Pri útoku džihádistov zomrelo 42 vojakov

Po nálete ruských dronov na prístavné mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny museli byť hospitalizovaní najmenej dvaja ľudia, oznámil na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Niekoľko ďalších zranených ošetrili zdravotníci na mieste.

Náletu počas noci čelilo tiež hlavné mesto krajiny. Kyjevský starosta Vitalij Kličko informoval o požiari skladov. Obete či zranenia zatiaľ nie sú hlásené.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zasahovala v okolí hlavného mesta, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na očitých svedkov z mesta Naro-Fominsk, ktoré leží približne 70 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

"Podľa záberov z mesta boli na oblohe videné bezpilotné lietadlá. Obyvatelia Naro-Fominska tiež uviedli, že na uliciach počuli explózie," napísal denník. Spomínané zábery z útoku dronov na okolie Moskvy zverejnil na X okrem iného ukrajinský politik Anton Heraščenko.

Ešte skôr úrady prerušili prevádzku na moskovskom letisku Vnukovo, ako aj na letisku v Kaluze, ktoré leží asi 200 kilometrov od Moskvy, dodal Kommersant. Vo Vnukove už boli obmedzenia zrušené.

Protivzdušná obrana počas stredajšieho večera zničila 19 ukrajinských dronov, z toho šesť nad Kalužskou oblasťou, napísalo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. (ČTK)

Podľa prieskumov verejnej mienky je zatiaľ favoritom na víťaza, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Prezidentské voľby sa v Južnej Kórei budú konať po tom, čo bol z funkcie odvolaný bývalý prezident Jun Sok-jol v dôsledku decembrového vyhlásenia stanného práva.

I (61) už na post prezidenta kandidoval v roku 2022, kedy však tesne prehral s Junom. Následne sa stal lídrom Demokratickej strany (DP), ktorú minulý rok doviedol k drvivému víťazstvu v juhokórejských parlamentných voľbách. V stredu I odstúpil z pozície lídra DP.

Podľa prieskumu agentúry Gallup zverejneného 4. apríla je I favoritom na post budúceho prezidenta s 34-percentnou podporou. Podľa agentúry Jonhap je však opozičný líder v centre viacerých káuz vrátane škandálu s výstavbou pozemkov v meste Seongnam južne od Soulu.

Odvolací súd nedávno Iho oslobodil spod obžaloby z porušenia volebného zákona, ktoré ho mohlo pripraviť o poslanecký mandát a znemožniť mu kandidovať na prezidenta. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Čoskoro sa vidíme,“ povedal Friedrich Merz pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Dodal, že presný dátum návštevy však ešte stanovený nebol.

Budúci nemecký kancelár zdôraznil, že pred takouto cestou by bolo potrebné viesť rokovania v rámci EÚ, predovšetkým o clách. Merz uviedol, že počas cesty do Washingtonu bude jeho cieľom zastupovať všetky európske štáty, nielen Nemecko. „Pre mňa je prioritou Európa,“ vyhlásil.

V rozhovore pre televíznu stanicu ZDF Merz poznamenal, že Trumpovo rozhodnutie pozastaviť nedávno zavedené clá na 90 dní bolo reakciou na jednotný postoj Európy. Kontinent je podľa neho pripravený rokovať, ale zároveň je odhodlaný chrániť svoje záujmy v tomto medzinárodnom obchodnom konflikte.

Merzov blok CDU/CSU sa v stredu so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení novej vládnej koalície v Nemecku. (TASR)

Huckabee je evanjelický kňaz a bývalý guvernér štátu Arkansas. Informujú správy agentúr AFP a Reuters.

Za zvolenie Huckabeeho hlasovalo všetkých 53 republikánskych senátorov, proti boli 46. Počas svojej politickej kariéry Huckabee intenzívne podporoval Izrael a obhajoval židovskú okupáciu Západného brehu Jordánu.

Kritici tvrdia, že Huckabee je príliš zaujatý na to, aby zastupoval Spojené štáty v Izraeli vzhľadom na napätú situáciu v Pásme Gazy. Jeho priaznivci naopak argumentujú, že Izrael dobre pozná a má dobré predpoklady, aby úzko spolupracoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na nastolení mieru v tomto regióne.

Počas vypočúvania v americkom senáte Huckabee opakovane tvrdil, že bude rešpektovať Trumpa a nebude sa rozhodovať na základe osobného presvedčenie. Poprel tiež, že by svojimi predošlými výrokmi podporoval vyháňanie Palestínčanov z Pásma Gazy.

Zvolený veľvyslanec v rozhovore pre televíziu CNN v roku 2017 uviedol, že „nič také ako okupácia neexistuje“ a dodal, že Izrael má na Západný breh Jordánu právo. Väčšina medzinárodného spoločenstva však izraelskú prítomnosť v tejto oblasti vníma ako nezákonnú. (TASR)