Kremeľ je údajne pripravený rokovať s USA o kontrole jadrového arzenálu

Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon. To je výrazne vyššie číslo, než zverejnili médiá pred mesiacom a ktoré už vtedy poukazovali na potrebu rekordného dovozu.

Podľa Makogona je možné, že Ukrajina bude musieť do najbližšej zimnej sezóny 2025/2026 doviezť do 6,3 miliardy m3 plynu. Ako dôvod uviedol, že pre škody na kľúčovej infraštruktúre v dôsledku útokov ruských síl dosahujú zásoby plynu na Ukrajine historické minimum a štát bude preto nútený v najbližších mesiacoch dovážať vysoké objemy suroviny.

Ukrajina musela podľa Makogona v zimných a jarných mesiacoch výrazne zrýchliť čerpanie plynu zo svojich zásobníkov a zároveň zvýšiť objem dovozu, keďže ruské raketové útoky zasiahli do produkcie plynu na východe krajiny.

Poukazujúc na údaje spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) k 16. aprílu, ktorý predstavuje koniec vykurovacej sezóny, klesli zásoby plynu v ukrajinských zásobníkoch na iba 0,7 miliardy m3. To je 2,22 % ich celkovej kapacity, čo predstavuje historické minimum.

Makogon tvrdí, že Ukrajina potrebuje pred nasledujúcou zimou naakumulovať minimálne 12,8 miliardy m3 plynu. Z toho 4,6 miliardy m3 predstavuje technický plyn slúžiaci na udržanie prevádzkového tlaku v systéme. Vychádzajúc z možností domácej produkcie vypočítal, že objem dovozu by mal predstavovať minimálne 5,5 miliardy m3, ideálne však zhruba 6,3 miliardy m3. (TASR)

To zároveň obvinilo Ukrajinu, že pokoj zbraní v čase Veľkej noci porušuje ostreľovaním a útokmi dronov.

Informácie nebolo možné nezávisle overiť. Podľa vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z dnešného rána je to naopak ruská armáda, ktorá prímerie opakovane porušuje. Ponuka Kyjeva o predĺžení prímeria na 30 dní podľa neho naďalej trvá.

„Zlo môže mať svoju hodinu, ale Boh bude mať svoj deň. To je jeden z významov, ktoré sú obsiahnuté v Kristovom príbehu. O jeho pozemskom utrpení a smrti - a o jeho zmŕtvychvstaní a o pravde, že skôr či neskôr, ale nevyhnutne, zlo ustúpi a život zvíťazí,“ povedal Zelenskyj vo videoposolstve.

Ukrajinský prezident vo videu stál pred Chrámom svätej Sofie v Kyjeve a oblečenú mal na sebe tradičnú vyšívanú košeľu. Ukrajina podľa jeho slov nikdy nestratí vieru.

„Pretože táto viera je v jeden druhého,“ pokračoval Zelenskyj. „V tých, ktorí stoja pri vás. V ukrajinských mužoch, v ukrajinských ženách," dodal.

Ukrajinský prezident obvinil Rusko z porušovania tohto prímeria. Letecký poplach sa na Ukrajine ozval už niekoľko hodín po začiatku spomínaného prímeria.

„Vieme, čo bránime. Vieme, za čo bojujeme. Za koho a pre koho,“ povedal Zelenskyj vo videu. „Príde deň života. Deň mieru. Deň Ukrajiny. Deň, ktorý potrvá celé storočie. A my sa budeme môcť opäť zhromaždiť. Za jedným stolom. Na mierovú Veľkú noc,“ dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj podotkol, že Veľká noc je pre mnohých Ukrajincov najdôležitejším sviatkom a milióny ľudí sa vyberú do kostolov, pričom dodal, že mnoho kostolov je zničených v dôsledku ruských útokov.

Ruská armáda predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre kresťanské chrámy a veriacich, povedal Zelenskyj.

Uviedol, že najmenej 67 ukrajinských kňazov, pastorov a mníchov „bolo zabitých alebo umučených ruskými okupantmi“ a 640 náboženských objektov bolo zničených od začiatku ruskej invázie - väčšina z nich bola kresťanská. Zelenskyj zároveň prisľúbil, že všetky zničené náboženské objekty znova vybudujú. (TASR)

Ponuka Kyjeva o predĺžení prímeria na 30 dní podľa neho naďalej trvá.

Ruská armáda žiadne porušenie pokoja zbraní v noci neohlásila, napísal ruskojazyčný server BBC.

"Ruská armáda sa snaží vytvoriť všeobecný dojem prímeria, ale na niektorých miestach sa naďalej snaží o postup a spôsobiť Ukrajine straty," napísal Zelenskyj.

Ruskí vojaci ostreľovali Ukrajincov najmenej 59-krát na frontovej línii v Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti a päťkrát na ruskom území v Kurskej oblasti.

Podľa Zelenského to vyplýva z hlásenia, ktorému mu k dnešnej 6.00 h miestneho času (5.00 h SELČ) poskytol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

Putin v sobotu oznámil, že Moskva zastaví všetky bojové akcie od soboty 18.00 h moskovského času (17.00 h SELČ) do pondelkovej polnoci (nedeľa 23.00 h SELČ). Kyjev sa k tomu vyjadril skepticky a už večer hlásil pokračujúce ruské útoky.

Od začiatku prímeria do polnoci Kyjev podľa Zelenského zaznamenal 387 prípadov ostreľovania a 19 útokov zo strany ruskej armády. "Rusi zaútočili dronmi 290-krát," dodal prezident v príspevku.

Tieto údaje nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Aktivistka prostredníctvom poézie z 19. storočia či grafiti vyjadrovala protest proti konfliktu na Ukrajine.

Súd ešte v piatok uznal Kozyrevovú za vinnú z opakovanej „diskreditácie“ ruskej armády po tom, čo na námestí vyvesila plagát s veršami ukrajinského autora a poskytla rozhovor ruskojazyčnej službe Rádia Slobodá Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Aktivistka pred súdom uviedla, že je nevinná a prípad vedený proti nej označila za „jeden veľký výmysel“, citoval nezávislý spravodajský kanál Mediazona.

Súd ju odsúdil na dva roky a osem mesiacov za mrežami, píše Reuters. Kozyrevová je tak jednou z približne 234 ľudí väznených v Rusku za ich protivojnový postoj, ako vyplýva z údajov zozbieraných ruskou ľudskoprávnou skupinou Memorial.

V decembri 2022 nastriekala čiernou farbou vtedy len 17-ročná Kozyrevová text „Vrahovia, zbombardovali ste to. Judášovia,“ na inštaláciu dvoch prepletených sŕdc v Petrohrade, predstavujúcu spojenie tohto mesta s ukrajinským prístavom Mariupoľ, ktoré bolo počas obliehania ruskými jednotkami z veľkej časti zrovnané so zemou.

Začiatkom roka 2024 bola Kozyreová po tom, čo dostala pokutu vo výške 30-tisíc rubľov (zhruba 325 eur), vylúčená z lekárskej fakulty štátnej univerzity v Petrohrade, píše Reuters.

O mesiac neskôr, na druhé výročie konfliktu na Ukrajine, prilepila kus papiera s fragmentom verša Tarasa Ševčenka, otca modernej ukrajinskej literatúry, na jeho sochu v petrohradskom parku.

Aktivistku následne rýchlo zatkli a držali vo vyšetrovacej väzbe takmer rok, kým ju tento rok vo februári prepustili do domáceho väzenia. Pred súdom vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho zločinu.

„Nie som vinná, moje svedomie je čisté... Pretože pravda nikdy nie je vinná,“ dodala.

"Rusko má za sebou históriu agresie, takže najprv musíme vidieť skutočné zastavenie agresie a jasné kroky smerujúce k trvalému prímeriu," uviedla v reakcii na Putinovo vyjadrenie hovorkyňa eurokomisie pre zahraničné veci Anitta Hipperová. 

Ak by Rusko chcelo, mohlo by vojnu kedykoľvek ukončiť, podotkla tiež s tým, že Únia naďalej podporuje Ukrajinu v úsilí o trvalý a spravodlivý mier.

"Ukrajina sa zaviazala k úplnému prímeriu. Vyzývame Rusko, aby urobilo to isté," uviedla zas britská diplomacia. "Teraz je chvíľa, keď môže Putin ukázať, že to s mierom myslí vážne – tým, že ukončí svoju strašnú inváziu," doplnila. (ČTK)

Podľa šéfa Kremľa začalo prímerie platiť v sobotu o 17.00 h (SELČ) a potrvá do nedele do 23.00 h (SELČ).

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina bude konať zrkadlovo k ruským krokom a obvinil Rusko z porušenia sľubov o zastavení vojenských akcií.

"Ak sa úplné prímerie skutočne naplno ujme, Ukrajina navrhuje jeho predĺženie aj po veľkonočnej nedeli 20. apríla," poznamenal tiež.

Je presvedčený, že by to ukázalo skutočné ruské zámery, pretože 30-hodinové prímerie je dostatočné pre mediálne titulky, ale nie na skutočné budovanie dôvery.

Zatiaľ podľa Zelenského na niekoľkých úsekoch fronty pokračujú ruské útoky. "Preto nie je dôvera voči slovám prichádzajúcim z Moskvy," dodal. (TASR, ČTK)

Pochody sa uskutočnili na viacerých miestach v Nemecku, napríklad v Berlíne, Porúrí, Wiesbadene a Kasseli. Polícia na jednotlivých miestach odhadla počet účastníkov na niekoľko stoviek.

„Veľkonočné pochody sa tento rok špeciálne zameriavajú na novú vládu a žiadajú, aby bolo Nemecko schopné mieru, nie pripravené na vojnu,“ uviedol Kristian Golla z asociácie Sieť mierovej kooperácie (Peace Cooperative Network – PCN), čím podľa DPA narážal na blížiacu sa koalíciu konzervatívcov a sociálnych demokratov.

Dodal, že to platí najmä pre vývoj politiky na Ukrajine: „Cesta k mieru pre Ukrajincov nevedie skrz ďalšie a ďalšie zbrane, ale skrz vyjednávanie,“ uviedol Golla.

Organizácia Peace and Future Workshop z Frankfurtu tvrdí, že v niektorých mestách bola tohtoročná účasť na Veľkonočných pochodoch vyššia než v predchádzajúce roky. Veľkonočné pochody sú však v súčasnosti výrazne menšie ako v časoch najväčšej slávy na začiatku 80. rokov, píše DPA.

Veľkonočné pochody vzišli z paneurópskeho mierového hnutia v minulom storočí, vyzývajúceho na jadrové odzbrojenie a protestujúceho proti pretekom v zbrojení. Prvý takýto pochod sa uskutočnil v Británii v roku 1958. (TASR)