Ukrajinská polícia údajne zmarila teroristický útok proti vedeniu krajiny

Európska únia sa blíži k momentu, keď odoberie Maďarsku hlasovacie práva v Rade EÚ z dôvodu blokovania rozhodnutí týkajúcich sa Ruska, myslí si Tsahkna.

„Článok 7 Zmluvy o Európskej únii však umožňuje, aby bol členský štát zbavený hlasovacích práv, ak jeho členstvo ohrozuje bezpečnosť Európy a ostatných členov. Presne to robí Orbán,“ vysvetlil Tsahkna.

Odmietol však tvrdenia o údajnom rozdelení kontinentu. „Buďme úprimní. Aby sme boli rozdelení, potrebujete dve veľké strany. Pri Maďarsku tu máme veľmi slabú krajinu, ktorá je súčasťou Putinovho tímu a nie súčasťou nášho európskeho tímu,“ zdôraznil.

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v nedávnom rozhovore pre agentúru SITA upozornil, že maďarský premiér Viktor Orbán sa obracia na Rusko a Čínu, pretože už zrejme nemá príliš na výber.

„Viktor sa politicky odklonil alebo spustil z dvoch dôvodov. A jedným z nich boli ekonomické ťažkosti, do ktorých sa dostali. Orbánovi sa do reforiem nechcelo a neurobil to, čo robili povedzme Gréci, keď sa dostali do ekonomických ťažkostí... On sa obrátil na Čínu a na Rusko. A podľa môjho názoru sa už tým pádom vezie, pretože keď si požičiam peniaze, musím tak trošku aj poslúchať,“ povedal Dzurinda. (SITA, Ukrajinská pravda)

„Máme informácie, že takýchto čínskych občanov je v jednotkách okupantov oveľa viac ako dvaja,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj podľa webu Kyiv Independent. Vojaci zajatí v Doneckej oblasti mali pri sebe doklady či platobné karty s osobnými údajmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

Na strane Ruska doteraz bojovali najmä severokórejské jednotky, zapojenie čínskych vojakov by bolo ďalšou eskaláciou vo vojne. Čína čelí obvineniam, že Rusku dodávajú zbrane.

Úrad generálneho prokurátora oznámil, že na príkaz ruskej Federálnej bezpečnostnej služby vlani v marci podozrivý zastrelil ukrajinského vojaka. Okrem toho tiež nastražil a odpálil výbušniny v strategicky dôležitých budovách v ukrajinskom meste Charkov.

Muž je podľa prokurátorov podozrivý z nastraženia výbušniny pod autom Charkovského predstaviteľa Viačeslava Zadorenka, ktorý nastraženú bombu pod svojím vozidlom spozoroval.

Okrem toho mal na príkaz Federálnej bezpečnostnej služby podozrivý za odmenu 50.000 dolárov zabiť gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova. Keď si však uvedomil, že po ňom už pátrajú ukrajinské orgány, „pozastavil“ úlohu, uviedol ukrajinský úrad na Telegrame. (TASR)

Počas 30 dní od spustenia rokovaní, ktoré sa začali 18. februára, Rusko uskutočnilo 4 776 útokov bezpilotných lietadiel na Ukrajinu. Počas 30 dní pred 18. februárom to bolo dovedna 3 148 útokov.

Odborníci tvrdia, že Moskva zintenzívnila útoky, aby prinútila Kyjev k ústupkom a ovládla čo najväčšie územie, keďže americký prezident Donald Trump prisľúbil „rýchle“ ukončenie bojov.

Čísla ukazujú, že pred stretnutím v Rijáde na Ukrajinu mierilo v priemere 101 bezpilotných lietadiel denne v porovnaní so 154 za deň po ňom, čo je o 52,5 % viac.

The Telegraph tiež poznamenal, že zvýšený počet útokov prišiel v dňoch po tom, ako americký prezident Donald Trump verejne kritizoval ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni Bieleho domu a USA prestali zdieľať spravodajské informácie s Ukrajinou. (SITA, The Telegraph)

Ukrajinský veľvyslanec v Británii a bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj vysvetlil, že po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa vojenská pomoc Kyjevu výrazne zvýšila. Ukrajina začala dostávať širokú škálu zbraní a vybavenia, čo prinieslo nové výzvy z hľadiska logistiky a opráv.

„Preto sme v apríli 2022 zriadili centrum na koordináciu dodávok vojenskej pomoci na Ukrajinu," konštatoval Zalužnyj.

„Dôležitosť koordinačného centra stúpla v lete 2022, keď naši partneri začali pochybovať o praktickosti konkrétnych typov zbraní a streliva na frontovej línii na Ukrajine," uviedol bývalý šéf ukrajinskej armády.

Zalužnyj ďalej prezradil, že z toho vznikla myšlienka transformovať logistické centrum na operačné veliteľstvo, ktoré by analyzovalo plánované operácie Ukrajiny a definovalo potreby na základe štandardov NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská armáda v noci na utorok vyslala do útokov na Ukrajinu 46 útočných bezpilotných lietadiel, z ktorých deväť bolo zostrelených a 31 nedosiahlo stanovené ciele.

Okrem toho bola na Ukrajinu odpálená aj balistická strela Iskander-M. Útokom boli vystavené najmä Charkovská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť, informovalo velenie ukrajinskej armády.

Podľa náčelníka regionálnej vojenskej správy Serhija Lysaka, z Dnepropetrovskej oblasti hlásia po útoku dronov materiálne škody na infraštruktúre: poškodených bolo šesť bytových domov a obchod.

Útoku balistickou strelou bola vystavená Charkovská oblasť, čo v statuse na sieti Telegram potvrdil šéf tamojšej regionálnej správy Oleh Synehubov. Pod paľbu sa podľa neho dostala obec Vysokyj, kde strela Iskander-M zasiahla štvorposchodovú budovu v areáli nevyužívaného rekreačného strediska. Pri útoku nikto nezahynul, ale niekoľko ľudí malo silnú stresovú reakciu na prežitý šok.

Ruská armáda tieto vyhlásenia nekomentovala. 

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Belgický premiér Bart De Wever pricestoval v sprievode ministra zahraničných vecí Maxima Prévota a ministra obrany Thea Frankena na návštevu Ukrajiny. Federálna vláda chce touto návštevou zdôrazniť svoju trvalú podporu Ukrajine.

Podľa Prévota v prípade návštevy belgickej delegácie „ide o viac než len symbolické gesto“. „Je to misia solidarity, nádeje a neochvejnej podpory pre generáciu Ukrajincov, ktorí bojujú za svoju slobodu a budúcnosť,“ napísal na sociálnej sieti X.

Belga dodala, že belgickí politici najskôr zamieria do mesta Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa - ako napísal Prévot - stala „symbolom hrôzy a odolnosti“. Okrem toho De Wever na pamiatku obetí vojny položí v Kyjeve veniec kvetov k Múru spomienok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval De Wevera do Kyjeva v marci počas ich stretnutia v Bruseli. Rokovať budú o situácii na frontovej línii a o ďalšej spolupráci v politickej, vojenskej a humanitárnej oblasti.

De Wever tiež využije túto príležitosť na oznámenie ďalšej vojenskej pomoci vo výške jednej miliardy eur. Táto pomoc by sa okrem iného týkala dodávok munície, protilietadlových systémov a lietadiel F-16. Prvé stíhačky by mali byť dodané do konca tohto roka po tom, ako Belgicko dostane svoje prvé lietadlá F-35.

Delegáciu belgickej federálnej vlády počas návštevy na Ukrajine sprevádza približne desiatka zástupcov belgických obranných spoločností. Chcú sa osobne dozvedieť, ako môže belgický priemysel prispieť svojimi špecifickými odbornými znalosťami a technologickým know-how k obrane Ukrajiny.

Chcú tiež vidieť, ako Ukrajina v krátkom čase vybudovala svoje veľké obranné kapacity: v súčasnosti napr. dokáže vyrobiť až štyri milióny dronov ročne. Rozšírenie výrobných kapacít v oblasti obrany bolo od invázie ruskej armády jedným z hlavných bodov európskej a belgickej politickej agendy, pripomenula BELGA.

Počas návštevy belgickej delegácie sa budú riešiť aj zmrazené ruské aktíva, ktoré sa nachádzajú v centre cenných papierov Euroclear v Bruseli. Belgická vláda chce v prospech Ukrajiny využiť príjmy z daní zo zisku, ktorý Euroclear z týchto aktív dosiahne, a to v celkovej výške 1,2 miliardy eur v tomto roku. Belgicko sa však naďalej vyhýba konfiškácii týchto aktív. De Wever v marci varoval, že by to mohlo mať obrovské finančné a právne dôsledky a Rusko by to mohlo považovať za akt vyhlásenia vojny. (TASR)

V pamätnom komplexe na mieste bývalého koncentračného tábora Dora-Mittelbau v nemeckej spolkovej krajine Durínsko sa včera uskutočnila slávnosť pri príležitosti 80. výročia oslobodenia tohto tábora.

S príhovorom na nej vystúpila aj vnučka bývalého väzňa tábora Buchenwald Borysa Romančenka, ktorý bol zabitý v marci 2022 počas ostreľovania mesta Charkov ruskou armádou. Tento 96-ročný ukrajinský veterán bol viceprezidentom Medzinárodného výboru Buchenwald-Dora.

Podľa Romančenkovej vnučky Julije jej starý otec až do roku 2014 nikdy nehovoril v zlom o ZSSR ani Rusku a udržiaval dobré vzťahy s bývalými väzňami z Buchenwaldu žijúcimi v Ruskej federácii.

Anexia Krymu Ruskom bola však preňho „veľmi bolestivá“ a prinútila ho zmeniť postoj k susednému štátu. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 sa pre Borysa Romančenka stala „novou hrôzou a šokom“. „Také niečo si ani nevedel predstaviť,“ povedala jeho vnučka.

Koncentračným táborom Dora-Mittelbau prešlo v rokoch 1943-45 asi 60.000 ľudí, z ktorých asi tretina neprežila. Väzni boli nútení podieľať sa na výrobe zbraní pre nemeckú armádu (wehrmacht). Tábor bol oslobodený americkou armádou v apríli 1945.

Tábor Dora-Mittelbau bol jednou z vonkajších pobočiek koncentračného tábora Buchenwald. Tam sa slávnosť k 80. výročiu oslobodenia konala v nedeľu 6. apríla. Hlavným rečníkom bol 98-ročný bývalý väzeň Andrej Mojsejenko z Minska.

Ministerstvá zahraničných vecí Bieloruska a Ruska vopred vyjadrili nespokojnosť s tým, že ich oficiálni predstavitelia neboli pozvaní na spomienkové obrady v Buchenwalde a Dora-Mittelbau.

Na spomienkovom akte v Dora-Mittelbau sa zúčastnil aj 100-ročný Albrecht Weinberg, ktorý je jedným z mála žijúcich bývalých väzňov tohto koncentračného tábora, kam sa dostal pre svoj židovský pôvod. (TASR)