Kuleba hovoril s Trussovou o možnostiach vývozu ukrajinských potravín

Podľa Kremľa je naopak postoj Pekingu vyvážený, napísala agentúra Reuters. Moskva takto komentovala Zelenského štvrtkové oznámenie, že proti ukrajinským ozbrojeným silám bojuje v ruskej armáde najmenej 155 čínskych občanov. Peking už skôr túto informáciu označil za nepodloženú.

Takéto ukrajinské vyjadrenia sú podľa Ruska nezodpovedné. Kremeľ vo štvrtok Čínu označil za partnera, priateľa a súdruha.

Zelenskyj obvinil Moskvu, že zaťahuje Čínu do svojej vojny proti Ukrajine. "Toto je druhá chyba Ruska. Prvou bola Severná Kórea. Zaťahujú ďalšie krajiny do vojny. Verím, že teraz do tejto vojny zaťahujú Čínu," povedal novinárom ukrajinský prezident. 

KĽDR podľa amerických, ukrajinských a juhokórejských predstaviteľov vlani poskytla Rusku tisíce svojich vojakov, ktorí sa podľa dostupných informácií zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti.

Rusi podľa hlavy ukrajinského štátu regrutujú čínskych občanov predovšetkým cez sociálne siete, ako sú TikTok a ďalšie čínske platformy, kde šíria náborové videá.

Ukrajina v stredu oznámila, že zajala dvoch Číňanov v radoch ruských síl. Jeden z týchto zajatcov povedal, že k ruskej armáde sa pripojil cez sprostredkovateľa vo svojej vlasti a zaplatil za to 300-tisíc rubľov. Uviedol, že ho tiež motivoval sľub ruského občianstva. (ČTK)

Potvrdila to vo štvrtok podľa agentúry Interfax podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanišynová.

Ukrajina a USA koncom februára plánovali podpísať dohodu o strategických surovinách, zmarila ju však roztržka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Dohoda by podľa Kyjeva mala obsahovať silné bezpečnostné záruky, ktoré by pôsobili ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom.

Stefanišynová na tlačovej konferencii v Bruseli objasnila, že Ukrajina nemôže schváliť nič, čo by narušilo jej súčasné záväzky - vrátane tých finančných vyplývajúcich z nástroja EÚ pre Ukrajinu či spolupráce s Medzinárodným menovým fondom. Pripomenula, že nový návrh dohody navrhli Spojené štáty.

„Text, ktorý bol Ukrajine predložený, plne neodráža prístup Ukrajiny, takže náš technický tím bude pracovať na jeho vyvážení, čo nám umožní získať veľmi jednoduché a jasné zásady, na ktorých bude budúci text dohody založený,“ povedala. Bližšie informácie chce poskytnúť v piatok.

Do Washingtonu pôjdu podľa nej predstavitelia ukrajinských ministerstiev hospodárstva a spravodlivosti. Podľa Zelenského slov by mohol ukrajinskú delegáciu viesť námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kačka.

„Myslím si, že prvé stretnutie je technické. Bude to jedna z diskusií. Budeme chcieť hovoriť o zásadách, na ktorých sme pripravení založiť budúcu dohodu,“ povedal Zelenskyj novinárom. (TASR)

Bez konkrétneho menovania tak reagovala na tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Peking vie o verbovaní čínskych občanov Ruskom do bojov na Ukrajine.

Zelenskyj v stredu povedal, že Kyjev má informácie o 155 Číňanoch bojujúci v ruskej armády proti Ukrajine. Deň predtým oznámil, že ukrajinská armáda zajala údajne dvoch čínskych občanov, ktorí proti nej bojovali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinská strana zverejnila video s jedným z väzňov, na ktorom má muž vo vojenskej uniforme spútané ruky. Počas rozhovoru s ukrajinským predstaviteľom, ktorý nie je zachytený na videu, zajatec napodobňoval zvuky z boja a vyslovil niekoľko slov v mandarínčine, napísala AFP. Kremeľ odmietol tieto správy komentovať.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vo štvrtok povedal, že Čína vždy vyžadovala, aby sa jej občania „vyhýbali zapojeniu do ozbrojených konfliktov v akejkoľvek forme“.

„Čína nie je tvorcom ukrajinskej krízy ani jej účastníkom. Sme presvedčenými podporovateľmi a aktívnymi propagátormi mierového riešenia. Odporúčame príslušným stranám, aby správne a jasne uznali úlohu Číny a zdržali sa nezodpovedných vyjadrení,“ uviedol Lin Ťien v reakcii na otázku k Zelenského vyjadreniam. (TASR)

„Máme dostatočné množstvo prostriedkov elektronického boja, ktoré pôsobia na riadiaci systém nepriateľských systémov elektronického boja,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Podľa Defense Express tieto systémy fyzicky nezničia bomby, ale znefunkčnia ich blokovaním satelitnej navigácie, na ktorej je založený navádzací systém. Výsledkom je to, že bomba stratí orientáciu a nezasiahne plánovaný cieľ.

Ukrajinské ozbrojené sily predpokladajú, že Rusko sa pokúsi nájsť nové technické riešenia. Modernizácia súprav na navádzanie munície dodatočnými anténami sa totiž ukázala ako málo účinná. (SITA, SME)

Vláda návrh odôvodňuje tým, že ozbrojený konflikt a humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa ani v uplynulom období nezmenili.

Poslanci o predĺžení stavu núdze vyhláseného kvôli rusko-ukrajinskej vojne o ďalších 180 dní rozhodli naposledy vlani 4. novembra.

Vláda premiéra Viktora Orbána vtedy iniciovala predĺženie stavu núdze s platnosťou do 18. mája 2025. Predchádzajúci stav núdze platil do 19. novembra 2024.

Stav núdze pre vojnu na Ukrajine na návrh kabinetu vyhlásili pôvodne 1. novembra 2022 a následne ho priebežne predlžovali.

Orbánova vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia. Aj v tomto prípade došlo k jeho viacnásobnému predĺženiu.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. Maďarská ľudskoprávna organizácia Spoločnosť za občianske slobody upozornila na to, že snahou kabinetu je prispôsobiť si pravidlá hry vlastným potrebám. Vládnutie dekrétmi podľa TASZ ďalej degraduje význam zákonodarného zboru. (TASR)

Vo štvrtok o tom informoval spravodajský web Rádia Sloboda (RFE/RL).

Evghenia Gutulová bola zadržaná 25. marca na letisku v Kišiňove pri pokuse opustiť krajinu; o tri dni neskôr ju súd poslal na 20 dní do vyšetrovacej väzby. Je obvinená z nezákonného financovania

svojej predvolebnej kampane pred voľbami gagauzského guvernéra v roku 2023, falšovanie dokumentov, vyhlásení a správ o financovaní kampane.

Všetky tieto obvinenia Gutulová popiera a svoj prípad označuje za politicky motivovaný.

Už predtým sa voči Gutulovej začali konania v dvoch trestných veciach: šlo o nezákonné financovanie politických aktivít prostredníctvom peňazí z Ruska a za účasť na organizovaní protestov v Kišiňove v roku 2022.

Okrem toho súd v Moldavsku začal vlani proti Gutulovej konanie, ktoré sa týka podozrení z presmerovania finančných prostriedkov z Ruska pre proruskú stranu Šor, ktorá bola v Moldavsku medzičasom zakázaná.

Gutulová je prepojená so zakladateľom tejto strany, podnikateľom Ilanom Šorom, ktorý na jej fungovanie údajne dostáva finančnú podporu aj od ruského oligarchu Romana Abramoviča. Tieto financie majú slúžiť na destabilizáciu situácie v Moldavsku.

Koncom marca, keď bola Gutulová zadržaná, zmizli aj iní dvaja proruskí poslanci moldavského parlamentu: Alexandr Nesterovskij je nezvestný odo dňa, keď bol odsúdený na 12 rokov väzenia v korupčnej kauze; zmizla i poslankyňa Irina Lozovanová, ktorá na rozsudok v podobnom prípade ešte len čaká.

Obaja títo poslanci boli spolupracovníkmi Šora, ktorého cieľom je zvíťaziť koncom tohto roka v parlamentných voľbách v Moldavsku. Tamojšie úrady predpokladajú, že Šor do Moldavska - aj vďaka Gutulovej - presúva veľké sumy peňazí s cieľom ovplyvniť hlasovanie.

Gutulovej meno je od roku 2024 na sankčnom zozname Spojených štátov a Európskej únie. Aj USA sa totiž domnievajú, že Gutulová a niekoľko ďalších gagauzských politikov destabilizujú situáciu v Moldavsku.

Gagauzsko, asi 140-tisícový región na juhu Moldavska, ovládajú etnickí Turci, ktorí chcú mať tesné vzťahy s Ruskom a vyznávajú pravoslávne kresťanstvo.

Od roku 1991, keď Moldavsko získalo nezávislosť, sú vzťahy Gagauzska s ústrednou vládou v Kišiňove komplikované. Prezidentka Maia Sanduová neuznala Gutulovú ako zvolenú guvernérku (baškan) gagauzskej autonómnej oblasti. Začiatkom apríla 2024 Sanduová zasa Gutulovú obvinila z podpory vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Toto vyhlásenie nasledovalo po návšteve gagauzskej líderky v Moskve, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Moldavsko, ktoré bolo počas uplynulých 150 rokov súčasťou ruského impéria, tzv. veľkého Rumunska a napokon Sovietskeho zväzu, v súčasnosti vedie prezidentka Sanduová, ktorá sa zasadzuje za to, aby Moldavsko do roku 2030 vstúpilo do EÚ. Sanduová súčasne ostro odsudzuje ruskú inváziu na susednú Ukrajinu a obviňuje Kremeľ, že sa ju snaží zosadiť.

Ukrajinská armáda informovala, že Rusko v noci vyslalo 145 dronov, z ktorých sa 85 podarilo zostreliť a ďalších 49 nedosiahlo svoj cieľ. Čo sa stalo so zvyšnými 11 dronmi, armáda nespresnila, napísala agentúra Reuters.

V Kyjeve boli pri nočných útokoch zranené dve ženy. Drony tiež zapálili sklady a poškodili obytné budovy, uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

Nočné útoky tiež zranili desať ľudí v juhoukrajinskom Mykolajive, informoval šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Ruské útoky poškodili deväť obytných budov, 30 garáží a jednu administratívnu budovu, dodal. (ČTK)