Rakúsky kancelár navrhuje pre Ukrajinu a Moldavsko prechodné členstvo v EÚ

Paríž zároveň oznámil, že vojenskí predstavitelia z oboch krajín navštívia Kyjev, aby diskutovali o možnom nasadení vojsk na zabezpečenie prímeria.

„Za ostatné tri týždne Rusko neustále mení svoje postoje, pokračuje v útokoch na energetickú infraštruktúru a vo vojnových zločinoch,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot po boku svojho britského kolegu na stretnutí v sídle Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Bruseli.

„V určitom momente, keď dosiahneme mier, bude potrebná vojenská kapacita. A to je dôvod, prečo naši vojenskí predstavitelia pôjdu do Kyjeva, aby pokročili v tejto práci,“ dodal Barrot.

Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú z porušovania údajnej dohody podporovanej USA o zastavení útokov na energetické objekty, hoci formálna dohoda nebola uzavretá a záväzky každej strany zostávajú nejasné.

„Naše hodnotenie je také, že Putin naďalej zahmlieva, naďalej zdržiava. Mohol by teraz prijať prímerie, ale pokračuje v bombardovaní Ukrajiny, jej civilného obyvateľstva, jej energetických zdrojov,“ povedal britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Vidíme ťa, Vladimir Putin. Vieme, čo robíš.“

Obaja ministri trvali na tom, že teraz je čas posilniť podporu Ukrajiny, zvýšiť tlak na Rusko a prinútiť ho k serióznym rokovaniam.

„Sme odhodlaní pokračovať v posilňovaní Ukrajiny v najsilnejšej možnej pozícii, vojensky, ekonomicky,“ povedal Lammy a dodal: „A naďalej uplatňujeme sankcie na Rusko, aby bolo ochotné pristúpiť skutočne vážne k týmto rokovaniam o dosiahnutí mieru, ktorý chceme vidieť.“ (SITA)

Zranenia utrpelo podľa neho asi 750-tisíc ruských vojakov.

Agentúra DPA pripomína, že koncom vlaňajšieho októbra NATO uvádzalo, že ruské straty predstavujú viac ako 600-tisíc vojakov. Ako straty sú označovaní mŕtvi a ranení vojaci.

Len za tohtoročný február NATO ruské straty odhaduje na viac ako 35 100.

Nárast počtu mŕtvych a zranených činiteľov aliancie vysvetľuje tým, že boje sa rozšírili na ďalšie miesta a vojenské operácie podľa neho nabrali na intenzite.

V ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste prekvapivo prenikli ukrajinské jednotky, bojujú po boku ruských vojakov členovia severokórejskej armády. Je ich tam rozmiestnených asi 11-tisíc, ale počas januára a februára bolo podľa činiteľa NATO poslaných ďalších 3500 Severokórejčanov k výcviku do Ruska.

Rusko informácie o svojich vojnových stratách nezverejňuje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore zverejnenom začiatkom februára povedal, že od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny vo februári 2022 padlo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 390-tisíc utrpelo zranenia.

Server The Kyiv Independent podotkol, že skutočný počet ranených bude nižší, keďže niektorí vojaci boli zranení už opakovane. (ČTK)

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot v sídle NATO hovoril po boku britského ministra zahraničia Davida Lammyho. 

Podľa Lammyho by ruský prezident Vladimir Putin mohol pristúpiť na prímerie hneď teraz, ale neustále bombarduje Ukrajinu. Práve Británia a Francúzsko tvoria základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ukrajiny.

"Naši partneri z koalície ochotných pracujú na tom, aby dosiahnutý mier na Ukrajine bol trvalý. To znamená, aby existovala silná ukrajinská armáda," povedal novinárom Barrot. Velitelia francúzskej a britskej armády budú podľa Barrota v piatok rokovať v Kyjeve.

"Naším hlavným problémom teraz je, že Vladimir Putin prokrastinuje. Naším cieľom je vytvoriť tlak na Putina, aby zasadol k rokovaciemu stolu " dodal francúzsky minister na začiatku druhého dňa rokovania šéfov diplomacií NATO v Bruseli. Podľa Barrota teraz ruský prezident neukazuje ochotu k uzavretiu prímeria.

"Putin stále váha, mohol by pristúpiť na prímerie hneď teraz, ale neustále bombarduje Ukrajinu," doplnil svojho kolegu britský minister Lammy. "Vidíme vás, Vladimira Putina, vieme, čo robíte," dodal.

Do takzvanej koalície ochotných, ktorú začali zostavovať Francúzi a Briti, sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland. Ministri obrany koalície ochotných by sa mali stretnúť k ďalším diskusiám už budúci štvrtok práve v sídle NATO.

Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková pri príchode na piatkové rokovanie podľa agentúry Reuters povedala, že spojenci v NATO sú na ceste míňať viac ako tri percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu.

Nový americký minister zahraničia Marco Rubio vo štvrtok v Bruseli na úvod zasadnutia uviedol, že členské krajiny, vrátane USA, by mali svoje obranné výdavky zvýšiť na päť percent HDP. (ČTK)

Charkovský starosta uviedol, že Rusko v poslednom čase zosilňuje nočné útoky na mesto ležiace neďaleko ruských hraníc.

Záchranári a dobrovoľníci podľa neho pátrajú v troskách obytných domov po ďalších preživších či obetiach náletov.

Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov zverejnil fotografie poničených domov a vyhorených áut vo štvrti Novobavarskyj rajon na juhozápade regionálnej metropoly. "Tretiu noc v rade bolo mesto vystavené masívnemu ostreľovaniu," napísal.

Údery bezpilotných lietadiel hlásili aj ďalšie miesta na Ukrajine. Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruskom dronovom útoku v Kyjevskej oblasti, uviedla podľa serveru Ukrajinska pravda Štátna služba pre mimoriadne udalosti. Poškodený je autosalón, parkovisko a skoro 30 áut.

Útoky hlásilo tiež mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, kde drony zranili najmenej troch ľudí.

Šéf regionálnej vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že škody sú okrem iného na objekte infraštruktúry, administratívnych budovách alebo na plynovode a elektrickom vedení. Na oblasť podľa neho útočilo 13 ruských dronov.

V juhoukrajinskej Záporožskej oblasti podľa jej vedenia útočilo najmenej sedem dronov. Zranený bol jeden človek a poškodená bola civilná infraštruktúra.

Podľa ukrajinského letectva Rusko na Ukrajinu v noci na dnes zaútočilo 78 dronov, protivzdušná obrana ich 42 zničila.

Ďalších 22 strojov, ktoré vzdušné sily označujú za atrapy útočných dronov, zmizlo z radarov a nespôsobilo žiadne škody. (ČTK)

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 380 vojakov, sedem tankov, 30 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 72 dronov, 38 delostreleckých systémov a 66 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 528 tankov, 21 932 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 841 vozidiel a autocisterien, 25 663 delostreleckých systémov, 1 349 odpaľovacích raketových systémov, 1 123 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 669 dronov, 3 123 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.

Nad Moskovskou oblasťou boli zneškodnené tri bezpilotné lietadlá.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin v piatok uviedol, že protivzdušná obrana zlikvidovala útok dronu mieriaceho na ruské hlavné mesto. O zranených či škodách neinformoval, dočasne boli uzavreté tri moskovské letiská.

V Brianskej oblasti susediacej s Ukrajinou v dôsledku ukrajinského dronového útoku na juhu regiónu prišiel o život jeden človek a druhý utrpel zranenia, informoval gubernátor Alexander Bogomaz. Zničený je obytný dom a automobily, uviedol podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Stalo sa tak kvôli tri roky starému videu, v ktorom duchovný Grigorij Michnov-Vajtenko hovoril o evanjelickom podobenstve o utopení stáda ošípaných posadnutých démonmi a tiež o tom, že človek nemá právo zabíjať druhých ľudí "na geografickom základe", ako teraz robí ruská armáda na Ukrajine, uviedol server BBC News.

Michnov-Vajtenko, syn sovietskeho disidentského básnika a pesničkára Alexandra Galiča, je arcibiskupom cirkvi, ktorá je nezávislá od ruskej pravoslávnej cirkvi, podporujúcej ruského prezidenta Vladimira Putina i Putinovu vojnu proti Ukrajine. 

Podľa BBC je známy aj tým, že pomáha ako ukrajinským, tak ruským vojnovým utečencom. Vlani vo februári sa pokúšal usporiadať v Petrohrade bohoslužbu za opozičného vodcu Alexeja Navaľného po jeho náhlej smrti v sibírskom väzení, ale policajti ho zadržali a skončil v nemocnici.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu prijali ruskí zákonodarcovia nové zákony, postihujúce "diskreditáciu armády" a "šírenie lživých informácií o ozbrojených silách", slúžiace na umlčanie všetkej kritiky a všetkého nesúhlasu proti vojne. (ČTK)

Rokovania sprostredkované Trumpom priniesli podľa splnomocneca ruského vodcu Vladimira Putina Kirilla Dmitrijeva vyhliadku na mier s Ukrajinou, Moskva ale považuje za dôležité zohľadnenie svojich bezpečnostných požiadaviek.

Trump by si podľa svojich slov v najbližších dňoch mohol volať s Putinom, ľudia z jeho okolia mu však podľa televízie NBC News odporúčajú, aby tak urobil až po tom, ako Rusko úplne pristúpi na dohodnuté prímerie.

Bývalý investičný bankár Dmitrijev má úzke vzťahy s niektorými kľúčovými členmi Trumpovho tímu. Je najvyšším ruským predstaviteľom, ktorý pricestoval do USA kvôli štátnym záležitostiam od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.

Dmitrijev sa počas dvojdňovej návštevy Washingtonu stretol okrem iného s Trumpovým splnomocnencom Stevom Witkoffom, ktorý sa ujal vedenia kontaktov Trumpovej administratívy s Kremľom a medzitým dvakrát rokoval v Moskve s Putinom.

"Nepochybne zaznamenávame pozitívnu dynamiku v našich vzťahoch," citovali po rokovaniach Dmitrijeva tlačové agentúry. Za vlády Trumpa je podľa neho výrazne väčšia ochota "riešiť otázky" ako za jeho predchodcu Joea Bidena. Otvára sa aj výhľad na dojednanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, k čomu veľmi pomohli rokovania delegácií Ruska a USA v Saudskej Arábii, povedal Dmitrijev.

"Myslím, že potrebujeme dlhodobé riešenie, pretože tiež uvažujeme o globálnej bezpečnosti, ako zabezpečiť, aby boli zohľadnené ruské bezpečnostné obavy," povedal Putinov muž.

Do Washingtonu dorazil po tom, ako Trump vyjadril svoju frustráciu z tempa rokovaní o prímerí, keď v nedeľu vyhlásil, že je "naštvaný" na Putina, a pripustil možnosť uvalenia sankcií na tých, ktorí nakupujú ruskú ropu.

Rusko pred viac ako tromi rokmi napadlo Ukrajinu a v rámci rokovaní o prímerí požaduje zrušenie niektorých západných sankcií, čo ale Európa podmieňuje úplným stiahnutím ruských vojsk z Ukrajiny.

Dmitrijev by mohol podľa agentúry Reuters zohrať kľúčový pri náprave vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré boli až do Trumpovej januárovej inaugurácie najhoršími od čias najnebezpečnejších kríz studenej vojny.

Po rokovaniach s Američanmi médiám povedal, že sa s nimi rozprával napríklad o spolupráci pri ťažbe cenných nerastov, spoločných projektoch v Arktíde a že Moskva prejavila záujem o lety k Marsu, ktoré mieni organizovať miliardár a Trumpov poradca Elon Musk.