Berlín nechce výstavu ruskej vojenskej techniky, ktorú zničila Ukrajina

Podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka drony spôsobili niekoľko požiarov. Rusko v oblasti zaútočilo už v utorok nad ránom, keď zomrelo dieťa a zranení boli štyria ľudia.

"Masívny útok bezpilotných lietadiel na Dnipre. V meste je niekoľko požiarov. Poškodené boli súkromné domy. V súčasnosti vieme o jednom mŕtvom, "napísal Lysak, podľa ktorého drony zaútočili okolo 22. hodiny miestneho času (21. 30 SELČ).

V utorok nad ránom v obci Hubynycha na severe Dnepropetrovskej oblasti zahynulo po ruskom útoku 12-ročné dievča, ktorého telo záchranári vyslobodili z trosiek rodinného domu. Šesťročné dievča a dvaja dospelí utrpeli zranenia. (ČTK)

Medzi zadržanými je generálny riaditeľ obranného závodu v Dnepropetrovskej oblasti a jeho zástupca. 

Ukrajinským ozbrojeným silám dodali podľa SBU muníciu, ktorá sa „ukázala byť nevhodná na bojové použitie“. Do väzby boli okrem nich vzatí aj dvaja predstavitelia ministerstva obrany. V prípade, že sa preukáže ich vina, im hrozí až 15-ročné väzenie.

Ukrajina už dlhšie bojuje s korupciou v armáde i na ministerstve obrany. V septembri 2023 bol z funkcie ministra obrany odvolaný Olexij Reznikov a viacerí jeho námestníci, a to práve po sérií korupčných škandálov.

Podľa správy ukrajinskej súkromnej televízie 1+1 z konca roka 2024 bolo z frontovej línie stiahnutých - na preskúmanie - prinajmenšom 100.000 kusov 120-milimetrovej munície.

Vojaci v súvislosti s tým vyjadrovali obavy z defektných nábojov, ktoré podľa ich slov nevybuchovali či zostávali zaseknuté v mínometoch alebo nedokázali trafiť cieľ.

Správa predkladala tvrdenie, že poruchy spôsobili nekvalitné materiály použité pri výrobe, pričom predstavitelia rezortu obrany zodpovední za kontrolu kvality munície pred touto skutočnosťou zatvárali oči. (TASR)

Uviedol to ruský minister zahraničia Lavrov na zasadnutí šéfov diplomacií zoskupenia BRICS v Brazílii.

Lavrov na tlačovej konferencii doplnil, že prímerie na 30 dní, ktoré navrhujú USA a Ukrajina, by mohol „kyjevský režim“ využiť na posilnenie svojich vojenských kapacít.

Podľa Lavrova Rusko taktiež nevidí možnosť, ako by sa dodržiavanie takéhoto 30-dňového prímeria „poctivo monitorovalo“.

Lavrov pripomenul, že v Kyjeve „pred mesiacom povedali, že neprijmú žiadne prímerie, ale teraz na pozadí toho, čo sa deje na fronte, ukrajinský režim ustupuje a požaduje prímerie bez predbežných podmienok“.

Putin v pondelok oznámil, že ruské jednotky od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája zastavia všetky vojenské akcie. Stane sa tak na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to navrhol okamžité prímerie na „najmenej 30 dní“.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg v utorok označil Putinov návrh na trojdňové prímerie za „absurdný“. (TASR)

Oznámila to v utorok lotyšská prokuratúra.

Lotyša, ktorého meno nezverejnili, zadržali vlani v októbri po tom, ako sa pokúsil nelegálne prejsť cez hranice z Ruska nazad do Lotyšska. Do ruskej armády vstúpil podľa informácií lotyšských médií v roku 2023. Slúžil najskôr v meste Čeľabinsk v strednej časti Ruska, kde nastúpil do delostreleckej jednotky 80. tankového pluku krajiny. V októbri 2024 ho vyslali na Ukrajinu.

Lotyšská prokuratúra neuviedla, čo muža viedlo k vstupu do ruskej armády ani to, prečo sa neskôr pokúsil vrátiť do Lotyšska nelegálnym prekročením hraníc.

Súd v metropole Riga ho uznal za vinného z troch samostatných trestných činov: vstupu do ruskej armády, účasti na bojoch a nelegálneho prekročenia hraníc. Uložil mu šesťročné väzenie a ďalšie dva roky súdneho dohľadu. Prokuratúra informovala, že muž priznal svoju vinu a vyjadril ľútosť, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť.

Na strane ukrajinských síl bojuje proti Rusku aj nezverejnený počet lotyšských dobrovoľníkov. Tí - podobne ako v susedných pobaltských krajinách Estónsku a Litve - nie sú po návrate do vlasti trestne stíhaní, približuje AFP. (TASR)

Podľa ruského vojenského súdu súdu muž na základe pokynu ukrajinských tajných služieb v októbri 2023 zamiešal kardiovaskulárny liek kordiamín do torty a alkoholu a dal ich kuriérovi doručiť na banket pre absolventov vojenskej leteckej školy v meste Armavir v južnom Rusku.

Muž mal za to od ukrajinskej tajnej služby údajne dostať odmenu približne 5000 dolárov.

Plán s otravou nakoniec nevyšiel. U oslavujúcich totiž neobjednaná zásielka vyvolala podozrenie. Poslali ju preto na analýzu, kde bola v zákuskoch a fľašiach s whisky a koňakom zistená smrteľná dávka liekov.

Ako informovala agentúra RIA Novosti, muž bol obžalovaný z vlastizrady a terorizmu. K činu sa priznal. Prokuratúra preňho žiadala doživotný trest odňatia slobody.

Odsúdený 34-ročný muž sa narodil na Ukrajine, ale od roku 2022 má aj ruské občianstvo, uviedli vyšetrovatelia.

Od rozpútania vojny voči Ukrajine, ktorá vo februári vstúpila do štvrtého roku svojho trvania, postihla príslušníkov ruskej armády za frontovou líniou séria zvláštnych úmrtí. Na sklonku minulého týždňa napríklad ruský generál Jaroslav Moskalik zahynul pri výbuchu auta neďaleko Moskvy.

Ukrajina sa zvyčajne nevyjadruje k žiadnym operáciám v Rusku, ktoré sú pripisované ukrajinskej tajnej službe. (TASR)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, na zasadnutí vlády to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Okrem toho sa ukrajinská ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz dohodla na nákupe ďalších 300 miliónov metrov kubických skvapalneného zemného plynu (LNG) od poľskej firmy Orlen. Šmyhaľ dodal, že vláda v utorok prijala aj rozhodnutie o urýchlení domácej produkcie plynu.

Ukrajina na nákupy plynu získala od Európskej banky pre obnovu a rozvoj 270 miliónov eur a od nórskej vlády grant v sume 140 miliónov eur. (SITA)

Volodymyr Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj zopakoval, že „všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“

Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.

Americký prezident Donald Trump však v nedeľu vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať.

Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia. Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.

AFP pripomenula, že podľa vyjadrení z Washingtonu bude tento týždeň pre mierové úsilie pre Ukrajinu zlomový. (TASR)

K rokovaniam, ktoré sa konajú vo Varšave, sa pripojil prostredníctvom videokonferencie.

"Ako zástierku (Rusko) používa vojenské cvičenie. Tak najčastejšie začínajú nový útok," povedal Zelenskyj. Dodal, že nevie, kam bude Moskva smerovať. "Ukrajina, Litva, Poľsko, bohvie, ale musíme byť pripravení," dodal.

Agentúra Reuters píše, že Rusko a Bielorusko spoločné manévre oznámili na september. Poznamenáva tiež, že Zelenskyj pre svoje varovanie nepredložil dôkazy.

Bielorusko je dlhodobým verným politickým aj vojenským spojencom Moskvy. (ČTK)