Grécko chce komunikovať s Tureckom aj napriek neprijateľným výrokom Erdogana

Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde, píše TASR.

Prezident USA Donald Trump v stredu oznámil, že za tovary dovážané do USA zo Švajčiarska sa bude platiť clo vo výške 31 percent. Podľa tabuľky, ktorú americký prezident prezentoval počas svojho prejavu v Ružovej záhrade Bieleho domu, sú tieto dane o polovicu vyššie ako 20-percentná daň pre dovoz do USA z EÚ.

V rokoch 2001 až 2021 sa vývoz švajčiarskych tovarov do Spojených štátov strojnásobil, pričom tri štvrtiny tohto nárastu pripadli na chemický a farmaceutický sektor. Okrem liečiv sú Spojené štáty americké zaujímavým trhom aj pre výrobcov luxusných hodiniek.

12 pel (TASR)

S odvolaním sa na status maďarského ministra Kristófa Szalaya-Bobrovniczkého o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

Ide o Netanjahuovu prvú cestu do Európy po vlaňajšom vydaní medzinárodného zatykača Medzinárodným trestným súdom (ICC). Predsedu izraelskej vlády pozval do Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán napriek zatykaču.

Server nepszava.hu v tejto súvislosti pripomína, že Orbán pozval Netanjahua ešte v deň vynesenia verdiktu ICC. Stalo sa tak napriek tomu, že Maďarsko je členským štátom ICC, čo znamená, že izraelského premiéra by malo na svojom území zatknúť.

ICC vlani 21. novembra vydal zatykače na izraelského premiéra, ale aj bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta a bývalého šéfa ozbrojeného krídla palestínskeho hnutia Hamas Muhammada Dajfa pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

4 20 pel (TASR)

Informovala o tom agentúra Jonhap, píše TASR.

Han vydal tento pokyn počas mimoriadneho zasadnutia pracovnej skupiny pre hospodársku a bezpečnostnú stratégiu, na ktorom sa zúčastnili aj ministri ekonomických rezortov a ďalší vysokopostavení predstavitelia vlády.

Prezident im dal inštrukcie, aby spolu s priemyselnými podnikmi dôkladne analyzovali detaily a dôsledky nových ciel a aktívne sa zapojili do rokovaní s USA s cieľom minimalizovať škody pre krajinu.

Nariadil tiež vláde, aby urýchlene pripravila núdzové podporné opatrenia pre spoločnosti a odvetvia, ktorých sa clá dotknú, vrátane automobilového priemyslu.

V pláne je aj diskusia o vplyve ciel na finančné a devízové trhy a schôdzka, ktorej témou budú stratégie pre komunikáciu s USA.

„Keďže situácia je s blížiacou sa realitou globálnej colnej vojny veľmi vážna, vláda musí zmobilizovať všetky svoje kapacity, ktoré má k dispozícii, aby prekonala túto obchodnú krízu,“ povedal Han krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil nové colné sadzby pre mnohých obchodných partnerov USA vrátane 25-percentného cla na tovary z Južnej Kórey.

26 pel

(TASR)

Informovala agentúra AFP, píše TASR.

Táto výnimka bola nástrojom, ktorý čínskym gigantom v oblasti elektronického obchodu - napr. Shein a Temu - umožnil expandovať v Spojených štátoch. Na jej základe boli doteraz od cla oslobodené všetky zásielky, ktorých obsah mal hodnotu do 800 dolárov (733 eur).

Biely dom uviedol, že produkty dovážané z Číny na základe výnimky budú teraz podliehať colnej sadzbe buď vo výške 30 percent svojej hodnoty alebo 25 dolárov (22,93 eura) za položku, pričom po 1. júni sa tento poplatok zvýši na 50 dolárov (45,87 eura) za položku.

E-shopy Shein a Temu sa môžu pochváliť obrovským výberom ultralacných položiek, čo je pre zákazníkov lákadlom najmä v čase, keď inflácia takmer všade znížila kúpnu silu domácností.

Pokiaľ ide o USA, vo fiškálnom roku 2024 vzrástli zásielky oslobodené od dane na viac ako 1,4 miliardy balíkov, pričom 60 percent z nich pochádza z Číny.

4 pel (TASR)

Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

„Brazílska vláda vyhodnocuje všetky možné kroky na zabezpečenie reciprocity v bilaterálnom obchode, vrátane využitia Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uvádza sa vo vyhlásení brazílskych ministerstiev zahraničných vecí a priemyslu.

Medzičasom brazílsky Kongres schválil zákon, ktorý poskytuje vláde prostriedky na to, aby mohla reagovať na obchodné prekážky pre vývoz z Brazílie. K prijatiu zákona v Kongrese došlo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump oznámil, že USA uvalia na tovary z Brazílie desaťpercentné clá.

Takzvaný zákon o hospodárskej reciprocite schválila jednomyseľne Snemovňa reprezentantov po tom, ako v utorok dostal zelenú v Senáte.

Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil v stredu vo Washingtone, začnú platiť v najbližších dňoch: „základná“ desaťpercentná sadzba sa začne uplatňovať 5. apríla o 12.01 h miestneho času (05.01 h SELČ) - a týka sa aj Brazílie -, zatiaľ čo vyššie sadzby budú platiť od 9. apríla o 12.01 h miestneho času.

Výšku tzv. recipročných ciel Trump prezentoval publiku v Ružovej záhrade Bieleho domu na prehľadnej tabuli. Z týchto dát napr. vyplýva, že clá na dovoz všetkého tovaru z EÚ budú vo výške 20 percent. Clo na tovary z Číny bude vo výške 34 percent, z Japonska 24 percent, z Južnej Kórey 25 percent, zo Švajčiarska 30 percent, z Británie, Austrálie a Turecka po 10 percent, z Taiwanu 32 percent a 26 percent na tovary z Indie. Na tovary z Izraela a Spojených arabských emirátov bude 17-percentné clo.

4 20 pel (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

O tom, že je v Moskve, Dodik informoval v pondelok. Uviedol vtedy, že do Moskvy opäť zavíta v máji na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom.

V stredajšom rozhovore pre RTRS Milorad Dodik tiež uviedol, že srbský prezident Aleksandar Vučič svojou intervenciou dosiahol, že generálny sekretariát Interpolu odmietol žiadosť súdu v Sarajeve a nevydal tzv. red notice - žiadosť o vypátranie a dočasné zatknutie osoby do doby jej extradície.

„Vučič mi pred hodinou a pol zavolal, aby mi potvrdil, že žiadosť Srbska bola prijatá a že nebude vydaný žiadny red notice

Interpolu, pretože ide o politicky motivovaný prípad,“ tvrdil Dodik.

Srbsko, ktorého občanom je aj Milorad Dodik, zaslalo generálnemu sekretariátu Interpolu „protestnú nótu“, v ktorej vyzvalo na zamietnutie žiadosti bosnianskeho súdu, spresnila AFP.

Po Miloradovi Dodikovi pátra bosnianska prokuratúra v rámci vyšetrovania útoku na ústavný poriadok po sérii secesionistických akcií, ktoré od konca februára uskutočnili autonómne inštitúcie Republiky srbskej.

Bosnianska justícia, ktorá ho chce v rámci tohto vyšetrovania vypočuť, vydala na Dodika medzinárodný zatykač - ten bol vydaný po vnútroštátnom zatykači z 18. marca. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme.

Dodika minulý mesiac odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.

(TASR)

Podľa Carneyho dôsledky pocíti aj Kanada. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra AFP.

Carney kvitoval, že Trump tentoraz Kanadu "ušetril" a nevyrubil jej ďalšie clá. Upozornil však, že clá na vozidlá vyrobené v Kanade, ktoré vstupujú do platnosti, americký prezident nezrušil.

Kanadský premiér uznal, že vplyv novej vlny ciel na Kanadu je v porovnaní s inými hlavnými obchodnými partnermi USA obmedzený. Upozornil však, že už uvalené clá na oceľ, hliník a automobily „priamo ovplyvnia milióny Kanaďanov“. „Proti týmto clám budeme bojovať protiopatreniami,“ avizoval Carney v Ottawe.

Carney vyslovil predpoklad, že útoky USA na kanadskú ekonomiku sa ešte neskončili: americký prezident sa podľa neho sústreďuje na ďalšie odvetvia - drevársky a farmaceutický priemysel a výrobu polovodičov.

Spravodajský web Le Journal de Montréal doplnil, že Carney v stredu kvôli Trumpovmu prejavu o clách prerušil svoju predvolebnú kampaň. V stredu popoludní sa Carney stretol s členmi svojej Rady pre vzťahy medzi Kanadou a USA, po ktorej nasledovalo mimoriadne zasadnutie vlády. Medzičasom Carney zvolal premiérov kanadských provincií a teritórií na ďalšie stretnutie, ktoré sa uskutoční vo štvrtok. Cieľom schôdzky je analyzovať novú situáciu a dohodnúť sa na prípadných odvetných opatreniach.

4 12 pel (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

„Veríme, že naši spojenci v Spojených štátoch vidia, kto skutočne chce mier a kto chce vojnu,“ povedal šéf poľskej diplomacie na tlačovej konferencii po stretnutí s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Dúfame, že Rusko napokon bude súhlasiť (s prímerím), a ak nie, tak že prezident Trump dospeje k svojim záverom, teda že zvýši tlak na prezidenta Putina,“ dodal Sikorski. Ukrajina podľa neho bezpodmienečne súhlasila s prímerím, zatiaľ čo ruský prezident stanovil konkrétne podmienky pre prijatie dohody o zastavení paľby.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.

Rusko a Ukrajina sa tiež dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Obe krajiny sa však odvtedy vzájomne obvinili z útokov na energetické zariadenia.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Sikorski sa pre tento systém dostal do sporu s Elonom Muskom, vlastníkom spoločnosti SpaceX, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Dodal, že v prípade, že dôjde k problému, EÚ má spôsob, ako ho riešiť.

V tejto súvislosti spomenul satelitný systém IRIS2, ktorý by mal byť plne funkčný po roku 2029. Okrem toho euroblok od júna spustí integrovaný systém satelitného spojenia členských štátov EÚ, píše PAP.

(TASR)