Zakázaná ruská televízna stanica Dožď začala vysielať zo zahraničia na YouTube

Považujú ju za zjavné porušenie Charty OSN. Zaviazali sa k hlbšej spolupráci a pokroku v procese pristupovania Kyjeva do eurobloku.

EÚ zdôraznila neochvejné odhodlanie pomôcť Ukrajine uplatniť jej prirodzené právo na sebaobranu proti ruskej agresii a vybudovať mierovú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť. Asociačná rada EÚ - Ukrajina uvítala podporu Únie a jej členských štátov, ktorí poskytli Kyjevu od začiatku ruskej vojny takmer 144 miliárd eur vrátane vojenskej pomoci 49,6 miliardy eur. Pripomenula aj pomoc pri výcviku asi 73.000 ukrajinských vojakov. EÚ zopakovala odhodlanie riešiť naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny vrátane dodávok munície a rakiet.

Ukrajina ocenila pomoc od Európy a dôležitosť šestnástich balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Rada zopakovala, že sa bude naďalej zaoberať prípadným posilnením sankcií a zabránením ich obchádzaniu.

Asociačná rada vyzdvihla výsledok rokovaní medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii vrátane návrhu dohody o prímerí. Návrh na prímerie - ak ho Rusko prijme - môže byť podľa Rady dôležitým krokom a teraz je na Moskve, aby preukázala vôľu dosiahnuť mier.

EÚ ocenila pokrok Ukrajiny v prístupových rokovaniach, pričom po splnení požadovaných kritérií chce čo najrýchlejšie otvorenie prvých prístupových kapitol. „Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

V rámci zasadnutia bolo podpísaných päť dohôd. Asociačná rada ocenila spoluprácu EÚ a Ukrajiny v oblasti kozmického priestoru a uvítala ambíciu krajiny byť stále viac pridružená k vesmírnemu programu bloku.

Kyjev v Bruseli podpísal aj dohodu o obstarávaní zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným zdravotným hrozbám, ktorá umožňuje všetkým signatárom vrátane EÚ a ďalších kandidátskych krajín spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia. (TASR)

Ide o pôžičku, ktorá sa má splatiť z výnosov ruských štátnych aktív zmrazených v EÚ. 

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila vyplatenie ďalšej tranže výnimočnej makrofinančnej pomoci za „investíciu do spoločnej budúcnosti“.

„Podporujeme pôsobivé reformné úsilie Ukrajiny a prehlbujeme naše vzťahy – od vesmíru, bezpečnosti a obrany po budovanie prosperujúceho podnikateľského prostredia,“ uviedla šéfka EK vo vyhlásení.

Makrofinančná pomoc EÚ je súčasťou iniciatívy skupiny G7 s cieľom poskytnúť Ukrajine do roku 2027 pomoc približne 45 miliárd eur. EÚ by sa mala na tejto podpore podieľať sumou 18,1 miliardy eur, z ktorých päť miliárd, vrátane novej platby, už Kyjevu zaslala. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte po rokovaniach v Tokiu pre novinárov zdôraznil význam spolupráce Aliancie s Japonskom v čase, ktorý je podľa neho „kľúčový“ pre bezpečnosť a stabilitu euroatlatického a indopacifického regiónu. Japonsko a NATO budú spolupracovať na vývoji najmodernejších technológií, ktoré sa dajú použiť na civilné aj vojenské účely, uviedli Rutte a Išiba.

Japonský premiér zdôraznil, že Tokio uvítalo väčšie zapojenie NATO v regióne. Dodal, že silnejšia Aliancia by mohla byť pre Japonsko vo veľkej miere prospešná.

Japonsko a NATO zintenzívnili spoluprácu po ruskej invázii na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Podľa DPA sa mnohí obyvatelia Ázie obávajú, že by sa v oblasti Juhočínskeho mora mohli dostať do podobnej situácie ako Ukrajina, ak by Peking napadol Taiwan.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Opakovane nevylúčila ani použitie sily na to, aby ho opäť dostala pod svoju kontrolu, hoci Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking v posledných rokoch zvýšil vojenský, diplomatický a politický tlak voči ostrovu. (TASR)

„Nemôžem tieto informácie žiadnym spôsobom komentovať,“ povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

O zajatí dvoch čínskych vojakov bojujúcich na strane ruskej armády informoval Zelenskyj, ktorý dodal, že po boku ruských síl na Ukrajine bojuje „mnoho“ čínskych občanov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že „účasť čínskych občanov v ruskej armáde, ktorá napadla Ukrajinu, spochybňuje deklarovaný postoj Číny voči svetu a podkopáva dôveru v Peking ako zodpovedného stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.“

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s kauzou predvolalo chargé d'affaires Číny a odsúdilo zapojenie čínskych občanov do vojny Ruska proti Ukrajine. (TASR)

„V niektorých regiónoch za zmluvu vyplácajú až 40-tisíc dolárov. A peniaze sú pre nich vždy stimulom," povedal pre portál Lb.ua hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

V odpovedi na otázku o ukrajinských plánoch mobilizácie Syrskyj potvrdil, že počet 30-tisíc mesačne povolaných ľudí, o ktorom hovoril Zelenskyj, je relevantný.

Kyjev podľa Syrského musí naďalej reagovať na akcie Ruska, pretože Moskva stále aktívne dopĺňa svoje jednotky. (SITA, Ukrajinská pravda)

Podľa britských novín Telegraph to povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v Londýne. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie vystúpil na podujatí think-tanku výskumného ústavu Royal United Services Institute v Londýne. Telegraph pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán má úzke vzťahy s Trumpom aj Putinom a doteraz kritizoval sankcie EÚ voči Moskve a bránil im.

Szijjártó v Londýne povedal, že sankcie EÚ voči Kremľu sú "smiešne" a "neúspešné" a ekonomicky zasiahli Európu viac než Rusko. Zároveň podľa denníka uznal, že Budapešť môže zmeniť svoj postoj, ak sa Biely dom rozhodne uvaliť na Kremeľ sankcie, ako pohrozil Trump.

"Naše budúce rozhodnutie určia budúce okolnosti," podčiarkol Szijjártó.

Viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na telex.hu poznamenali, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí v utorok zaslalo príslušné vyjadrenia šéfa maďarskej diplomacie agentúre MTI, o možnej zmene postoja Budapešti k Moskve sa ale v správe MTI nepíše.

Szijjártóa sa na londýnskom podujatí pýtali, či Maďarsko podporí sankcie EÚ, ak by boli súčasťou Trumpovej vyjednávacej stratégie. Podľa Telegraphu minister odpovedal, že dúfa, že sa tak nestane a že nastane mier. „Ak sa nenaplní tento pozitívny scenár, potom to treba prediskutovať,“ dodal. (TASR)