Režisér Lars von Trier má Parkinsonovu chorobu

Televízia NTV v priebehu dňa informovala, že kresťanskodemokratický blok CDU/CSU pod vedením Friedricha Merza sa už v utorok so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol. Dve osoby oboznámené so záležitosťou však pre agentúru Reuters uviedli, že k dohode zatiaľ nedošlo.

V utorok jeden z vysokopostavených poslancov vyhlásil, že rokovania sú v záverečných fázach, avšak po takmer 13 hodinách diskusií lídri strán krátko pred polnocou rozhovory prerušili.

Anke Rehlingerová z SPD, ktorá je premiérkou spolkovej krajiny Sársko, novinárom povedala, že „posledné metre sú najúnavnejšie“, ale je si istá, že „úsilie bude stáť za to“. „Musí to ísť rýchlo, musí to ísť dobre,“ dodal politik CDU Jens Spahn v Berlíne.

DPA pripomína, že Merz si želá zostavenie novej vlády do veľkonočných sviatkov. Tlak na to, aby strany dosiahli dohodu, zvýšila aj situácia vo svete, keďže nemecké hospodárstvo založené na exporte by malo byť tvrdo zasiahnuté americkými clami na dovoz z EÚ vo výške až 20 percent.

Akúkoľvek koaličnú dohodu ešte budú musieť kresťanskí demokrati schváliť na straníckej konferencii a členovia SPD v hlasovaní, pripomína DPA. (TASR)

Prezident Libanonu Džúzíf Awn pri nástupe do funkcie v januári prisľúbil, že zavedie štátny monopol na kontrolu zbraní. Tri zdroje z prostredia libanonskej politiky pre Reuters uviedli, že Awn má v úmysle čoskoro začať rokovania s Hizballáhom o jeho arzenáli.

Prezident podľa zdrojov vyhlásil, že otázka zbraní Hizballáhu sa musí riešiť prostredníctvom dialógu, pretože akýkoľvek pokus o odzbrojenie skupiny silou by vyvolal konflikt. Na tento účel sa už otvorili komunikačné kanály so všetkými zainteresovanými stranami.

Diskusia o odzbrojení šiitskeho militantného hnutia sa zintenzívnila po ukončení vojny medzi Izraelom a Hizballáhom v novembri minulého roka. Hnutie vyšlo z konfliktu značne oslabené, keďže Izraelu sa podarilo zabiť takmer celé jeho vedenie vrátane vodcu Hasana Nasralláha a tisícov bojovníkov. Hizballáh následne oslabilo aj zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý bol jeho blízkym spojencom. Sýria bola kľúčovou logistickou trasou, cez ktorú do Libanonu putovali zbrane a vojenský materiál od najväčšieho podporovateľa Hibzalláhu - Iránu.

Hizballáh je v súčasnosti podľa zdrojov Reuters pripravený rokovať o svojom arzenáli, avšak jeho podmienkou je úplné stiahnutie Izraela z krajiny. Izraelské jednotky väčšinu južného Libanonu opustili vo februári, avšak zotrvali na piatich strategických vyvýšených lokalitách pri spoločných hraniciach.

Šiitske hnutie dlhodobo odmietalo výzvy svojich kritikov v Libanone, aby sa odzbrojilo a svoje zbrane označuje za nevyhnutné na obranu krajiny pred Izraelom. Podľa dvoch zdrojov Reuters v súčasnosti Hizballáh uvažuje o odovzdaní dronov a protitankových rakiet umiestnených severne od rieky Litání libanonskej armáde. Na základe dohody o prímerí sa Hizballáh musí úplne stiahnuť z územia južne od Litání.

Viacerí ministri libanonskej vlády chcú časový plán odzbrojenia Hizballáhu, povedal Kamal Šehádí, minister z kresťanskej strany Libanonské sily. Šehádí pre agentúru Reuters povedal, že odzbrojenie by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov, pričom ako precedens uviedol odzbrojenie milícií po skončení občianskej vojny v roku 1990. (TASR)

Na záberoch tureckých médií z Istanbulu aj Ankary bolo vidieť niekoľko tisíc študentov zhromaždených na Imamoglovu podporu. Nasadené boli aj policajné jednotky.

Zadržanie Imamogla vyvolalo v Turecku masívne protivládne protesty, ktoré však počas uplynulých desiatich dní utlmilo zatvorenie univerzít a koniec ramadánu. Turecká vláda tiež proti demonštrantom zasiahla a doposiaľ zadržala takmer 2000 ľudí. Obmedzila aj mediálne pokrývanie protestov a medzi zadržanými bolo aj viacero novinárov.

Väznený Imamoglu, považovaný za najväčšieho oponenta súčasného tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, všetky svoje obvinenia odmieta ako politicky motivované. Imamoglova Republikánska ľudová strana (CHP) považuje jeho zadržanie za vládny manéver s cieľom odstrániť kľúčového konkurenta prezidenta. V sobotu CHP požadovala vypísanie predčasných prezidentských volieb už v novembri. Ďalšie voľby by sa v Turecku mali konať až v roku 2028. (TASR)