Iránsky prezident čelí žalobe v New Yorku, v septembri tam príde na VZ OSN

V pamätnom komplexe na mieste bývalého koncentračného tábora Dora-Mittelbau v nemeckej spolkovej krajine Durínsko sa včera uskutočnila slávnosť pri príležitosti 80. výročia oslobodenia tohto tábora.

S príhovorom na nej vystúpila aj vnučka bývalého väzňa tábora Buchenwald Borysa Romančenka, ktorý bol zabitý v marci 2022 počas ostreľovania mesta Charkov ruskou armádou. Tento 96-ročný ukrajinský veterán bol viceprezidentom Medzinárodného výboru Buchenwald-Dora.

Podľa Romančenkovej vnučky Julije jej starý otec až do roku 2014 nikdy nehovoril v zlom o ZSSR ani Rusku a udržiaval dobré vzťahy s bývalými väzňami z Buchenwaldu žijúcimi v Ruskej federácii.

Anexia Krymu Ruskom bola však preňho „veľmi bolestivá“ a prinútila ho zmeniť postoj k susednému štátu. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 sa pre Borysa Romančenka stala „novou hrôzou a šokom“. „Také niečo si ani nevedel predstaviť,“ povedala jeho vnučka.

Koncentračným táborom Dora-Mittelbau prešlo v rokoch 1943-45 asi 60.000 ľudí, z ktorých asi tretina neprežila. Väzni boli nútení podieľať sa na výrobe zbraní pre nemeckú armádu (wehrmacht). Tábor bol oslobodený americkou armádou v apríli 1945.

Tábor Dora-Mittelbau bol jednou z vonkajších pobočiek koncentračného tábora Buchenwald. Tam sa slávnosť k 80. výročiu oslobodenia konala v nedeľu 6. apríla. Hlavným rečníkom bol 98-ročný bývalý väzeň Andrej Mojsejenko z Minska.

Ministerstvá zahraničných vecí Bieloruska a Ruska vopred vyjadrili nespokojnosť s tým, že ich oficiálni predstavitelia neboli pozvaní na spomienkové obrady v Buchenwalde a Dora-Mittelbau.

Na spomienkovom akte v Dora-Mittelbau sa zúčastnil aj 100-ročný Albrecht Weinberg, ktorý je jedným z mála žijúcich bývalých väzňov tohto koncentračného tábora, kam sa dostal pre svoj židovský pôvod. (TASR)

Deväť dronov podľa letectva zostrelila protivzdušná obrana a 31 ich nedosiahlo cieľ. Čo sa stalo so zvyšnými šiestimi bezpilotnými lietadlami, letectvo neoznámilo.

Odmietla odstrániť obsah vyzývajúci na teroristické útoky na železniciach či účasť na protivládnych protestoch cielených. 

„Spoločnosť Telegram Messenger Inc. neodstránila informácie alebo kanály obsahujúce výzvy na extrémistickú činnosť,“ napísala TASS citujúc zo súdnych spisov.

Ruská štátna tlačová agentúra ďalej uviedla, že niektoré zo zmienených telegramových účtov vyzývali na účasť na protivládnych protestoch cielených na zvrhnutie ruskej vlády, ako aj na teroristické útoky na železnice s cieľom pomôcť tak ukrajinským silám.

Telegram sa k verdiktu bezprostredne nevyjadril. Táto platforma so sídlom v Dubaji, ktorú založil Pavel Durov narodený v Rusku, má takmer miliardu používateľov a je široko rozšírená v Rusku, na Ukrajine i v ďalších bývalých sovietskych republikách. (TASR)