Vojna na Ukrajine: Pozrite si mapu bojov

Brigáda je posádkou v meste Šuja v Ivanovskej oblasti, kde miestne zdroje hlásili explózie v kasárňach po prílete minimálne piatich dronov, napísala ukrajinská agentúra Unian.

O nálete dronov na mesto Šuja informoval tiež server BBC News. O deň skôr sa terčom ukrajinského útoku stala základňa 448. raketovej brigády, ktorá sa na útoku na Sumy podľa ukrajinskej rozviedky rovnako podieľala.

"Podľa údajov krízového štábu nie sú usmrtení, dvom ľahko raneným bola poskytnutá zdravotná pomoc. Varovný systém fungoval normálne, evakuácia nebola vyhlásená. Špecialisti odstraňujú škody, "informovali úrady v Ivanovskej oblasti, ktorá leží v strede európskej časti Ruska. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila nad Ivanovskou oblasťou sedem dronov.

Centrum správneho strediska ukrajinskej Sumskej oblasti v nedeľu zasiahli dve ruské rakety, z ktorých jedna bola podľa ukrajinských úradov vybavená kazetovou muníciou. Ukrajinské ozbrojené sily sľúbili pomstu za útok na civilistov. (ČTK)

Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková.

Podľa nej ukrajinská strana „upravila niekoľko bodov v návrhu dohody“ a obe strany čoskoro podpíšu „memorandum o zámere“.

Dodala, že o konečnej podobe dohody bude ešte hlasovať ukrajinský parlament. „Dohoda vytvorí príležitosti pre investície a rozvoj na Ukrajine a položí základy pre hmatateľný hospodársky rast Ukrajiny aj Spojených štátov,“ povedala Svyrydenko.

Pre amerického prezidenta Donalda Trumpa je prístup k ukrajinským nerastným zdrojom kompenzáciou za pomoc, ktorú Ukrajine poskytol jeho predchodca Joe Biden. Podľa zdroja agentúry AFP sa zdá, že v najnovších návrhoch dohody sa pomoc USA neuznáva ako dlh Ukrajiny. (SITA)

Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu vo švédskom Linköpingu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Keďže dopyt po stíhačkách v súčasnej bezpečnostnej a geopolitickej situácii opäť vzrástol, sú potrebné nové inžinierske kapacity, preto vznikne v Budapešti inžinierske centrum,“ povedal Szijjártó.

Dodal, že tento krok má význam nielen z obranného, ​​ale aj priemyselného a technologického hľadiska, pretože poskytuje príležitosť pre maďarských inžinierov, ktorí budú vykonávať dôležité vývojové práce pre Saab Group.

Minister pripomenul, že maďarské letectvo má v súčasnosti 14 gripenov, avšak flotila sa od roku 2026 rozšíri o ďalšie štyri stíhačky tohto typu.

„Okrem zaistenia bezpečnosti Maďarska sa nám otvára príležitosť prevziať aktívnejšiu úlohu v európskej protivzdušnej obrane,“ podčiarkol Szijjártó. (TASR)

Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.

Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.

Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou... je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.

Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)

Podľa Kyjeva počet prípadov verbovania detí stále rastie.

Služba bezpečnosti Ukrajiny uviedla, že operácia sa uskutočnila v štyroch oblastiach a bezpečnostné zložky pri nej zadržali spolu deväť osôb vrátane piatich mladistvých vo veku 14 až 15 rokov.

Služba bezpečnosti Ukrajiny tvrdí, že plánovali nastražiť výbušniny neďaleko obytných budov a železničných tratí. V rámci operácie služba tiež zadržala viac ako tridsať kíl trhavín.

„Riešime otázku postavenia mladistvých obžalovaných pred súd. Podozriví boli verbovaní cez sociálnu sieť Telegram s prísľubom finančnej odmeny,“ uvádza Služba bezpečnosti Ukrajiny.

Služba bezpečnosti Ukrajiny v marci obvinila Moskvu zo zabitia dvoch mladistvých chlapcov, ktorých naverbovala s cieľom výroby bômb a ich následného odpálenia v blízkosti ukrajinskej železničnej stanice. (TASR)