Ukrajina pravdepodobne do 72 hodín dobyje späť mesto Kupjansk v Charkovskej oblasti

To je návrh, ktorý Moskva podľa vlastných slov "analyzuje".

"Ukrajina trvá na svojom návrhu nezasahovať aspoň civilnú infraštruktúru. A od Moskvy očakávame jasnú odpoveď. Sme pripravení na akýkoľvek rozhovor o tom, ako to zabezpečiť," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore.

Zelenskyj už skôr v pondelok uviedol, že ukrajinská delegácia bude v stredu v Londýne rokovať o prímerí. Rozhovory budú nadväzovať na minulotýždňové stretnutie v Paríži, na ktorom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predstavil plán Washingtonu na ukončenie trojročnej vojny.

"Už túto stredu budú naši zástupcovia pracovať v Londýne. Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Spojené štáty - sme pripravení postupovať čo najkonštruktívnejšie," uviedol Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti X.

„Bezpodmienečné prímerie musí byť prvým krokom k mieru,“ dodal.

Zelenskyj neuviedol, kto ďalší sa na stretnutí zúčastní. Šéf americkej diplomacie Rubio predtým naznačil, že sa na ňom zúčastní delegácia USA. (TASR)

Jeho slová zazneli na veľkonočnej oslave v záhrade Bieleho domu ako odpoveď na otázku, či existuje americký návrh, že Ukrajina musí uznať Krym ako súčasť Ruska. Rusko okupovalo ukrajinský polostrov v Čiernom mori v roku 2014 a potom anektovalo v rozpore s medzinárodným právom.

„Takže vám poskytnem úplné podrobnosti počas nasledujúcich troch dní,“ odpovedal Trump. „Ale mali sme veľmi dobré stretnutia o Ukrajine, Rusku,“ dodal bez ďalších podrobností.

Americký prezident v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal: „DÚFAJME, ŽE RUSKO A UKRAJINA SA TENTO TÝŽDEŇ DOHODNÚ. OBIDVE KRAJINY POTOM ZAČNÚ ROBIŤ VEĽKÝ BIZNIS SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI, KTORÝM SA DARÍ, A ZBOHATNÚ!“

Trump vyzval Ukrajinu a Rusko na kompromis s cieľom dosiahnuť mier, inak by Spojené štáty mohli zastaviť svoje úsilie o ukončenie vojny. (TASR)

Na sieti X o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

O konaní stretnutia už skôr v pondelok informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje, ktoré si neželali byť menované.

Stretnutia sa podľa agentúry za americkú stranu zúčastní minister zahraničia Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorí budú rokovať s ministrami zahraničia a poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny.

Zelenskyj účasť ukrajinských zástupcov potvrdil po telefonáte s britským premiérom Keirom Starmerom, avšak nespomenul, kto bude súčasťou delegácie.

"Ukrajina, Británia, Francúzsko a USA - sme pripravení postupovať čo najkonštruktívnejšie, rovnako ako sme robili predtým, aby sme dosiahli bezpodmienečné prímerie, po ktorom bude nasledovať nastolenie skutočného a trvalého mieru," uviedol Zelenskyj.

Podľa agentúry Bloomberg má londýnska schôdzka nadväzovať na štvrtkové rokovanie v Paríži, kde Spojené štáty s Ukrajinou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom zdieľali svoje návrhy týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine.

Spojené štáty sú podľa Bloombergu v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Rusko a uznať ruskú kontrolu nad Ruskom okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Americký návrh by viedol k zmrazeniu frontovej línie, pričom by si Rusko ponechalo faktickú kontrolu nad väčšinou okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny, píše Bloomberg.

Ukrajina by sa tiež mala vzdať nádeje na vstup do NATO, avšak dohoda by mala zahŕňať bezpečnostné záruky pre Kyjev, dodáva agentúra. (ČTK)

Naznačuje to podľa nich, že agresívne expanzívne nálady sa v ruskej spoločnosti len viac upevnia. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hodnotenie britského obranného spravodajstva.

Briti uvádzajú, že od roku 2022 sa ruský vzdelávací systém viac spolitizoval, ideologizoval a militarizoval, čo odráža širšie ciele ruského vedenia.

Ako príklad sa v správe uvádza vyšetrovanie neštátneho ruského média Verstka, ktoré zistilo, že vzdelávacie materiály čoraz častejšie obsahujú obsah na podporu takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, čo je termín, ktorý Rusi používajú na označenie svojej agresívnej vojny na Ukrajine.

„Ruský štát sa s vysokou pravdepodobnosťou snaží využiť vzdelávací systém na rozvoj militarizovanejšej, nacionalistickej spoločnosti. Stratégia pre mládež do roku 2024 hovorila o dôležitosti 'zvyšovania prestíže vojenskej služby a poskytovania podpory mladému vojenskému personálu a jeho rodinám',“ tvrdia Briti.

Zámerom Moskvy je takmer určite zakoreniť v ruskej spoločnosti hlbšiu podporu ruskej vojny proti Ukrajine, ako aj väčšiu ochotu medzi mladými zapojiť sa do armády, ktorá utrpela značné straty. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kremeľ používa proti Fínsku a bývalým sovietskym republikám podobnú taktiku, akú použil proti Ukrajine, čím pripravuje informačnú pôdu pre prípadnú budúcu agresiu zo strany Ruska, píšu analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ako vysvetlili analytici ISW, Kremeľ naďalej prehodnocuje naratívy, ktoré ruskí predstavitelia opakovane použili na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu. Ruské úrady sa snažia z dlhodobého hľadiska ďalej militarizovať ruskú spoločnosť, pravdepodobne v rámci prípravy na možný budúci dlhotrvajúci konflikt s NATO.

Správa ISW cituje rozhovor s ruským štátnym novinárom Pavlom Zarubinom. V nedeľu 20. apríla požiadal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa vyjadril k odporúčaniu vedenia EÚ európskym lídrom a predstaviteľom, aby sa 9. mája zdržali účasti na prehliadke v Moskve.

V reakcii na to sa Lavrov rozhodol obviniť EÚ z podnecovania „neonacistickej ideológie“ v Európe a vyhlásil, že Rusko „urobí všetko pre to, aby nacizmus raz a navždy zničilo“.

Analytici tvrdia, že Lavrovove vyhlásenia sú súčasťou dlhodobých pokusov Kremľa odvolávať sa na podiel bývalého Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacistickým Nemeckom a širších mýtov o takzvanej „veľkej vlasteneckej vojne“, ako sa v Rusku nazýva druhá svetová vojna, a zároveň hanobiť Európu a NATO. (SITA)

Spojené štáty podľa denníka čakajú na odpoveď Ukrajiny v súvislosti s mierovým plánom amerického prezidenta.

„Ukrajina je pod tlakom, aby tento týždeň reagovala na sériu ďalekosiahlych nápadov Trumpovej administratívy, ako ukončiť vojnu na Ukrajine,“ uvádza spomenutý zdroj s tým, že medzi ústupky Rusku má patriť americké uznanie ruskej anexie Krymu z roku 2014 a odmietnutie vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Ďalší nápad z USA podľa západných predstaviteľov zahŕňa vyhlásenie územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne za neutrálne územie, ktoré by mohlo byť pod kontrolou USA.

Wall Street Journal tvrdí, že tieto nápady boli uvedené v dôvernom dokumente, ktorý vo štvrtok 17. apríla predložili vysokopostavení členovia Trumpovej administratívy ukrajinským predstaviteľom v Paríži.

„USA teraz čakajú na odpoveď Kyjeva, ktorá by mala prísť na stretnutie amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov v Londýne koncom tohto týždňa. A potom, ak nastane priblíženie amerických, európskych a ukrajinských pozícií, návrhy by mohli predložiť Moskve,“ skonštatoval zdroj.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok povedal, že Washington by po stretnutí s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži mohol čoskoro ukončiť snahy o dosiahnutie prímeria na Ukrajine, ak usúdi, že mier nie je „realizovateľný“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ďalších okolo 47 dronových imitácií, ktorých účelom je preťažiť protivzdušnú obranu, nedosiahlo svoje ciele a zmizlo z radarov, dodáva ukrajinské letectvo.

Rusko v noci podniklo rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu, pričom výbuchy sa ozývali v Mykolajive, Chersone či Čerkasách.