Lotyšsko zavádza pre mužov vo veku 18 až 27 rokov brannú povinnosť

Podľa AFP je najvyšším predstaviteľom Kremľa v USA od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

Dmitrijev doplnil, že vo Washingtone „absolvuje stretnutia s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa“, pričom bližšie informácie neuviedol.

Americké médiá predtým informovali, že Dmitrijev pricestoval do Spojených štátov v stredu. Stretnúť sa už mal s vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom, ktorý ho na návštevu pozval predošlý týždeň.

Rozhovory sa konajú v čase, keď sa Trump usiluje o prehĺbenie vzťahov s Moskvou, snaží sa hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom a vedie rozhovory s ruskými predstaviteľmi v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine.

„Dialóg medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorý je kľúčový pre celý svet, bol za Bidenovej administratívy úplne zničený,“ napísal Dmitrijev na sociálnej sieti Telegram.

„Obnovenie dialógu nie je jednoduchý proces a prebieha postupne. Ale každé stretnutie, každý úprimný rozhovor nám umožňuje napredovať,“ doplnil. Rusko dúfa, že Washington v rámci mierového urovnania zruší rozsiahle sankcie voči nemu.

Biely dom nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby vydalo Dmitrijevovi krátkodobé povolenie na návštevu. Vzťahovali sa na neho sankcie, ktoré USA voči nemu predtým uvalili, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

"Nepriateľ pri úsilí zabezpečiť ďalší postup útočnej pechoty často nasadzuje taktické drony typu "Orlan" a "Zala" na prieskum frontovej línie a našich frontových pozícií, “ povedal Ruslan Muzyčuk.

V posledných týždňoch sa zvýšil počet ruských delostreleckých útokov. Vo februári vypálili denne na pozície Národnej gardy od 300 do 400 nábojov, v súčasnosti je ich priemerný počet 500 a viac. Počas dňa sa odohralo aj desať náletov na naše pozície, najmä v bojoch pri Pokrovsku a Torecku," dodal hovorca. (Ukrinform)

Konať sa bude 11. apríla v Bruseli a predsedať jej budú Nemecko spolu s Britániou. 

O plánovanej neprítomnosti Petea Hegsetha informoval web Defense News s odvolaním sa na nemenovaných európskych a amerických predstaviteľov.

Hegseth sa vo februári zúčastnil na poslednej schôdzke takzvanej ramsteinskej skupiny (označovanej ako UDCG, kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny), aj keď sa vtedy stal prvým americkým ministrom obrany, ktorý rokovaniam nepredsedal. Skupina sa doteraz zišla 26-krát.

K rokovaniam v Bruseli sa Hegseth nepripojí ani prostredníctvom videospojenia, uviedol jeden z amerických predstaviteľov. Na rokovanie nepôjdu ani iní vysokí predstavitelia Pentagonu, ktorí ministra na podobných cestách sprevádzajú. USA podľa tohto zdroja stále posudzujú, akým spôsobom sa americkí predstavitelia budú zúčastňovať rôznych diskusií o podpore Ukrajiny.

Pre Európanov je podľa Defense News neprítomnosť Hegsetha ďalšou známkou toho, že pre administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa nie je ozbrojovanie Ukrajiny veľkou prioritou. To Hegseth napokon potvrdil na februárovom stretnutí skupiny.

Hegseth vo februári uviedol, že Spojené štáty "nikam neodchádzajú", budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať "nevyvážené vzťahy" v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne "drvivú" časť budúcej pomoci napadnutej krajine.

Americký minister obrany vtedy rovnako vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 je nereálny. Zároveň upozornil, že túto východoeurópsku krajinu nevidí v NATO, ak by sa pristúpilo k mierovému riešeniu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Združuje vyše 50 štátov a jej pravidelné stretnutia majú zabezpečiť plynulý tok a účinnosť poskytovanej pomoci.

Skupina už podľa Defense News zaistila viac ako 126 miliárd dolárov (114 miliárd eur) na obranu Ukrajiny, pričom približne polovicu tejto sumy poskytli USA. (ČTK)

„Neexistujú žiadne plány na to, aby z ničoho nič stiahli svoju prítomnosť tu v Európe,“ zdôraznil Rutte pred začiatkom zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

Doplnil, že Washington musí venovať pozornosť viacerým oblastiam sveta.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch.

To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany.

Na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO v Bruseli sa po prvýkrát zúčastní aj nový americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Hlavnými témami by mali byť kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu, ale aj možnosti mierového riešenia vojny na Ukrajine a praktická podpora Kyjevu, ktorým sa bude venovať Rada NATO – Ukrajina. (TASR)

Scott Bessent očakáva príchod delegácie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa. Uviedol, že Ukrajina si najala poradcu a že dohoda je „na našej strane pripravená“. "Veríme, že je dôležitá pre oba štáty a pre mierový proces," povedal Bessent.

Najnovšia verzia dohody údajne poskytuje USA bezprecedentnú kontrolu nad prírodnými zdrojmi Ukrajiny prostredníctvom spoločnej investície.

Trumpova administratíva propagovala dohodu o nerastoch ako nevyhnutnú súčasť ukrajinskej cesty k mieru, ale nedokázala ponúknuť konkrétne bezpečnostné záruky výmenou za široký prístup k nerastom.

Ukrajinské médiá tiež informovali, že dohoda by mohla protirečiť snahám Ukrajiny o vstup do EÚ kvôli prísnym obmedzeniam hospodárskej suverenity krajiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že nepodpíše dohodu ohrozujúcu vstup Ukrajiny do EÚ. (Kyiv Independent)

„Veríme, že naši spojenci v Spojených štátoch vidia, kto skutočne chce mier a kto chce vojnu,“ povedal Radoslaw Sikorski na tlačovej konferencii po stretnutí s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Dúfame, že Rusko napokon bude súhlasiť (s prímerím), a ak nie, tak že prezident Trump dospeje k svojim záverom, teda že zvýši tlak na prezidenta Putina,“ dodal Sikorski. Ukrajina podľa neho bezpodmienečne súhlasila s prímerím, zatiaľ čo ruský prezident stanovil konkrétne podmienky pre prijatie dohody o zastavení paľby.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Sikorski sa pre tento systém dostal do sporu s Elonom Muskom, vlastníkom spoločnosti SpaceX, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Dodal, že v prípade, že dôjde k problému, EÚ má spôsob, ako ho riešiť.

V tejto súvislosti spomenul satelitný systém IRIS2, ktorý by mal byť plne funkčný po roku 2029. Okrem toho euroblok od júna spustí integrovaný systém satelitného spojenia členských štátov EÚ, píše PAP. (TASR)

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu tiež chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia Európskeho parlamentu.

EÚ by mala podľa správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorú podporilo 378 europoslancov, výrazne zvýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby bola silnejšia a odradila Rusko od ďalšej agresie po prípadnej dohode o prímerí. Europarlament varuje, že ruská invázia na Ukrajinu narúša európsku bezpečnostnú architektúru tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópsky priestor a západný Balkán.

„Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení rýchlym tempom, akým nová administratíva USA ruší zavedené partnerstvá, a sú znepokojení jej politikou ústupkov voči Rusku a útokov na tradičných spojencov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V ďalšej správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, prijatej 399 hlasmi, európski zákonodarcovia vyjadrili hlboké znepokojenie „nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej agresívnej vojne“ a „dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy vydierať ukrajinské vedenie, aby sa vzdalo ruskému agresorovi len s cieľom oznámiť 'mierovú dohodu'“.

Europoslanci sa však napriek tomu domnievajú, že pokračovať v spolupráci s USA je dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Apelujú preto na členské štáty Únie, aby pokračovali v bilaterálnych diplomatických kontaktoch so svojimi americkými partermi ako forme spolupráce uprednostňovanej Trumpovou administratívou, a zároveň preukázali jednotu a odhodlanie zaujať spoločnú pozíciu EÚ.

Rezolúcia okrem toho zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale rozvoj tzv. európskej obrannej únie by mal podľa nich prebiehať paralelne s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.

Europoslanci v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe požiadali šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre tento región a zvýšila prítomnosť Európy v ňom. Zároveň vyzvali na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov a vyjadrili podporu snahám o realizáciu tzv. dvojštátneho riešenia. (TASR)

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte to oznámil pred štvrtkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov, informovala agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte. (zdroj: TASR/AP)

Rutte sa takto vyjadril v súvislosti s obavami, že podpora Spojených štátov pre Ukrajinu by sa mohla vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody drasticky znížiť. Trump okrem toho vyzýva spojencov v Európe, aby zvýšili vlastné výdavky na obranu.

Dosiaľ sa ale stalo iba raz, že by USA obmedzili pomoc Ukrajine. Po roztržke prezidentov v Bielom dome vo februári Washington približne na týždeň zastavil poskytovanie vojenskej pomoci i výmenu spravodajských informácii s Kyjevom.

Šéf NATO v stredu pochválil Trumpa za "prelomenie patovej situácie" vo vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avšak súčasne zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu záväzku spojencov voči Ukrajine "hrozba, ktorej čelíme zo strany Ruska, pretrváva".

Rutte zároveň povedal, že aliančná misia NSATU, ktorá je riadená z americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden, bude aj naďalej koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine a výcvik ukrajinských vojakov.

Hlavnými témami ministerského zasadnutia v Bruseli budú kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane problematiky výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu. Slovensko na ňom bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. (TASR)