a 2030 ročné výdavky na obranu na päť až šesť percent HDP. Ministerstvo obrany tým chce pomôcť „zabezpečiť integritu obrannej línie v Pobaltí“.

Litva patrí k štátom, ktoré sa tento rok rozhodli odstúpiť od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Tieto výbušniny, ktoré sú určené na zakopanie alebo ukrytie v zemi, často svoje obete nezabijú okamžite, ale dlhodobo ich zmrzačia. Ľudskoprávne skupiny ako Amnesty International či Medzinárodný výbor Červeného kríža rozhodnutie Vilniusu odsúdili. (TASR)

"Chceli vidieť svojho pána prezidenta. Čakali sme mimo schodiska a požiadali ma, aby som ich odfotil, pretože niekto z tímu Zelenského to umožnil. On si na nich urobil chvíľku a dievčatá boli veľmi dojaté. Proste krásny okamih," popísal mediálny poradca snemovne Daniel Moravec, ktorý ich odfotil.

Zelenskyj navštívil Prahu v prezidentskej funkcii už v roku 2023, teraz pricestoval aj s manželkou Olenou Zelenskou. Ukrajinská prvá dáma sa v pondelok zúčastnila na konferencii Global Healthcare Initiative for Ukraine (Globálna iniciatíva zdravotnej starostlivosti pre Ukrajinu), ktorá slúži ako platforma na posilnenie medzinárodnej spolupráce v zdravotníctve a záchranu ľudských životov.

Poznamenal, že človek, ktorý sa kedysi obával bežného vírusu, by sa len ťažko odvážil spôsobiť globálnu katastrofu.

Ako referuje web espreso.tv, povedal to v rozhovore pre denník The Times.

Podľa Ralpha Goffa sa vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, dala zastaviť omnoho skôr. Na to bolo podľa neho potrebné zabezpečiť Ukrajine dostatočné množstvo zbraní hneď od začiatku.

„Keby sme vtedy Ukrajincom poskytli poriadne zbrane, možno by dokázali Rusov z krajiny vyhnať. To sa nestalo. To pripravilo pôdu pre dlhšiu, zdĺhavejšiu a mäsožravú vojnu, ktorú vidíme dnes,“ povedal Goff.

Okrem toho sa domnieva, že administratíva bývalého amerického prezidenta Joea Bidena a spojenci umožnili Putinovi diktovať podmienky vojny, čím často oddialili presun potrebného vybavenia na Ukrajinu pre obavy z jadrového konfliktu.

„Dovolili Putinovi, aby ich oklamal svojím štrnganím jadrovými zbraňami. Takže síce dali Ukrajincom zbrane, ale nikdy nie dosť na to, aby vyhrali. Dali im len dosť na to, aby krvácali,“ zdôraznil Goff.

Bývalý predstaviteľ CIA, ktorý hovorí piatimi jazykmi vrátane ruštiny, sa tiež podelil o zaujímavý postreh o Putinovi. Poznamenal, že ruský vodca sa počas pandémie koronavírusu „smrteľne bál“. „Podľa môjho názoru ľudia, ktorí sa tak zaujímajú o svoje zdravie, nebudú hrať riskantný jadrový poker,“ poznamenal.

Putin, ako bývalý dôstojník spravodajských služieb, si podľa Goffa pravdepodobne myslí, že dokáže Trumpa manipulovať. Prognózuje však to, že Putin to napokon prešpekuluje a strelí si „vlastný gól“. (SITA)