Z ukrajinských miest evakuovali cez humanitárne koridory 1009 ľudí

Obeť ruského dronu mala 59 rokov, doplnil Oleksandr Prokudin.

Oblasť je rozdelená riekou Dneper na okupovanú časť, z ktorej ruská armáda často útočí na Cherson, ležiaci na druhom brehu rieky.

Prokudin ešte v januári oznámil, že v Chersone žije zhruba 66-tisíc ľudí, čo je zhruba 25 percent počtu pred inváziou.V Chersonskej oblasti žije približne 145-tisíc ľudí, z toho asi 12-tisíc detí do 14 rokov.

Pri masívnom útoku s použitím rakiet a bezpilotných lietadiel v ukrajinskej metropole prišli o život najmenej dvaja ľudia.

„V noci na 6. apríla ruský raketový útok na Kyjev spôsobil značné zničenie budov, kde sídlili redakcie ukrajinského štátneho podniku pre zahraničné vysielanie,“ napísal televízny kanál Freedom, ktorý vysiela v ruštine.

„Horné tri poschodia obchodného centra, kde sa nachádzali zahraničné vysielacie kanály, boli úplne zničené. Dolné poschodia boli tiež ťažko poškodené a sú momentálne nepoužiteľné,“ dodala stanica Freedom. Žiadni zamestnanci neboli pri útoku zranení.

Televízne stanice sídlili v zasiahnutých priestoroch len od februára po tom, ako sa ich predchádzajúce kancelárie stali terčom iného ruského útoku.

Riaditeľ Ruského štátneho investičného fondu a vyslanec Kremľa pre zahraničné investície a ekonomickú spoluprácu Kirill Dmitriev v nedeľu pre ruskú televíziu Prvý kanál ďalej uviedol, že najbližší kontakt medzi dvoma stranami by mohol nastať „už budúci týždeň“ a že vo vzájomnom vzťahu dvoch krajín vidí „pozitívnu dynamiku“.

Vyslanec pre ekonomickú spoluprácu minulý týždeň navštívil Washington, kde sa zúčastnil na rokovaniach so zástupcami administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Dmitrieva je v americkej vláde „nepochybne stále veľký počet nepriateľov Ruska“. „Existuje teraz krehká nádej, že sa dialóg obnoví,“ dodal Dmitriev a podotkol, že je teraz potrebné bojovať s „informačnými útokmi“.

Agentúra AFP pripomína, že Dmitriev zohral kľúčovú úlohu pri nedávnom zbližovaní Ruska a Spojených štátov. Vo februári sa zúčastnil aj na prvom kole rokovaní s predstaviteľmi amerického prezidenta Donalda Trumpa v Saudskej Arábii. (TASR)

Referuje o tom web The Moscow Times s odvolaním sa na nemeckú televíziu ZDF.

Uvedené správy naznačujú, že zapojenie Pchjongjangu do vojny na Ukrajine by sa mohlo čoskoro rozšíriť.

Televízia ZDF zverejnila video spred niekoľkých dní, ktoré ukazuje, ako Rusi prepravujú vlakom severokórejské samohybné delá Koksan cez severnú časť Ruskom anektovaného Krymu.

ZDF predpokladá, že Pchjongjang dodal Rusku až 200 takýchto systémov.

Severokórejské jednotky dosiaľ spozorovali iba pri operáciách v ruskej Kurskej oblasti, kde Moskva od augusta minulého roka vedie boje proti ukrajinským jednotkám.

Keďže ruské sily nedávno vytlačili Ukrajincov z väčšiny územia, ktoré Kyjev kontroloval v Kurskej oblasti, ZDF uviedla, že Rusko by mohlo pomerne rýchlo poslať severokórejský kontingent na Krym, aby sa zameral na ukrajinské sily v južných regiónoch Ukrajiny.

Západní vojenskí analytici varujú, že ak sa Rusom podarí rozmiestniť severokórejské diaľkové delostrelectvo v Záporožskej oblasti, ktorú Rusko čiastočne kontroluje, mohli by ostreľovať kľúčové mestá ako Cherson a Záporožie. (SITA)

"Ak by administratíva Donalda Trumpa uznala nové ruské hranice, ktoré boli rozšírené silou na úkor Ukrajiny, pre strednú a východnú Európu by sa prekročila „červená čiara“," povedal Pawel Kowal v rozhovore pre denník Financial Times pred odletom do Washingtonu, kde sa má stretnúť s vysokými predstaviteľmi Kongresu a Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Kowal uviedol, že je jasný rozdiel medzi dočasnými riešeniami zameranými na ukončenie bojov na Ukrajine a splnením „ruských očakávaní uznať Krym, Donbas alebo iné časti Ukrajiny, čo by bola historická chyba“.

Dovoliť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rozširovať „imperiálne Rusko“ by bolo „strašné,“ povedal. Podľa neho je „je veľmi ťažké diskutovať o bezpečnosti na Ukrajine izolovane od všeobecnej bezpečnostnej otázky strednej Európy“. Poukázal pritom na Trumpovo vylúčenie európskych partnerov z mierových rokovaní.

„Pre politikov je veľmi jednoduché oddeliť politické záruky od obchodných záruk a od vojenských záruk, ale ak sa majú na Ukrajine investovať skutočné (korporátne) peniaze, budú žiadať seriózne americké záruky,“ povedal Kowal.

Financial Time pripomína, že v roku 1939 bolo Poľsko rozdelené nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Neskôr sa dostalo do sovietskej sféry vplyvu po dohode z Jalty z roku 1945, ktorá zmenila usporiadanie Európy na konci druhej svetovej vojny. (TASR)

Vo viacerých okruhoch miliónovej ukrajinskej metropoly došlo k požiarom, napísal starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram. Na miesta útokov boli vyslaní záchranári, ktorí ošetrili zranených.

„Explózie v hlavnom meste. Protivzdušná obrana pracuje. Zostaňte v úkrytoch!“ upozornil Kličko. Doposiaľ boli známe informácie o najmenej troch zranených v len Kyjeve.

V dôsledku útoku vypukol požiar na dvoch obytných budovách, spresnil hlavný predstaviteľ vojenskej správy rovnomennej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na platforme Telegram.

Drony sa dostávali pod paľbu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Informácie o prípadných obetiach na životoch alebo zranených po spomínaných dronových útokoch neboli bezprostredne známe, píše DPA.

„Tento útok je jedna z najtemnejších kapitol pre Kryvyj Rih,“ uviedol Zelenskyj v sobotu neskoro večer v pravidelnom videoposolstve.

V priebehu dňa ukrajinský prezident na platforme X zverejnil viac podrobností o piatkovom ruskom útoku, napríklad, že medzi obeťami bol okrem ďalších detí aj trojročný Tymofij, sedemročná Arina či deväťročný Herman.

Pri ruskom útoku balistickou strelou a následnom dronovom útoku na Kryvyj Rij na juhovýchode Ukrajiny zahynulo desať dospelých a deväť detí.

Útok podľa Zelenského zasiahol obyčajnú ulicu v obytnej časti mesta, kde sa nachádzalo detské ihrisko, obchody a reštaurácia. Zranenia utrpelo 62 ďalších osôb vrátane 12 detí, a niektorí zranení sú stále v kritickom stave, dodal.

Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval zahraničným ministrom i veľvyslanectvám, ktoré vyjadrili po piatkovom útoku svoju sústrasť. „Prekvapivým sklamaním“ však bola podľa neho reakcia Spojených štátov

„Boja sa dokonca vysloviť slovo 'ruský', keď hovoria o rakete, ktorá zabila deti,“ napísal Zelenskyj.

Moskva útok potvrdila, hovorila však o „vysoko presnom útoku“, ktorá podľa nej zasiahla ukrajinských vojenských veliteľov a ich západných inštruktorov, pripomína DPA. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v Kyjeve v príspevku na platforme Telegram označil toto tvrdenie Ruska za klamstvo.

Fotografie z miesta útoku, ktoré zverejnila ukrajinská strana, neposkytli žiadne dôkazy o akýchkoľvek vojenských cieľoch, konštatuje DPA. (TASR)