Čínska stíhačka ohrozila austrálske prieskumné lietadlo

Ponuka Kyjeva o predĺžení prímeria na 30 dní podľa neho naďalej trvá.

Ruská armáda žiadne porušenie pokoja zbraní v noci neohlásila, napísal ruskojazyčný server BBC.

"Ruská armáda sa snaží vytvoriť všeobecný dojem prímeria, ale na niektorých miestach sa naďalej snaží o postup a spôsobiť Ukrajine straty," napísal Zelenskyj.

Ruskí vojaci ostreľovali Ukrajincov najmenej 59-krát na frontovej línii v Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti a päťkrát na ruskom území v Kurskej oblasti.

Podľa Zelenského to vyplýva z hlásenia, ktorému mu k dnešnej 6.00 h miestneho času (5.00 h SELČ) poskytol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

Putin v sobotu oznámil, že Moskva zastaví všetky bojové akcie od soboty 18.00 h moskovského času (17.00 h SELČ) do pondelkovej polnoci (nedeľa 23.00 h SELČ). Kyjev sa k tomu vyjadril skepticky a už večer hlásil pokračujúce ruské útoky.

Od začiatku prímeria do polnoci Kyjev podľa Zelenského zaznamenal 387 prípadov ostreľovania a 19 útokov zo strany ruskej armády. "Rusi zaútočili dronmi 290-krát," dodal prezident v príspevku.

Tieto údaje nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Demonštranti vyzývali izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby vlakom previezol zvyšných 59 rukojemníkov zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas späť domov, uviedli izraelské médiá.

„Podniknite tento odvážny, sionistický, židovský, humánny krok,“ povedal na protestnom zhromaždení v centre Tel Avivu bývalý rukojemník Omer Šem-Tov. „A ak to znamená ukončenie vojny, tak ukončite vojnu,“ dodal Šem-Tov, ktorého prepustili vo februári tohto roka.

Podľa informácií Izraela sa v Pásme Gazy v súčasnosti nachádza dovedna 24 živých rukojemníkov a 35 tiel ľudí unesených počas útoku palestínskych militantov na Izrael 7. októbra 2023.

Nepriame rokovania medzi Izraelom a Hamasom o prímerí a prepustení rukojemníkov sa momentálne nachádzajú na mŕtvom bode, pripomína DPA.

Návrhy na dohodu sa pritom značne líšia. Hamas chce záruky, že Izrael ukončí vojnu a stiahne svoju armádu z Pásma Gazy výmenou za prepustenie zvyšných zadržiavaných.

Izrael však takéto záruky dať odmieta a nástojí na odstránenie Hamasu z Gazy, ako aj zotrvanie svojich jednotiek v častiach tejto palestínskej enklávy. Tento zámer zopakoval v sobotu večer aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého je vojenské ťaženie Izraela v Pásme Gazy v súčasnosti v „kritickej fáze“. (TASR)

Telo jeho strážcu, ktorý mu bol pridelený, objavili na mieste nedávneho izraelského útoku.

„Podarilo sa nám získať telo mučeníka, ktorý mal za úlohu strážiť väzňa Edana Alexandra, ale osud väzňa a ostatných únoscov zostáva neznámy,“ uviedlo vo vyhlásení ozbrojené krídlo Hamasu Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma.

Hamas v utorok oznámil, že „stratil kontakt“ so skupinou, ktorá zadržiavala izraelsko-amerického vojaka ako rukojemníka v Pásme Gazy. K strate kontaktu došlo po izraelskom útoku na stanovište skupiny v Pásme Gazy.

Hovorca Brigád Izz ad-Dína al-Kassáma Abú Ubajda v sobotu vo vyhlásení uviedol, že skupina sa usiluje chrániť všetkých rukojemníkov, ich životy sú však podľa neho „v ohrození pre zločinecké bombardovacie operácie, ktoré vykonáva nepriateľská (izraelská) armáda“.

Ozbrojené krídlo Hamasu minulý týždeň zverejnilo video, na ktorom sa istý muž predstavil ako Edan Alexander a kritizoval izraelskú vládu. Podľa AFP sa zdalo, že Alexander na nedatovanom videu hovoril pod nátlakom.

Tento momentálne 21-ročný rodák z Tel Avivu vyrastal v americkom štáte New Jersey. Do Izraela sa vrátil, aby vstúpil do armády. Už ako vojaka ho do Pásma Gazy uniesli palestínski militanti počas útoku na juh Izraela z 7. októbra 2023 spolu s ďalšími približne 250 ľuďmi.

Počas prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára po vyše 15 mesiacoch vojny, Hamas prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však 18. marca obnovil boje v palestínskej enkláve, ktoré si dosiaľ vyžiadali najmenej 1783 obetí.

Izrael deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci. V Pásme Gazy sa nachádza ešte 58 izraelských rukojemníkov, z toho 34 je podľa izraelskej armády mŕtvych. (TASR)

Rozhovory boli podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa USA veľmi „konštruktívne“.

„V Ríme sme dnes počas štyroch hodín v našom druhom kole rokovaní dosiahli veľmi dobrý pokrok v našich priamych i nepriamych diskusiách,“ dodal predstaviteľ USA, ktorý zároveň potvrdil predchádzajúce vyhlásenie Iránu, že sa obe strany dohodli na ďalšom stretnutí v priebehu budúceho týždňa.

Schôdzka by sa mala uskutočniť v nadchádzajúcich dňoch ešte pred plánovaným stretnutím oboch strán v Ománe 26. apríla.

Predstaviteľ USA zároveň potvrdil, že osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí viedli v Ríme priame rokovania tvárou v tvár.

Prvé kolo nepriamych rokovaní Iránu a USA sa konalo pred týždňom v Maskate, hlavnom meste Ománu, ktorý je zároveň sprostredkovateľom. Obe strany ho taktiež označili za konštruktívne.

Išlo o prvé rozhovory Washingtonu s Teheránom na vysokej úrovni, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody veľmocí s Iránom.

Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji. (TASR)

Aktivistka prostredníctvom poézie z 19. storočia či grafiti vyjadrovala protest proti konfliktu na Ukrajine.

Súd ešte v piatok uznal Kozyrevovú za vinnú z opakovanej „diskreditácie“ ruskej armády po tom, čo na námestí vyvesila plagát s veršami ukrajinského autora a poskytla rozhovor ruskojazyčnej službe Rádia Slobodá Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Aktivistka pred súdom uviedla, že je nevinná a prípad vedený proti nej označila za „jeden veľký výmysel“, citoval nezávislý spravodajský kanál Mediazona.

Súd ju odsúdil na dva roky a osem mesiacov za mrežami, píše Reuters. Kozyrevová je tak jednou z približne 234 ľudí väznených v Rusku za ich protivojnový postoj, ako vyplýva z údajov zozbieraných ruskou ľudskoprávnou skupinou Memorial.

V decembri 2022 nastriekala čiernou farbou vtedy len 17-ročná Kozyrevová text „Vrahovia, zbombardovali ste to. Judášovia,“ na inštaláciu dvoch prepletených sŕdc v Petrohrade, predstavujúcu spojenie tohto mesta s ukrajinským prístavom Mariupoľ, ktoré bolo počas obliehania ruskými jednotkami z veľkej časti zrovnané so zemou.

Začiatkom roka 2024 bola Kozyreová po tom, čo dostala pokutu vo výške 30-tisíc rubľov (zhruba 325 eur), vylúčená z lekárskej fakulty štátnej univerzity v Petrohrade, píše Reuters.

O mesiac neskôr, na druhé výročie konfliktu na Ukrajine, prilepila kus papiera s fragmentom verša Tarasa Ševčenka, otca modernej ukrajinskej literatúry, na jeho sochu v petrohradskom parku.

Aktivistku následne rýchlo zatkli a držali vo vyšetrovacej väzbe takmer rok, kým ju tento rok vo februári prepustili do domáceho väzenia. Pred súdom vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho zločinu.

„Nie som vinná, moje svedomie je čisté... Pretože pravda nikdy nie je vinná,“ dodala.