Ukrajinské sily oslobodia Chersonskú oblasť do septembra, verí regionálny činiteľ

Zelenskyj to uviedol vo videostatuse.

„Z nejakého dôvodu musia všetci počkať na 8. mája a až potom (nastane) prímerie, aby zabezpečili Putinovi ticho počas (vojenskej) prehliadky,“ uviedol ukrajinský prezident.

Pripomenul, že Ukrajina nechcela a nechce „ani sekundu tejto vojny“ a vždy deklarovala, že je pripravená spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí môžu pomôcť nastoliť mier a zaručiť jej bezpečnosť.

Zelenskyj upozornil, že „Rusko toto všetko neustále odmieta a manipuluje svetom, snaží sa oklamať aj Spojené štáty“. Putinov návrh z pondelka Zelenskyj označil za ďalší pokus o manipuláciu.

Doplnil, že Ukrajine si „vážia životy ľudí, nie prehliadky.“ Aj v mene spojencov preto vyjadril presvedčenie, že nie je dôvod čakať s prímerím na 8. mája.

Podľa Zelenského paľbu „treba zastaviť nie na pár dní“, aby sa potom znova zabíjalo. Zdôraznil, že treba vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie.

Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl. (TASR)

Nasledujúcich 15 dní bude podľa jeho slov kľúčových pre snahu dosiahnuť prímerie na Ukrajine. Taktiež sa domnieva, že sa mu podarilo Spojené štáty presvedčiť, aby zvážili „eskaláciu hrozieb a potenciálne aj sankcií“ voči Moskve. 

Rozhovor zverejnili v pondelok niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin jednostranne vyhlásil 72-hodinové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude Rusko podľa Kremľa dodržiavať od polnoci 8. mája do 11. mája. Putin pokoj zbraní oznámil pri príležitosti osláv 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom, ktoré prebehnú 9. mája v Moskve.

„V nasledujúcich ôsmich až desiatich dňoch zvýšime tlak na Rusko,“ povedal Macron s tým, že minulý týždeň hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby ho „povzbudil k prijatiu tvrdšej línie“ voči Putinovi. Túto výzvu mu podľa svojich zopakoval aj počas sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka v Ríme.

„Verím, že vďaka tomuto stretnutiu vo Vatikáne sa nám podarilo opäť vyvinúť tlak na Rusko. To bol želaný cieľ, pretože bolo nespravodlivé, aby sa vyvíjal len na Ukrajinu,“ povedal francúzsky prezident v rozhovore. „Spolu s Američanmi musíme byť pripravení sprísniť náš postoj voči Rusku, aby sme zabezpečili prímerie,“ dodal.

Okrem toho sa podľa AFP zmienil aj o možnej návšteve americkej delegácie v Kyjeve. „Ide o to, aby Američania mohli pomerne rýchlo odísť do Kyjeva a aby sme my vytvorili podmienky pre prímerie a do hĺbky pracovali na opatreniach na jeho podporu s cieľom zachovať ho na ukrajinskej strane,“ vysvetlil Macron. (TASR)

Spojené štáty sú odhodlané pracovať na ukončení „nezmyselnej“ vojny na Ukrajine. Oznámila to v pondelok hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

„Spojené štáty to myslia vážne s úsilím o ukončenie tejto nezmyselnej vojny,“ uviedla Bruceová po telefonáte ministrov, ku ktorému došlo ešte v nedeľu. Rubio hovoril s ruským ministrom zahraničných vecí o „ďalších krokoch v rusko-ukrajinských mierových rozhovoroch a potrebe okamžitého ukončenia vojny,“ tvrdí Bruceová.

Vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke amerického ministerstva je uvedené, že Rubio telefonoval s Lavrovom na žiadosť ruského ministra. (TASR)

Informovala TASS, ktorá sa odvolala na tlačovú službu burzy.

Mimoburzové obchodovanie s americkými akciami organizované moskovskou burzou vytvára podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív, komentovala krok burzy ruská centrálna banka.

„Toto rozhodnutie vytvára dodatočné podmienky pre investorov, ktorí sa chcú zbaviť zablokovaných zahraničných aktív. Obchody sa budú uskutočňovať na mimoburzovom trhu s centrálnou protistranou. Treba poznamenať, že možnosť mimoburzového predaja takýchto aktív existovala aj predtým, ale len bez účasti centrálnej protistrany,“ uviedla banka vo vyhlásení.

Ako predávajúci môže podľa centrálnej banky vystupovať každý investor. Kupujúcim môže byť len kvalifikovaný investor, ktorý je schopný nezávisle posúdiť riziká spojené s nákupom „zmrazených“ aktív.

Centrálna banka tiež upozornila, že je dôležité zohľadniť osobitosti zdaňovania transakcií s takýmito cennými papiermi, keďže sa nadobúdajú na mimoburzovej platforme, a nie v rámci organizovaného obchodovania. (TASR)

Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. 

„Bolo by predčasné diskutovať o prechode na jednotnú menu pre BRICS,“ povedal Lavrov v rozhovore pre pondelkové vydanie brazílskeho denníka O Globo. Členské štáty BRICS spolupracujú „na vytvorení platobnej a zúčtovacej infraštruktúry na vykonávanie cezhraničných zúčtovaní medzi krajinami BRICS“, čo zahŕňa zvýšenie podielu národných mien v obchodných transakciách, dodal.

Zdôraznil tiež, že dedolarizácia je jedným z určujúcich globálnych ekonomických trendov, „čo možno pripísať nedostatku dôvery voči medzinárodným finančným inštitúciám pod vedením Západu“. (TASR)

"Európsku úniu ohrozuje vojna na Ukrajine, ako aj jej vlastní „vystrašení, neistí či dokonca zradikalizovaní občania“, povedal dezignovaný nemecký kancelár Friedrich Merz.

Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

„Najneskôr začiatkom roka sme si uvedomili, že si už nemôžeme byť istí transatlantickým vzťahom v duchu slobody a poriadku založeného na pravidlách,“ povedal Merz na tzv. malom zjazde svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne.

Podpora pre Ukrajinu bojujúcu proti ruskej vojenskej invázii je podľa Merza súčasťou „boja za zachovanie mieru a slobody v našej krajine“.

„Sme tiež priamo ohrození touto vojnou a Ruskom,“ podotkol Merz, ktorý by sa podľa očakávaní mal 6. mája stať novým nemeckým kancelárom.

Viera v demokraciu v Nemecku podľa neho utrpela, čo má podľa neho spojitosť s narastajúcou podporou krajnej pravice. „Dôvera v našu demokraciu bola poškodená ako nikdy predtým v povojnovej histórii našej krajiny,“ povedal Merz podľa agentúry AFP a poukázal pritom na vzostup protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), často označovanej za krajine pravicovú.

Dezignovaný spolkový kancelár zároveň vyjadril po sobotňajšom rozhovore medzi  Trumpom a Zelenským nádej, že sa týmto začne „seriózny mierový proces“.

„Vieme však aj to, že už zajtra môže byť všetko inak,“ podotkol zároveň s tým, že práve z tohto dôvodu musí Nemecko v nasledujúcich rokoch neustále rozširovať svoju obrannú a tiež „mentálnu“ pripravenosť, cituje ho DPA.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine varoval Merz pred „nadiktovaným mierom“.

Zelenskyj sa s Trumpom stretol v sobotu vo Vatikáne, kde sa obaja zúčastnili na pohrebe pápeža Františka. Išlo o prvú osobnú schôdzku oboch prezidentov po ich bezprecedentnej hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu 28. februára.

Friedrich Merz by mal byť do funkcie kancelára zvolený Spolkovým snemom (Bundestagom) 6. mája.

Blok CDU/CSU (CDU spolu s bavorskou Kresťanskosociálnou úniou CSU) sa začiatkom mesiaca dohodol na koaličnej zmluve so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Zmluvu musia odsúhlasiť všetky zúčastnené strany, pričom CDU by tak mala urobiť na pondelkovom malom straníckom zjazde. (TASR)

Sybiha takto - statusom na sociálnej sieti X - komentoval vyhlásenie Putina, že Rusko od 8. mája na tri dni pozastaví svoje vojenské operácie na Ukrajine.

„Ak chce Rusko mier, musí okamžite zastaviť paľbu,“ napísal Sybiha a položil otázku, „prečo čakať do 8. mája.“

Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie. Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj so Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl.

Podľa oznámenia Kremľa z pondelka ruský prezident pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom nariadil trojdňové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude trvať od polnoci 8. mája do 11. mája.

Kremeľ vo svojom vyhlásení dodal, že „ukrajinská strana by mala nasledovať tento príklad“ a boje dočasne zastaviť tiež. „V prípade porušenia prímeria Ukrajinou budú ozbrojené sily Ruskej federácie adekvátne a účinne odpovedať,“ vyhlásila Moskva.

Rusko v pondelok zopakovalo aj svoju ochotu rokovať s Kyjevom o mieri na Ukrajine. „Ruská strana opätovne deklaruje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok, ktorých cieľom je odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a zapojiť sa do konštruktívnej spolupráce s medzinárodnými partnermi,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Moskva už podobné 30-hodinové prímerie vyhlásila počas Veľkej noci. Agentúra AFP pripomína, že hoci obe strany v tom čase hlásili pokles bojov, navzájom sa obviňovali z jeho porušovania. (TASR)