Mariupoľ: Rusko podporilo samozvaného primátora

Rodné mesto ukrajinského prezidenta Zelenského, kde sa v pondelok konali pohreby niektorých z dvoch desiatok obetí, vrátane deviatich detí, ktoré o piatkovom večeri zabila ruská raketa, ovládol hnev a pobúrenie.

Deti sa v tom čase hrali na hojdačkách a na pieskovisku, mŕtve telá ležali pohádzané okolo v tráve, napísala v pondelok agentúra AP a pripomenula, že útok si vyžiadal viac ako 70 ranených. Vek obetí siaha od troch po 79 rokov, poznamenala agentúra Reuters.

"Nežiadame o súcit. Žiadame hnev sveta," napísal šéf mestskej správy Oleksandr Vilkul na sociálnej sieti Telegram. Zastúpenie úradu OSN pre ľudské práva na Ukrajine uviedlo, že išlo o najkrvavejší zásah proti deťom od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a jeden z najviac smrtiacich útokov v tomto roku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v nedeľu vyhlásil, že iba americký protiraketový systém Patriot by mohol podobnému útoku zabrániť, a dodal, že poveril ministrov obrany a zahraničia, aby pracovali na posilnení protivzdušnej obrany, najmä so Spojenými štátmi, ktoré by mohli "zastaviť akýkoľvek teror".

Ako na "malé slniečkárka v triede" spomína učiteľka Iryna Cholodová (59) na sedemročnú Arinu a jej vrstevníka Radyslava, zabitých pri piatkovom útoku. Spomínala, aký bol Radyslav pyšný na to, že sa smie zúčastniť školskej akcie zbierajúcej potravu pre túlavé zvieratá. "Držal tašku ako poklad, chcel pomôcť," povedala agentúre AP.

Ale po piatku zostanú "dve lavice v mojej triede navždy prázdne", povedala učiteľka. "Ako mám povedať rodičom, aby vrátili ich učebnice? Ako mám bez nich učiť? "dodala.

Päťdesiatpäťročná učiteľka Natalja Slobodňuková spomína na svojho 15-ročného žiaka Danyla Nikitského ako na "iskru", ktorá nabíjala triedu energiou a pomáhala organizovať školské výlety a ďalšie akcie.

"Keď išiel Danylo, polovica triedy išla tiež. Tak ho mali radi," povedala AP. Dodala, že učitelia prežívajú so svojimi žiakmi ich radosti i smútky, no teraz ju frustruje bezmocnosť.

"Bolesť ťa trhá na kusy a uvedomuješ si, že nemôžeš nič urobiť. Nič, čo by to napravilo. Len si bolesť nesieš navždy," povedala.

Frustrácia trápi aj Natalju Frejlichovú, ktorá učila deväťročného Hermana Tripoleca, zabitého pri piatkovom útoku. "Dokonca ani poriadne truchliť nie je možné," povedala po tom, čo plánovanú pietnu slávnosť narušilo vyhlásenie ďalšieho leteckého poplachu.

Kvílenie sirén sa ozývalo v pravoslávnom kostole, kde pozostalí plakali nad rakvou deväťročného Hermana. Práve sa hral na hojdačke, keď ihrisko zasiahla raketa, napísala agentúra Reuters. "Naozaj miloval život, bol ako slnečný lúč," povedala chlapcova krstná Inna.

Miestni duchovní usporiadali bohoslužbu na ihrisku, kde obyvatelia vytvorili provizórny pamätník s hračkami a plyšákmi. Ďalšie pohreby obetí boli naplánované na celý deň, dodala Reuters.

Pred vojnou žilo v priemyselnom meste Kryvyj Rih, ktoré je pravidelne terčom ruských rakiet a dronov, asi 600-tisíc ľudí. V meste sa v pondelok začal trojdňový smútok za obete.

"Nikdy nezabudneme, nikdy neodpustíme," napísal na sociálnej sieti Vilkul a sľúbil, že pomsta bude nevyhnutná, pretože ide o nepremlčateľný zločin.

Obrázky zakrvavených tiel pohodených po dvore s ihriskom rozdúchali nový hnev na Rusko, ktoré od rozpútania vojny proti Ukrajine zabilo tisícky ukrajinských civilistov.

Moskva - bez predloženia dôkazov - tvrdí, že piatkový útok mieril na stretnutie ukrajinských vojakov a zahraničných inštruktorov a že zabil až 85 z nich, čo Kyjev odmietol ako dezinformáciu.

Policajné zábery z osobných kamier, overené agentúrou Reuters, ukázali, ako sa záchranári v chaotických chvíľach po útoku starajú o vystrašených obyvateľov a plačúce deti. (ČTK)

Štyridsaťšesťročná rodáčka z Nosivky v Černihivskej oblasti, ktorá emigrovala do USA v roku 2000 a o šesť rokov neskôr získala americké občianstvo, vraví, že podporuje rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Tvrdí, že Trump sa s tým musí „vysporiadať“, pretože situáciu s rusko-ukrajinským konfliktom „zdedil po Bidenovi“.

„Jednoducho nechápem, ako môžu (Ukrajinci) požadovať ponechanie území. Ak by vojnu vyhrali, bola by to úplne iná vec,“ povedala Spartzová a dodala: „Vojny treba vyhrať čo najrýchlejšie. Prokrastinácia sa pre demokraciu zvyčajne nekončí dobre.“

Republikánska kongresmanka tiež vyzvala ukrajinský ľud, aby si v snahe o trvalý mier zvolil nového lídra.

„A ak si opäť zvolia Zelenského, prídu aj o zvyšok krajiny.“ (SITA)

„Svätý Otec sa rozhodol opäť vyslať svojho almužníka na Ukrajinu, aby ponúkol štyri sanitky vybavené všetkým zdravotníckym vybavením potrebným na záchranu ľudských životov, ktoré budú určené pre vojnové oblasti,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Pápežským almužníkom je poľský kardinál Konrad Krajewski, ktorý vedie Dikastérium pre službu milosrdenstva.

„V tomto čase veľkonočného znovuzrodenia chcel pápež urobiť gesto spolupatričnosti na jednom z najbolestivejších miest, kde už tri roky zúri vojna,“ doplnil Vatikán vo vyhlásení.

„Teraz budeme musieť spoločne s Ukrajinou zvážiť možnosti a kroky do budúcnosti. Budeme spolupracovať s ukrajinskými úradmi a s inštitúciami členských štátov," povedal hovorca eurokomisie Lammert.

Hovorca Európskej komisie pritom zdôraznil, že „potrebujeme spoločné európske riešenie, ktoré môže ponúknuť predvídateľnosť, stabilitu a vyváženejší vplyv na systémy členských štátov“.

EÚ sa už skôr vyjadrila, že zatiaľ nemá jasný plán pre ukrajinských utečencov v prípade prímeria. K 31. januáru tohto roka malo v Európskej únii dočasnú ochranu takmer 4,3 milióna ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny pred rozsiahlou ruskou agresiou. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina od začiatku vojny v roku 2014 a následnej celoplošnej ruskej invázie v roku 2022 takmer úplne stratila kontrolu nad Luhanskou oblasťou. V súčasnosti už kontroluje iba malý pás územia v okolí dediny Hrekivka na hraniciach so susednou Doneckou oblasťou.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že jeho vojaci obsadili osadu Katerynivka v Doneckej oblasti južne od Hrekivky. Ak by sa postup potvrdil, pre Moskvu by to podľa DPA znamenalo významný symbolický prelom. Kontrola Katerynivky a neďalekej dediny Novomychajlivka by ruským silám umožnila ohrozovať tylo posledných ukrajinských jednotiek v celej Luhanskej oblasti.

Ukrajinskí vojenskí blogeri informovali o ruskom postupe v okolí Katerynivky, ale jej dobytie nepotvrdili. V pondelok ukrajinský generálny štáb informoval o 165 ozbrojených zrážkach na východe krajiny. (TASR)

„Rusko už takmer mesiac nielenže odmieta akceptovať prímerie, ale ešte aj zintenzívnilo bombardovanie civilistov, a pred niekoľkými dňami na Ukrajine došlo opäť k obetiam,“ povedal Macron počas pondelňajšej návštevy v Káhire, kde sa zúčastňuje na summite na urovnanie vojenského konfliktu v Pásme Gazy.

„Podporujeme cieľ ukončiť vojnu, o ktorý sa snaží prezident Trump, a želáme si stabilný a trvalý mier, ktorý zabezpečí... bezpečnosť Ukrajiny a všetkých Európanov," dodal.

Podľa francúzskeho prezidenta „je preto nevyhnutné, aby Rusko prestalo s pretvárkou a taktikou zadržiavania a prijalo návrh bezpodmienečného prímeria, ako ho navrhol prezident Trump.“ Poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento návrh v marci podporil na rokovaniach v Saudskej Arábii. (TASR)

Medzi spornými bodmi spomenul "militarizáciu Ukrajiny". Podľa neho by mali pokračovať rokovania medzi americkými a ruskými predstaviteľmi, žiadny konkrétny dátum ale nebol doteraz dohodnutý.

Peskov povedal, že ruský prezident Vladimir Putin podporuje úmysel dojednať prímerie, ale kým sa tak stane, musí sa vyriešiť množstvo sporných bodov. "Tieto otázky teraz visia vo vzduchu, a nikto na ne zatiaľ neodpovedal," uviedol Peskov, ktorý kritizoval údajnú nepredvídateľnosť ukrajinskej vlády.

Peskov uviedol, že by mali pokračovať rokovania medzi americkou a ruskou delegáciou. Na tom podľa neho panuje medzi oboma krajinami zhoda. Žiadny konkrétny dátum však nebol stanovený. (ČTK)