Švédsko zatiaľ nenapĺňa svoj sľub týkajúci sa dohody o vstupe do NATO, vytýka Turecko

Podľa primátora hlavného mesta Sergeja Sobjanina takmer 20 bezpilotných lietadiel zneškodnila protivzdušná obrana, avšak pre útok uzavreli moskovské letiská. Upozornila na to agentúra Reuters, informuje TASR.

Sobjanin na sociálnej sieti Telegram napísal, že najmenej 19 ukrajinských dronov bolo zničených, keď sa blížili k Moskve z rôznych smerov. Niekoľko úlomkov zo zostrelených bezpilotných lietadiel podľa neho dopadlo na diaľnice vedúce do mesta. Na zasiahnutých miestach pracujú záchranné zložky, avšak nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) informoval, že pre útoky pozastavil lety zo všetkých štyroch moskovských, ako aj niekoľkých regionálnych letísk.

K útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu došlo aj v noci na pondelok, keď ruská protivzdušná obrana zneškodnila štyri drony. Deje sa tak len niekoľko dní pred plánovaným prímerím, ktoré vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin pri príležitostí osláv konca druhej svetovej vojny.

V Moskve sa na oslavách 9. mája očakáva prítomnosť viacerých svetových lídrov vrátane čínskeho prezident Si Ťin-pchinga či brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Vycestovať plánuje aj slovenský premiér Robert Fico. Ukrajinský prezident cez víkend vyhlásil, že Ukrajina nemôže zabezpečiť bezpečnosť politikov, ktorí sa na oslavách zúčastnia. (TASR)

Zhodli sa na tom, že Rusko musí najskôr súhlasiť s 30-dňovým prímerím, aby bolo možné viesť zmysluplné rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

„Pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine, lídri diskutovali o tom, že je potrebné, aby sa Rusko zaviazalo k 30-dňovému prímeriu, čím sa zabezpečia zmysluplné mierové rokovania. Ukrajina dokázala, že je ochotná a pripravená zasadnúť k rokovaciemu stolu a je stranou mieru," uviedla hovorkyňa britského premiéra.

Kyjev opakovane deklaroval, že je pripravený uzavrieť 30 dní trvajúce bezpodmienečné prímerie. Rusko tento návrh zatiaľ odmieta.

DPA pripomína, že Starmer a Macron stoja na čele koalície krajín, ktoré sú v prípade uzavretia dohody ochotné dohliadať na dodržiavanie prímeria na Ukrajine.

Lídri sa tiež v telefonáte dotkli viacerých bilaterálnych otázok. Koncom tohto roka sa očakáva samit oboch štátov a Starmer s Macronom sa dohodli na zintenzívnení spolupráce v oblastiach obrany a bezpečnosti a nelegálnej migrácie. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Arákčí v telefonáte so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou uviedol, že Teherán dokáže vyriešiť obavy z toho, že „Irán získa jadrové zbrane“. Podľa jeho slov je „dosiahnutie dohody celkom na dosah“ za predpokladu, že sa USA vyhnú „nerealistickým a nelogickým postojom“.

Iránsky minister zahraničných vecí vyjadril ochotu Teheránu obnoviť diplomatické rokovania s Britániou, Francúzskom a Nemeckom, ktoré sú zmluvnými stranami jadrovej dohody z roku 2015. Tieto krajiny už podnikli kroky na obnovenie dialógu o jadrovej otázke a od konca minulého roka sa odohralo niekoľko stretnutí.

Od 12. apríla sa už uskutočnili aj tri kolá nepriamych rozhovorov Iránu so Spojenými štátmi na najvyššej úrovni od roku 2018, kedy Trump odstúpil od jadrovej dohody s veľmocami. Ďalšie kolo rokovaní o jadrovom programe Teheránu sa však odložilo. Omán ako ich sprostredkovateľ uviedol, že k tomu došlo z „logistických dôvodov“.

Trump v nedeľu povedal, že by akceptoval len „úplnú likvidáciu“ iránskeho jadrového programu, no naznačil aj to, že je otvorený diskutovať o programe zameranom na civilné využitie. Teherán dlhodobo popiera, že sa usiluje o získanie atómových zbraní a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely. Iránsky minister zopakoval, že ak je cieľom rokovaní zamedzenie výroby jadrových zbraní Iránu, tak „dohoda je dosiahnuteľná a existuje len jedna cesta na jej uzavretie: diplomacia založená na vzájomnom rešpekte a spoločných záujmoch“.

(TASR)

Ide podľa nich o jediné riešenie aktuálnej politickej krízy. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Žiadame okamžité rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísanie predčasných parlamentných volieb,“ napísali protestujúci študenti vo vyhlásení na sociálnej sieti Instagram. Požiadavku zverejnili štyri dni po tom, čo sa k protestu na Sviatok práce po prvýkrát pridali aj odborové organizácie.

Demonštrácie sú reakciou na zrútenie betónovej nadstavby nad vchodom do zrekonštruovanej železničnej stanice v meste Nový Sad. Pri tragédii z 1. novembra 2024 zahynulo 16 ľudí, väčšinou študentov.

Časť srbskej verejnosti tragédiu spája s korupciou, ktorá v krajine podľa nich ovplyvňuje každodenný život, činnosť vládnych inštitúcií i realizáciu stavieb. Pod tlakom protestov už odstúpilo viacero srbských predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča.

Študenti doteraz požadovali najmä vyvodenie zodpovednosti za tragédiu, stíhanie osôb, ktoré napadli demonštrantov, zrušenie obvinení voči zadržaným študentom a vyšetrenie údajného použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie. (TASR)

O telefonickom rozhovore britského premiéra a francúzskeho prezidenta v pondelok večer informovala hovorkyňa Downing Street.

"Pri diskusii o situácii v Pásme Gazy obaja vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom a zhodli sa, že je potrebné obnoviť mierový proces," uviedlo tiež sídlo britského premiéra vo vyhlásení.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, už pred časom súhlasila s návrhom administratívy prezidenta Donalda Trumpa na 30 dní trvajúci pokoj zbraní, Moskva však jednoznačnú odpoveď nedala.

Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol len o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré si Rusko tradične pripomína 9. mája. Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.

Zastavenie rusko-ukrajinskej vojny, ktorá je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od porážky nacizmu v roku 1945, označil Trump za svoj politický cieľ. Moskva však už niekoľkokrát naznačila, že pri hľadaní riešenia sa nemožno ponáhľať, následne z Washingtonu zaznelo, že USA sa zo snáh sprostredkovať pokoj zbraní v zásade sťahujú.

Schôdzka Putina s Trumpom je podľa pondelňajšieho vyjadrenia Kremľa potrebná, nič konkrétne ale zatiaľ dohodnuté nebolo. (ČTK)