Ukrajinská armáda ohrozuje civilistov, tvrdí Amnesty International

Podľa neho však môže nastať okamih, „keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť“, informovala agentúra Reuters.

Trump sa takto vyjadril deň po tom, čo jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o snahe dosiahnuť mierovú dohodu. Sám Trump však dal podľa Reuters najavo, že je frustrovaný z Ruska, a odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby sa „pohol“.

„Myslím si, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom môžu prebiehať OK. Čoskoro sa to dozviete,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. „Existuje bod, keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť, a uvidíme, čo sa stane, ale myslím si, že to ide dobre,“ dodal súčasne.

Rozhovory Witkoffa s Putinom sa konali v čase, keď sa zdá, že dialóg medzi USA a Ruskom o dohode o prímerí na Ukrajine uviazol na mŕtvom bode pre nezhody, ktoré sa týkajú podmienok úplného zastavenia bojov, napísala agentúra.

Trump už niekoľkokrát naznačil, že stráca trpezlivosť s obomi stranami, a hovoril o uvalení sekundárnych ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, v prípade, že bude Moskva s dohodou otáľať.

Medzitým v sobotu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pochválil Trumpa za to, že podľa jeho slov rozumie ukrajinskému konfliktu lepšie ako ktorýkoľvek iný západný líder, najmä ak ide o to, čo Rusko označuje za potrebu vyriešiť základné príčiny vojny.

„Prezident Trump bol prvý a zatiaľ, myslím, takmer jediný zo západných lídrov, ktorý opakovane, presvedčivo, niekoľkokrát vyhlásil, že bolo obrovskou chybou vtiahnuť Ukrajinu do NATO. A to je jedna z hlavných príčin, ktorú sme toľkokrát citovali," dodal Lavrov.

USA dosiahli s Ukrajinou a Ruskom v marci samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny zhodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy opakovane obviňujú z ich porušenia.

Tieto obvinenia podľa agentúry AP pokračovali aj na konferencii v Turecku, kde na samostatných podujatiach vystúpili Lavrov a jeho ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha.

Lavrov trval na tom, že Rusko dodržiava podmienky prímeria, a tvrdil, že sú to Ukrajinci, ktorí od prvého dňa útočia na ruské energetické objekty, s dvomi či tromi výnimkami. Moskva podľa neho plánuje Spojeným štátom, Turecku i medzinárodným organizáciám poskytnúť zoznam ukrajinských útokov za posledné tri týždne.

Sybiha tvrdenie Lavrova spochybnil a uviedol, že Rusko od súhlasu s obmedzeným pozastavením úderom vypustilo na Ukrajinu „takmer 70 rakiet, viac ako 2200 dronov a 6000 kĺzavých bômb“, ktoré väčšinou podľa neho mierili na civilistov. „To svetu jasne ukazuje, kto chce mier a kto vojnu,“ dodal Sybiha. (TASR)

Loď, ktorá je súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily, sa neplavila pod žiadnou vlajkou. Aby mohla z estónskych vôd vyplávať, musí vyriešiť celkovo 40 zistených nedostatkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Estónske námorníctvo tanker Kiwala, smerujúci z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga, zadržalo ešte v piatok v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive.

Veliteľ Ivo Värk uviedol, že zadržanie nesúvisí s poškodením kritickej infraštruktúry. Dodal, že na plavidlo uvalila sankcie za predchádzajúce aktivity Európska únia a najmenej tri nečlenské krajiny EÚ vrátane Kanady, Británie a Švajčiarska.

Na lodi bolo po predbežnej inšpekcii zistených 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal v sobotu riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu.

„Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ uviedol Truu. Z dokumentov predložených počas predbežnej kontroly vyplýva, že loď sa plavila pod vlajkou Džibutska, ale táto východoafrická krajina uviedla, že tankeru už predtým zrušila registráciu.

Estónsky denník Postimees napísal, že tanker vlastní spoločnosť Tirad Shipping Inc, ktorá má len túto jednu loď a je registrovaná na Mauríciu. Kapitánom lode je čínsky štátny príslušník a počas doterajšieho vyšetrovania spolupracoval. Väčšina z 24-člennej posádky pochádza buď z Číny, alebo Mauritánie.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu. (TASR)

"Pri plnení bojovej misie na lietadle F-16 zahynul 12. apríla 2025 dvadsaťšesťročný Pavlo Ivanov," napísalo letectvo na sociálnej sieti Telegram a vyjadrilo sústrasť pozostalým. "Zahynul v bitke, keď bránil svoju vlasť pred útočníkmi," dodalo bez ďalších podrobností. Len uviedlo, že okolnosti zisťuje medzirezortná komisia.

Velenie letectva zdôraznilo, že piloti F-16 plnia bojové misie na rôznych úsekoch frontu "takmer každý deň v neuveriteľne ťažkých podmienkach" a poskytujú stíhacie krytie iným lietadlám pri náletoch na nepriateľské ciele. "Ukrajinskí piloti pracujú na maximum ľudských i technických možností a pri každom plnení bojových úloh riskujú svoje životy. Pavol bol jedným z nich! "

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril sústrasť rodine kapitána Pavla Ivanova a všetkým jeho priateľom. (ČTK)

Informuje o tom ukrajinský web Militarnyj.

Vzhľadom na to, že Moskovská oblasť bola v noci na štvrtok terčom útoku bezpilotnými lietadlami, vrtuľník mohol byť zapojený do ich zachytenia. Rusi túto taktiku používajú už dlho. Tentoraz však nedostatok koordinácie medzi protivzdušnou obranou a letectvom viedol k tomu, že sa Rusi strieľali na vlastný vrtuľník.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že sily protivzdušnej obrany zničili 42 ukrajinských dronov v Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Belgorodskej, Oriolskej a Moskovskej oblasti a na Kryme. (SITA)

Hlavnou témou rozhovorov boli mierové rokovania o vojne na Ukrajine, oznámilo ministerstvo zahraničia.

„Slovensko naďalej zdôrazňuje, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a plne preto podporujeme aktivity novej administratívy Spojených štátov amerických. Je potrebné vrátiť sa k mierovým rokovaniam a diplomatickým riešeniam v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom,“ zdôraznil Blanár.

Ministri diskutovali tiež o energetickej bezpečnosti a rastúcich cenách plynu, ktoré podľa vyhlásenia ministerstva poškodzujú Slovensko, celú Európsku úniu a súčasne aj samotnú Ukrajinu. Pre SR ostáva preto kľúčovou otázkou tranzit plynu cez ukrajinské územie. (TASR)

Generálny tajomník NATO Mark Rutte to v sobotu povedal denníku Welt am Sonntag, z ktorého cituje agentúra DPA.

NATO si je podľa Rutteho vedomé, že Rusko o takomto scenári uvažuje. Súčasné kapacity Moskvy vo vesmíre pritom generálny tajomník Aliancie označil za zastarané a neporovnateľné so Západom. Práve vývoj jadrových zbraní vo vesmíre by však podľa jeho slov mohol Rusku dopomôcť k ich zlepšeniu a vyvoláva tak hlboké obavy.

Má ísť o tzv. protisatelitné zbrane, ktoré nie sú namierené na Zem ale na satelity. Zničenie satelitov by však mohlo spôsobiť na Zemi chaos vzhľadom na skutočnosť, že práve vďaka nim fungujú mnohé systémy. Rutte v tomto zmysle varoval pred potenciálnym porušením Kozmickej zmluvy (Outer Space Treaty) z roku 1967, ktorá nariaďuje využívanie vesmíru výhradne na mierové účely a ratifikovala ju väčšina sveta vrátane Ruska či Spojených štátov.

Rutte tiež povedal, že v posledných rokoch sa konkurencia vo vesmíre stala drsnejšou a oveľa intenzívnejšou, pričom samotný kozmos je tak preplnenejší, nebezpečný a nepredvídateľný. Podľa jeho slov sa to pritom netýka len tzv. komerčnej sféry, ale aj obrany a teda aj celkovej bezpečnosti.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej obrane, ktorý stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti celej Aliancii, sa vzťahuje aj na útoky vo vesmíre či z vesmíru, približuje DPA. (TASR)

„Rusko sa musí pohnúť,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social a dodal, že konflikt, ktorý sa začal vo februári 2022, keď Moskva vyslala vojská na Ukrajinu, je „nezmyselný“ a „nikdy sa nemal stať“.

Trump sa takto vyjadril tesne pred piatkovým stretnutím jeho splnomocnenca Steva Witkoffa s Vladimirom Putinom v Petrohrade, ktoré podľa ruských štátnych tlačových agentúr trvalo štyri a pol hodiny. Kremeľ však následne uviedol iba to, že stretnutie sa uskutočnilo a „zameralo sa na rôzne aspekty urovnania na Ukrajine“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým povedal, že od rozhovorov neočakáva žiadne diplomatické „prielomy“.