Ľudia v oceliarňach Azovstaľ sú podľa starostu Mariupoľa na pokraji smrti

Rusko aj Ukrajina sa znovu navzájom obvinili z nočných leteckých útokov. Moskva informovala, že zostrelila 91 ukrajinských dronov, informovala o tom agentúra Reuters.

V príspevku na sociálnych sieťach ukrajinská pohotovostná služba uviedla, že pri útoku na Dnepropetrovskú oblasť utrpeli zranenia aj rodičia mŕtveho dievčaťa. Ďalšie dieťa v regióne údajne zachránili spod trosiek.

Ruské ministerstvo obrany v utorok na platforme Telegram oznámilo, že väčšinu ukrajinských dronov zostrelila protivzdušná obrana nad Kurskou oblasťou.

Dva ďalšie zničili v okolí hlavného mesta krajiny a zvyšok nad južnými a západnými oblasťami Ruska a nad anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. (TASR, KyivPost)

Britský denník to uvádza s odvolaním sa na predstaviteľov oboznámených s rozhovormi.

Trump pôvodne sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín. Jeho nadbiehanie Putinovi a pokusy o nátlak na Kyjev si podľa FT nezískali podporu pre návrh 30-dňového prímeria - nehovoriac o trvalom zastavení bojov.

Po rokovaniach s americkou stranou v posledných dňoch sú európski a ukrajinskí predstavitelia presvedčení, že Trump je pripravený využiť akýkoľvek prelom počas tohto týždňa, aj keď to nebude znamenať dlhodobé urovnanie konfliktu, uviedli zdroje. V utorok uplynie 100 dní od Trumpovho návratu do Bieleho domu.

Trump „pripravuje situáciu, v ktorej si dáva zámienky, aby mohol odísť a nechať to na Ukrajine a na nás (Európe), aby sme to vyriešili“, povedal jeden európsky činiteľ.

Putinova neochota pristúpiť na kľúčové požiadavky Washingtonu a Kyjeva a zložitosť konfliktu podľa nemenovaných predstaviteľov prinútila amerického prezidenta, aby prehodnotil svoj postoj k dosiahnutiu mierovej dohody.

Členovia americkej administratívy dali v posledných dňoch viackrát najavo, že bez jasných signálov, že mierovú dohodu možno dosiahnuť, prestanú sa o jej sprostredkovanie usilovať.

Šéf diplomacie USA Marco Rubio naznačil, že tento týždeň bude kľúčový pre ukončenie vojny na Ukrajine a Spojené štáty sa budú musieť rozhodnúť, či budú vo svojom úsilí pokračovať alebo sa sústredia na iné priority.

Americkí predstavitelia začali byť podľa FT znepokojení, že z rokovaní s Ruskom neprinášajú žiadne výsledky, a preto začali predkladať nápady na dohodu, ktorá by sa zmestila do plánu Trumpa vojnu urýchlene ukončiť.

Napriek tomu, že Trump cez víkend chválil Zelenského a kritizoval Putina za útoky na ukrajinské mestá, považuje ukrajinský vysokopostavený predstaviteľ za reálnu možnosť, že Trump z rokovaní odíde.

Rusko v pondelok pritvrdilo svoje podmienky - minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva považuje „medzinárodné uznanie“ anexie Krymského polostrova a štyroch ďalších ukrajinských oblastí za „nevyhnutnú podmienku“ pre akúkoľvek dohodu.

„Na Ukrajine existujú vážne obavy, že Trump by mohol odísť z rokovaní o prímerí,“ povedal pre FT predsedu výboru ukrajinského parlamentu pre zahraničné veci Oleksandr Merežko „Najhoršie, čo sa môže stať vo vzťahoch medzi USA a Ukrajinou, je, keď Trump stratí akýkoľvek záujem o Ukrajinu,“ dodal.

Kyjev sa podľa britského denníka začal v tichosti pripravovať na to, že v prípade stiahnutia sa USA bude postupovať samostatne zvýšením domácej výroby zbraní a zintenzívnením rokovaní s európskymi spojencami o budúcej pomoci. (TASR)

Zatiaľ čo jeho vyslanec chodí do Kremľa rokovať pomaly každý týždeň, ruské rakety stále dopadajú na ukrajinské mestá.

Putin pritom opakovane hovorí, ako mu ide o zastavenie bojov, no na stôl dáva podmienky, ktoré by pre žiadny suverénny štát neboli prijateľné. V posledných dňoch sa však objavil aj mierový plán samotnej Ameriky, ktorý sa od toho ruského až tak veľmi nelíši.

Čo teda navrhuje Trump Moskve a Kyjevu, prečo tlačí najmä na Ukrajinu, aká bude budúcnosť Krymu a nakoľko sa vôbec pohli celé mierové rokovania?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s politológom, univerzitným profesorom a analytikom Alexandrom Dulebom.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. Ruská tlačová agentúra Ria oznámila, že ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 91 ukrajinských dronov.

Záchranári v Kyjeve zasahovali v rozľahlej Desňanskej štvrti, kde trosky zničeného dronu spôsobili požiar v rekreačnom objekte a zranili ženu, uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko na telegrame.

Náčelník kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že krátko pred 01.00 h miestneho času (pred polnocou SELČ) boli kvôli ruskému útoku aktivované systémy protivzdušnej obrany. Svedkovia citovaní Reuters počuli v meste sériu výbuchov.

Rozsah útoku zatiaľ nie je známy. Rusko sa k nemu bezprostredne nevyjadrilo.

Minulý štvrtok si rozsiahle vzdušné údery na Kyjev vyžiadali najmenej 12 mŕtvych a vyše 90 zranených. Útok kritizoval aj Trump, ktorý Putina vyzval, aby s údermi skončil a pristúpil na prímerie, ktoré sa Trumpova administratíva snaží s Ruskom vyjednať. (ČTK)

Zelenskyj to uviedol vo videostatuse.

„Z nejakého dôvodu musia všetci počkať na 8. mája a až potom (nastane) prímerie, aby zabezpečili Putinovi ticho počas (vojenskej) prehliadky,“ uviedol ukrajinský prezident.

Pripomenul, že Ukrajina nechcela a nechce „ani sekundu tejto vojny“ a vždy deklarovala, že je pripravená spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí môžu pomôcť nastoliť mier a zaručiť jej bezpečnosť.

Zelenskyj upozornil, že „Rusko toto všetko neustále odmieta a manipuluje svetom, snaží sa oklamať aj Spojené štáty“. Putinov návrh z pondelka Zelenskyj označil za ďalší pokus o manipuláciu.

Doplnil, že Ukrajine si „vážia životy ľudí, nie prehliadky.“ Aj v mene spojencov preto vyjadril presvedčenie, že nie je dôvod čakať s prímerím na 8. mája.

Podľa Zelenského paľbu „treba zastaviť nie na pár dní“, aby sa potom znova zabíjalo. Zdôraznil, že treba vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie.

Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl. (TASR)

Nasledujúcich 15 dní bude podľa jeho slov kľúčových pre snahu dosiahnuť prímerie na Ukrajine. Taktiež sa domnieva, že sa mu podarilo Spojené štáty presvedčiť, aby zvážili „eskaláciu hrozieb a potenciálne aj sankcií“ voči Moskve. 

Rozhovor zverejnili v pondelok niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin jednostranne vyhlásil 72-hodinové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude Rusko podľa Kremľa dodržiavať od polnoci 8. mája do 11. mája. Putin pokoj zbraní oznámil pri príležitosti osláv 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom, ktoré prebehnú 9. mája v Moskve.

„V nasledujúcich ôsmich až desiatich dňoch zvýšime tlak na Rusko,“ povedal Macron s tým, že minulý týždeň hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby ho „povzbudil k prijatiu tvrdšej línie“ voči Putinovi. Túto výzvu mu podľa svojich zopakoval aj počas sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka v Ríme.

„Verím, že vďaka tomuto stretnutiu vo Vatikáne sa nám podarilo opäť vyvinúť tlak na Rusko. To bol želaný cieľ, pretože bolo nespravodlivé, aby sa vyvíjal len na Ukrajinu,“ povedal francúzsky prezident v rozhovore. „Spolu s Američanmi musíme byť pripravení sprísniť náš postoj voči Rusku, aby sme zabezpečili prímerie,“ dodal.

Okrem toho sa podľa AFP zmienil aj o možnej návšteve americkej delegácie v Kyjeve. „Ide o to, aby Američania mohli pomerne rýchlo odísť do Kyjeva a aby sme my vytvorili podmienky pre prímerie a do hĺbky pracovali na opatreniach na jeho podporu s cieľom zachovať ho na ukrajinskej strane,“ vysvetlil Macron. (TASR)

Spojené štáty sú odhodlané pracovať na ukončení „nezmyselnej“ vojny na Ukrajine. Oznámila to v pondelok hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

„Spojené štáty to myslia vážne s úsilím o ukončenie tejto nezmyselnej vojny,“ uviedla Bruceová po telefonáte ministrov, ku ktorému došlo ešte v nedeľu. Rubio hovoril s ruským ministrom zahraničných vecí o „ďalších krokoch v rusko-ukrajinských mierových rozhovoroch a potrebe okamžitého ukončenia vojny,“ tvrdí Bruceová.

Vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke amerického ministerstva je uvedené, že Rubio telefonoval s Lavrovom na žiadosť ruského ministra. (TASR)

Informovala TASS, ktorá sa odvolala na tlačovú službu burzy.

Mimoburzové obchodovanie s americkými akciami organizované moskovskou burzou vytvára podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív, komentovala krok burzy ruská centrálna banka.

„Toto rozhodnutie vytvára dodatočné podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív. Obchody sa budú uskutočňovať na mimoburzovom trhu s centrálnou protistranou. Treba poznamenať, že možnosť mimoburzového predaja takýchto aktív existovala aj predtým, ale len bez účasti centrálnej protistrany,“ uviedla banka vo vyhlásení.

Ako predávajúci môže podľa centrálnej banky vystupovať každý investor. Kupujúcim môže byť len kvalifikovaný investor, ktorý je schopný nezávisle posúdiť riziká spojené s nákupom „zmrazených“ aktív.

Centrálna banka tiež upozornila, že je dôležité zohľadniť osobitosti zdaňovania transakcií s takýmito cennými papiermi, keďže sa nadobúdajú na mimoburzovej platforme, a nie v rámci organizovaného obchodovania. (TASR)