V zbombardovanom divadle v Mariupoli prebiehajú výkopové práce

Oznámila to ruská Federálna bezpečnostná služba. Informovala o tom agentúra AFP.

Zadržanému 49-ročnému vojakovi hrozí v prípade dokázania viny až 20-ročné väzenie.

Na videozázname FSB bolo vidieť, ako policajti podozrivého prenasledujú v parku a následne násilne zatýkajú. Bezpečnostná služba zverejnila aj fotografie jeho údajnej skrýše s výbušninami.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) zverejnil záznam z výsluchu so zadržaným vojakom, ktorý tvrdil, že od agenta ukrajinskej tajnej služby dostal pokyn, aby sa obalil výbušninami a odpálil v blízkosti svojej jednotky. Agent mu údajne sľúbil, že jeho deti po tomto čine prevezú na Západ. (TASR)

Hovorca ministerstva obrany Mitko Müller na pravidelnej tlačovej konferencii uviedol, že vláda podpísala dve zmluvy na nákup takzvaných vyčkávacích samovražedných dronov.

Ide o drony, ktoré sa vznášajú nad bojiskom, kým neidentifikujú cieľ. Západné armády pozorujú vojnu na Ukrajine, kde sa bezpilotné lietadlá stali určujúcou črtou konfliktu. Rusko aj Ukrajina používajú drony na prieskum aj na útoky.

Nemecký rezort obrany objednal dostatok bezpilotných lietadiel na to, aby ich „dal priamo vojakom na testovanie“, povedal Müller, ale nezverejnil mena dodávateľov. Po počiatočných testoch armáda rozhodne o širšom nasadení dronov, ktoré je možné riadiť aj s pomocou umelej inteligencie. (SITA)

Zranených je ďalších najmenej 50 ľudí, uviedli miestni predstavitelia.

Počet obetí a zranených sa ustavične zvyšuje, napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Útok podľa Lysaka spôsobil škody na výškových budovách a v jeho dôsledku vypukli v meste požiare. Horeli aj vozidlá a iné objekty.

Rusko zabíja ľudí každý deň, prímerie si neželá, zdôraznil v komentári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pátranie v troskách piatich zasiahnutých domov po preživších a obetiach pokračuje.

Všetky obete sú civilisti, upozornil Zelenskyj, ktorý zverejnil snímky dokumentujúce spôsobené škody. Zdôraznil, že podobné útoky možno ukončiť jedine dostatočným tlakom na Rusko, ktorý by Moskvu donútil zriecť sa vojny.

Upozornil tiež na potrebu posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu pred ruským terorom.

Priemyselný Kryvyj Rih je rodným mestom Zelenského a terčom ruských vzdušných útokov je pomerne často. Ruské rakety zasiahli mesto aj pred dvoma dňami, zabili vtedy najmenej štyroch ľudí a zranili ďalších 14, vrátane dvoch detí. 

Poškodených bolo osem bytových domov, prerušené bolo elektrické vedenie, čo zapríčinilo výpadok v dodávkach elektriny pre zhruba 2000 odberateľov.

Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. (ČTK)

Cesta Ukrajiny do NATO je naďalej nezvratná, potvrdil však generálny tajomník Aliancie Mark Rutte rozhodnutie, ktoré lídri členských krajín urobili na decembrovom summite vo Washingtone. 

Členské štáty NATO v roku 2008 na summite v Bukurešti deklarovali, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti stanú členmi Aliancie. Podľa agentúry Reuters bola táto deklarácia kompromisom medzi USA, ktoré chceli oba štáty prijať do NATO, a Nemeckom a Francúzskom, ktoré sa obávali, že takýmto krokom by si NATO znepriatelilo Rusko.

Ukrajinskí predstavitelia teraz hovoria, že členstvo v NATO by mohlo byť pre Kyjev účinnou bezpečnostnou zárukou, ktorá by odradila Rusko od ďalšej agresie voči susednej krajine. Moskva s touto ambíciou Kyjeva dlhodobo nesúhlasí a kladie si ako jednu z podmienok ukončenia vojny, aby sa jej Ukrajina vzdala.

Americký minister obrany Pete Hegseth ešte vo februári vyhlásil, že je nereálne, aby sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014 a vstúpila do Aliancie.

Rutte následne povedal, že členstvo, a teda ani vzájomné obranné záruky pre Ukrajinu, lídri krajín NATO nikdy neviazali na mierové rokovania. Podobné vyjadrenie zopakoval aj v piatok po ministerskom zasadnutí v Bruseli.

„Je to tak, vo Washingtone sme sa rozhodli, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. Nikdy však nebolo Ukrajine sľúbené, že členstvo v NATO bude súčasťou mierovej dohody (s Ruskom),“ povedal šéf NATO na tlačovej konferencii. (TASR)

Kroky novej americkej administratívy podľa agentúry Reuters vyvolávajú u európskych lídrov obavy zo stiahnutia USA z kontinentu. Krajiny sa však od Rubia podľa Rutteho dozvedeli, že USA sú naďalej oddané transatlantickej aliancii. Rubio ich ale vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu.

Rutte tiež poznamenal, že nové rozsiahle americké clá, ktoré nedávno oznámil Trump, neporušujú Severoatlantickú zmluvu. Reagoval na otázku novinára, ktorý sa odvolával na článok 2 zmluvy, v ktorom sa uvádza: „(Spojenci NATO) sa budú usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými zmluvnými stranami“.

Generálny tajomník NATO sa domnieva, že hroziaca obchodná vojna medzi USA a ich spojencami by nemala ovplyvniť ich spoločné úsilie v oblasti obrany.

„Myslím si, že tieto dve veci sú naozaj oddelené. Mali by sme ich oddeliť a nemali by sme dovoliť, aby zasahovali do našich diskusií,“ zdôraznil.

Rutte ďalej pred novinármi skonštatoval, že podľa krajín NATO pre Alianciu ostáva naďalej najväčšou hrozbou Rusko.

Poznamenal, že v súvislosti s prímerím na Ukrajine je teraz ďalšie rozhodnutie na Moskve.

Povedal tiež, že šéf Bieleho domu Donald Trump sa „nechystá padnúť do pasce nekonečných rokovaní“ s Ruskom o prímerí na Ukrajine.

„Už čoskoro, v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov, budeme vedieť, či to Rusko myslí s mierom vážne alebo nie," povedal Rubio novinárom po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli. "Ak ide o taktiku odkladania, prezident o to nemá záujem," zdôraznil.

Zároveň ocenil snahy Ukrajiny a skonštatoval, že Kyjev „prejavil ochotu“ uzavrieť úplné prímerie a vytvoriť priestor na rokovania.

Trump sa podľa AFP usiluje o zlepšenie vzťahov s Ruskom v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojne na Ukrajine. (TASR)