Ukrajina získala späť telá bojovníkov z obliehaných oceliarní
6. 6. 2022
|
21:24
|
Svet
Ukrajina získala späť telá bojovníkov z obliehaných oceliarní
Ukrajina získala späť telá bojovníkov z obliehaných oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Rusko vracia telá, ktoré sa stali symbolom posledného odporu Ukrajincov proti invázii.
Desiatky tiel bojovníkov, nájdených v oceliarňach, ktoré majú pod kontrolou Rusi, boli prevezené do ukrajinskej metropoly Kyjev.
Tam prebieha testovanie DNA na zisťovanie totožnosti pozostatkov. Oznámil to Maksym Žorin, vojenský veliteľ a bývalý vodca pluku Azov, ktorého bojovníci patrili tiež k obrancom oceliarní. (TASR)
Číňania bojujúci za Rusko na Ukrajine patria podľa zdrojov z USA k žoldnierom bez priamych väzieb na čínsku vládu. Čítaj ďalej
Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.
Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.
Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.
Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.
Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.
Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.
Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)
Zelenskyj navštívil svoje rodné mesto Kryvyj Rih. Pred týždňom si tam ruský útok vyžiadal 19 mŕtvych vrátane deviatich detí. Čítaj ďalej
„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.
Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.
Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.
Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.
Dlhodobo odstavené autá v Prahe, ku ktorým sa po odtiahnutí z ulíc nikto nehlási, poputujú na Ukrajinu. Čítaj ďalej
Autá, ktoré by čakalo zošrotovanie, sa magistrát českého hlavného mesta rozhodol venovať neziskovej organizácii Neohnutí, ktorá ich odošle na Ukrajinu.
Tam budú pomáhať obrancom v boji s ruskými agresormi. Informuje o tom portál Novinky.cz.
Organizácia vybrala šesť vhodných osobných vozidiel a dve dodávky, ktoré čaká opätovné sprevádzkovanie. Niektoré z vozidiel boli odstavené až tri roky. Pre Prahu ide o majetok bez účtovnej hodnoty, ktorý by inak smeroval na likvidáciu.
Na parkovisku dlhodobo odstavených áut v Prahe každoročne pribudne okolo sto vozidiel, ku ktorým sa nikto nehlási. Praha už preto chystá ďalšie vozidlá, ktoré by mohli poskytnúť neziskovej organizácii pomáhajúcej Ukrajine. (SITA)
Bývalého šéfa ruskej diplomacie Andreja Kozyreva označili v Rusku za takzvaného zahraničného agenta. Čítaj ďalej
Prvý postsovietsky minister zahraničných vecí Kozyrev (74) od roku 2010 žije v Spojených štátoch.
Šéfom ruskej diplomacie bol za vlády bývalého prezidenta Borisa Jeľcina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr otvorene kritizoval politiku prezidenta Vladimira Putina aj vojenskú inváziu na Ukrajine. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval niekdajších kolegov na ministerstve zahraničných vecí, aby na protest odstúpili z funkcií.
Ministerstvo spravodlivosti ho vo vyhlásení obvinilo zo šírenia falošných informácií o politike ruskej vlády a ruskej armáde. Upozornilo tiež na jeho nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajine, a jeho údajnú spoluprácu so „zahraničnými platformami“.
Kozyrev v reakcii uviedol, že rozhodnutie poukazuje na „hlúposť tohto režimu“. „Som rád, že sa môžem pridať k šľachetným ľuďom, ktorých rovnako označili za zahraničných agentov,“ vyhlásil.
Ľudia a organizácie, ktoré v Rusku úrady označia za „zahraničných agentov“, sa musia takto identifikovať vo všetkých publikáciách aj na sociálnych sieťach, pripomenul Reuters. Ich verejné aktivity sú obmedzené a sú tiež povinní predkladať detailné správy o svojich financiách. (TASR)
Zmluvu s ruskou armádou malo cez moskovské náborové centrum od júna 2023 do mája 2024 podpísať najmenej 51 Číňanov. Čítaj ďalej
Uviedol to v piatok ruský investigatívny portál Važnyje istorii, informuje spravodajský web Kyiv Independent
Zistenia prišli len niekoľko dní potom, ako Bezpečnostná služba Ukrajiny oznámila, že zajala dvoch čínskych bojovníkov. Podľa dokumentu ukrajinskej tajnej služby, ktorý získal web Kyiv Independent, v súčasnosti slúži v ruských ozbrojených silách najmenej 163 čínskych občanov.
Na základe uniknutých údajov z ruských pohraničných a náborových služieb Vaznyje istorii zistili, že mnohí čínski občania pricestovali do Moskvy len niekoľko dní pred tým, ako sa dostavili na výberové miesto. Najmladší z regrútov mal 20 rokov, najstarší 51. (SITA)
Ruský prezident Putin diskutoval o Ukrajine s americkým vyslancom Witkoffom vyše štyri hodiny. Čítaj ďalej
Diskusia sa týkala najmä konfliktu na Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali agentúry AFP a Reuters.
Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa stretnutie skončilo po štyri a pol hodine. Spravodajca novín Izvestija i agentúra Interfax informovali, že rozhovory sa konali v budove prezidentskej knižnice v druhom najväčšom ruskom meste.
Hovorca Kremľa pred rokovaním povedal, že Vladimir Putin bude so Stevom Witkoffom pokračovať v diskusii o „rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu“ a využije stretnutie na to, aby tlmočil pozíciu a hlavné záujmy Moskvy.
Hovorkyňa Bieleho domu schôdzku potvrdila s tým, že cestu osobitného vyslanca do Ruska a jeho stretnutie s Putinom považuje Washington za ďalší krok k prímeriu a mierovému riešeniu na Ukrajine. Trump podľa nej jasne ukázal, že je „neustále frustrovaný oboma stranami tohto konfliktu“ a želá si ukončenie bojov a vojny.
Witkoff v piatok v Petrohrade rokoval aj so šéfom Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.
S Putinom, ktorý v piatok v Petrohrade predsedal zasadnutiu o ruskej námornej flotile, sa Witkoff osobne stretol už dvakrát od januárového nástupu Trumpa do funkcie. Trump sa v súčasnosti pokúša dohodnúť prímerie a prípadný mier vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, v rokovaniach však došlo v uplynulých týždňoch len k malému pokroku.
Ukrajina potrebuje desať ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu civilistov, vyhlásil ukrajinský prezident. Čítaj ďalej
Volodymyr Zelenskyj vyzval svojich spojencov na dosiahnutie pokroku ohľadom možného nasadenia vojenských síl v krajine a znovu informoval o stovkách čínskych vojakov, ktorí na ukrajinskom fronte bojujú po boku Ruska.
Zelenskyj sa prostredníctvom online hovoru prihovoril skupine spojencov Ukrajiny Ramstein.
„Viete, že Ukrajina má nedostatok systémov protivzdušnej obrany. Viete, že systémy Patriot môžu účinne chrániť pred balistickými hrozbami. Žiadam vás, aby ste sa v prvom rade zamerali na protivzdušnú obranu Ukrajiny. Naozaj ich potrebujeme. Desať systémov Patriot - slobodný svet ich má,“ uviedol Zelenskyj.
Spojencom tiež povedal, že možné nasadenie vojenských síl na Ukrajine po zastavení bojov by mohlo pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti prípadným budúcim ruským útokom.
„Musíme definovať jasné detaily týkajúce sa veľkosti, štruktúry, rozmiestnenia, logistiky, udržiavania, vybavenia a výzbroje tohto bezpečnostného kontingentu na Ukrajine,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Zelenskyj v piatok znovu hovoril o prítomnosti čínskych vojakov na ukrajinskom fronte.
„Od tejto chvíle máme informácie, že najmenej niekoľko stoviek čínskych občanov bojuje ako súčasť ruských okupačných síl... To znamená, že Rusko sa jednoznačne snaží predĺžiť vojnu - aj s použitím čínskych životov," vyhlásil.
Kyjev tento týždeň uviedol, že jeho sily v Doneckej oblasti zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich za Moskvu. Zelenskyj následne obvinil Rusko, že do invázie zapojilo Peking. Kremeľ tvrdenia Ukrajiny poprel.
Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom trvá už viac ako tri roky a hoci sa krajiny dohodli na čiastočnom prímerí v Čiernom mori, útoky na oboch stranách pokračujú.