Zelenského účasť na summite G20 bude záležať od ďalších "účastníkov"

Po nálete ruských dronov na prístavné mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny museli byť hospitalizovaní najmenej dvaja ľudia, oznámil na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Niekoľko ďalších zranených ošetrili zdravotníci na mieste.

Náletu počas noci čelilo tiež hlavné mesto krajiny. Kyjevský starosta Vitalij Kličko informoval o požiari skladov. Obete či zranenia zatiaľ nie sú hlásené.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zasahovala v okolí hlavného mesta, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na očitých svedkov z mesta Naro-Fominsk, ktoré leží približne 70 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

"Podľa záberov z mesta boli na oblohe videné bezpilotné lietadlá. Obyvatelia Naro-Fominska tiež uviedli, že na uliciach počuli explózie," napísal denník. Spomínané zábery z útoku dronov na okolie Moskvy zverejnil na X okrem iného ukrajinský politik Anton Heraščenko.

Ešte skôr úrady prerušili prevádzku na moskovskom letisku Vnukovo, ako aj na letisku v Kaluze, ktoré leží asi 200 kilometrov od Moskvy, dodal Kommersant. Vo Vnukove už boli obmedzenia zrušené.

Protivzdušná obrana počas stredajšieho večera zničila 19 ukrajinských dronov, z toho šesť nad Kalužskou oblasťou, napísalo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. (ČTK)

„Kroky, ktoré podnikáme smerom na Belgorod, slúžia na to, aby sme Rusom zabránili v nových útokoch smerom na Charkovskú alebo Sumskú (oblasť),“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu v Kyjeve.

Ukrajinská hlava štátu tiež uviedla, že krajina má záujem kúpiť „veľký balík“ amerických zbraní. 

„Chceme to urobiť a sme pripravení,“ povedal prezident. „Boli sme schopní nájsť 30 či 50 miliárd (dolárov)“ na nákup, upresnil.

Kyjev má podľa jeho slov údaje o najmenej 155 čínskych občanoch, ktorí boli vyslaní na front. 

„Existuje 155 ľudí (Číňanov, pozn. TASR) s menami a pasovými údajmi, ktorí bojujú proti Ukrajincom na území Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. „Peking o tom vie,“ doplnil. Ku verbovaniu podľa jeho slov dochádza cez sociálne siete.

Čína počas dňa odmietla ako „absolútne nepodložené“ skoršie tvrdenie Zelenského, že „mnoho“ čínskych občanov bojuje po boku ruských síl vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Považujú ju za zjavné porušenie Charty OSN. Zaviazali sa k hlbšej spolupráci a pokroku v procese pristupovania Kyjeva do eurobloku.

EÚ zdôraznila neochvejné odhodlanie pomôcť Ukrajine uplatniť jej prirodzené právo na sebaobranu proti ruskej agresii a vybudovať mierovú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť. Asociačná rada EÚ - Ukrajina uvítala podporu Únie a jej členských štátov, ktorí poskytli Kyjevu od začiatku ruskej vojny takmer 144 miliárd eur vrátane vojenskej pomoci 49,6 miliardy eur. Pripomenula aj pomoc pri výcviku asi 73.000 ukrajinských vojakov. EÚ zopakovala odhodlanie riešiť naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny vrátane dodávok munície a rakiet.

Ukrajina ocenila pomoc od Európy a dôležitosť šestnástich balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Rada zopakovala, že sa bude naďalej zaoberať prípadným posilnením sankcií a zabránením ich obchádzaniu.

Asociačná rada vyzdvihla výsledok rokovaní medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii vrátane návrhu dohody o prímerí. Návrh na prímerie - ak ho Rusko prijme - môže byť podľa Rady dôležitým krokom a teraz je na Moskve, aby preukázala vôľu dosiahnuť mier.

EÚ ocenila pokrok Ukrajiny v prístupových rokovaniach, pričom po splnení požadovaných kritérií chce čo najrýchlejšie otvorenie prvých prístupových kapitol. „Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

V rámci zasadnutia bolo podpísaných päť dohôd. Asociačná rada ocenila spoluprácu EÚ a Ukrajiny v oblasti kozmického priestoru a uvítala ambíciu krajiny byť stále viac pridružená k vesmírnemu programu bloku.

Kyjev v Bruseli podpísal aj dohodu o obstarávaní zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným zdravotným hrozbám, ktorá umožňuje všetkým signatárom vrátane EÚ a ďalších kandidátskych krajín spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia. (TASR)

Ide o pôžičku, ktorá sa má splatiť z výnosov ruských štátnych aktív zmrazených v EÚ. 

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila vyplatenie ďalšej tranže výnimočnej makrofinančnej pomoci za „investíciu do spoločnej budúcnosti“.

„Podporujeme pôsobivé reformné úsilie Ukrajiny a prehlbujeme naše vzťahy – od vesmíru, bezpečnosti a obrany po budovanie prosperujúceho podnikateľského prostredia,“ uviedla šéfka EK vo vyhlásení.

Makrofinančná pomoc EÚ je súčasťou iniciatívy skupiny G7 s cieľom poskytnúť Ukrajine do roku 2027 pomoc približne 45 miliárd eur. EÚ by sa mala na tejto podpore podieľať sumou 18,1 miliardy eur, z ktorých päť miliárd, vrátane novej platby, už Kyjevu zaslala. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte po rokovaniach v Tokiu pre novinárov zdôraznil význam spolupráce Aliancie s Japonskom v čase, ktorý je podľa neho „kľúčový“ pre bezpečnosť a stabilitu euroatlatického a indopacifického regiónu. Japonsko a NATO budú spolupracovať na vývoji najmodernejších technológií, ktoré sa dajú použiť na civilné aj vojenské účely, uviedli Rutte a Išiba.

Japonský premiér zdôraznil, že Tokio uvítalo väčšie zapojenie NATO v regióne. Dodal, že silnejšia Aliancia by mohla byť pre Japonsko vo veľkej miere prospešná.

Japonsko a NATO zintenzívnili spoluprácu po ruskej invázii na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Podľa DPA sa mnohí obyvatelia Ázie obávajú, že by sa v oblasti Juhočínskeho mora mohli dostať do podobnej situácie ako Ukrajina, ak by Peking napadol Taiwan.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Opakovane nevylúčila ani použitie sily na to, aby ho opäť dostala pod svoju kontrolu, hoci Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking v posledných rokoch zvýšil vojenský, diplomatický a politický tlak voči ostrovu. (TASR)