Slovenskí hasiči dorazili do Slovinska, budú pomáhať pri požiaroch

Voľby sa v krajine uskutočnia 3. júna a podľa prieskumov verejnej mienky je zatiaľ favoritom na víťaza, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Prezidentské voľby sa v Južnej Kórei budú konať po tom, čo bol z funkcie odvolaný bývalý prezident Jun Sok-jol v dôsledku decembrového vyhlásenia stanného práva.

I (61) už na post prezidenta kandidoval v roku 2022, kedy však tesne prehral s Junom. Následne sa stal lídrom Demokratickej strany (DP), ktorú minulý rok doviedol k drvivému víťazstvu v juhokórejských parlamentných voľbách. V stredu I odstúpil z pozície lídra DP.

Podľa prieskumu agentúry Gallup zverejneného 4. apríla je I favoritom na post budúceho prezidenta s 34-percentnou podporou. Podľa agentúry Jonhap je však opozičný líder v centre viacerých káuz vrátane škandálu s výstavbou pozemkov v meste Seongnam južne od Soulu.

Odvolací súd nedávno Iho oslobodil spod obžaloby z porušenia volebného zákona, ktoré ho mohlo pripraviť o poslanecký mandát a znemožniť mu kandidovať na prezidenta. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„USA zasiahli viac ako 100 cieľov v častiach Jemenu kontrolovaných húsíjmi,“ uviedol anonymný predstaviteľ obrany Spojených štátov. „Zničili sme veliteľské a kontrolné zariadenia, zariadenia na výrobu zbraní a moderné sklady zbraní,“ dodal.

Spojené štáty prvýkrát začali s údermi proti húsíom ešte za vlády bývalého prezidenta Joa Bidena. Súčasný prezident Donald Trump útoky obnovil 15. marca a minulý týždeň prisľúbil, že vojenské zásahy proti povstalcom budú pokračovať, kým už nebudú predstavovať hrozbu pre lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive.

Útoky húsíov zabraňujú lodiam prechádzať cez Suezský prieplav - dôležitú trasu, ktorou sa bežne prepravuje približne 12 percent svetovej lodnej dopravy - a prinútili mnohé spoločnosti k nákladnej obchádzke okolo cípu južnej Afriky.

Húsíovia útočia na lode v Červenom mori v solidarite s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde od októbra 2023 bojuje Izrael proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. S útokmi nakrátko prestali po tom, čo v januári tohto roka vstúpilo do platnosti prímerie v tejto palestínskej enkláve. Údery však obnovili po tom, čo Izrael zastavil prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a následne tam po takmer dvoch mesiacoch prímeria obnovil boje. (TASR)

Cieľom jeho návštevy je naplánovať cestu amerického prezidenta Donalda Trumpa do Saudskej Arábie, píše TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Podľa zdroja Reuters bola princova cesta naplánovaná ešte pred minulotýždňovým oznámením amerických ciel. Šéf saudskoarabskej diplomacie s predstaviteľmi americkej vlády diskutoval aj o jemenských povstalcoch húsíoch, dodal zdroj.

Trump chce podľa Reuters navštíviť Saudskú Arábiu už v máji a bude to jeho prvá zahraničná cesta v druhom funkčnom období. Plánuje sa počas nej zastaviť aj v Katare a Spojených arabských emirátoch. Cieľom princovej návštevy USA je tak „pripraviť sa na Trumpovu návštevu Rijádu,“ uviedol zdroj blízky saudskoarabskej vláde, píše AFP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Čoskoro sa vidíme,“ povedal Merz pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Dodal, že presný dátum návštevy však ešte stanovený nebol.

Budúci nemecký kancelár zdôraznil, že pred takouto cestou by bolo potrebné viesť rokovania v rámci EÚ, predovšetkým o clách. Merz uviedol, že počas cesty do Washingtonu bude jeho cieľom zastupovať všetky európske štáty, nielen Nemecko. „Pre mňa je prioritou Európa,“ vyhlásil.

V rozhovore pre televíznu stanicu ZDF Merz poznamenal, že Trumpovo rozhodnutie pozastaviť nedávno zavedené clá na 90 dní bolo reakciou na jednotný postoj Európy. Kontinent je podľa neho pripravený rokovať, ale zároveň je odhodlaný chrániť svoje záujmy v tomto medzinárodnom obchodnom konflikte.

Merzov blok CDU/CSU sa v stredu so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení novej vládnej koalície v Nemecku.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Za zvolenie Huckabeeho hlasovalo všetkých 53 republikánskych senátorov, proti boli 46. Počas svojej politickej kariéry Huckabee intenzívne podporoval Izrael a obhajoval židovskú okupáciu Západného brehu Jordánu.

Kritici tvrdia, že Huckabee je príliš zaujatý na to, aby zastupoval Spojené štáty v Izraeli vzhľadom na napätú situáciu v Pásme Gazy. Jeho priaznivci naopak argumentujú, že Izrael dobre pozná a má dobré predpoklady, aby úzko spolupracoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na nastolení mieru v tomto regióne.

Počas vypočúvania v americkom senáte Huckabee opakovane tvrdil, že bude rešpektovať Trumpa a nebude sa rozhodovať na základe osobného presvedčenie. Poprel tiež, že by svojimi predošlými výrokmi podporoval vyháňanie Palestínčanov z Pásma Gazy.

Zvolený veľvyslanec v rozhovore pre televíziu CNN v roku 2017 uviedol, že „nič také ako okupácia neexistuje“ a dodal, že Izrael má na Západný breh Jordánu právo. Väčšina medzinárodného spoločenstva však izraelskú prítomnosť v tejto oblasti vníma ako nezákonnú.

(TASR)

Tamojšia vláda túto myšlienku zavrhla, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Hegseth vyhlásil, že „na základe pozvania“ by Spojené štáty mohli „oživiť“ americké vojenské základne alebo námorné letecké stanice v krajine a rozmiestniť svoje jednotky v blízkosti Panamského prieplavu. Americký minister obrany tiež hovoril o možnosti „spoločných cvičení“ medzi obomi krajinami.

Panamský minister bezpečnosti Frank Abrego v reakcii na Hegsethove vyhlásenia uviedol, že jeho krajina odmietne akékoľvek snahy o obnovenie prítomnosti amerických ozbrojených síl. „Panama prostredníctvom prezidenta (Josého Raula) Mulina jasne povedala, že nemôžeme akceptovať vojenské základe alebo miesta obranných jednotiek,“ povedal Abrego. Podľa AFP by s týmto návrhom nesúhlasila ani verejnosť, pre ktorú je vlastníctvo prieplavu zdrojom národnej pýchy.

Hegsethova návšteva je prvou oficiálnou návštevou amerického ministra obrany v Paname za posledné desaťročia. Počas nej sa stretol s prezidentom Mulinom a bol na prehliadke Panamského prieplavu. Obe krajiny sa dohodli na zintenzívnení koordinácie v oblasti bezpečnosti.

Prezident USA Donald Trump od svojho opätovného nástupu do funkcie opakovane tvrdil, že Panama prevádzku prieplavu prenechala Číne a americkým lodiam prechádzajúcim cez prieplav účtovala vysoké poplatky. Panamská vláda tieto obvinenia dôrazne odmieta a upozorňuje, že prieplav spravuje spoločnosť nezávislá od vlády.

Americký prezident tiež odmietol vylúčiť možnosť použitia vojenskej sily na získanie kontroly nad prieplavom, ktorý Washington pred viac ako storočím vybudoval a dlhodobo spravoval. Panama ho spravuje od roku 1999.

Podľa agentúry Reuters prejde cez Panamský prieplav ročne viac ako 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote približne 270 miliárd dolárov. (TASR)

Podľa Trumpa by na čele takéhoto prípadného útoku stál Izrael, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

„Ak si to bude vyžadovať vojenské nasadenie, pristúpime k vojenskému nasadeniu,“ povedal Trump. „Izrael sa na tom, samozrejme, bude veľmi podieľať. Bude v tom mať vedúcu úlohu,“ dodal.

Spojené štáty sú čoraz viac znepokojené z jadrového programu Teheránu a obávajú sa, že sa mu podarí vyvinúť jadrovú zbraň. Cez víkend sa americkí a iránski predstavitelia stretnú na rokovaniach v Ománe, kde budú o tejto téme diskutovať.

Irán popiera, že by jeho cieľom bola výroba jadrových zbraní a americké spravodajské služby tieto snahy nepotvrdili. Tvrdia však, že pokiaľ by sa Irán rozhodol zbrane vyrobiť, dokázal by to urobiť rýchlo.

Šéf Bieleho domu pred rokovaniami vyjadril nádej na diplomatické riešenie konfliktu, ale opakovane upozorňoval na možné použitie sily, ak rozhovory zlyhajú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že „vojenské riešenie“ by sa stalo „nevyhnutným“, pokiaľ by sa rokovania o iránskom jadrovom programe medzi Washingtonom a Teheránom naťahovali.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji. (TASR)