Predčasné voľby v Taliansku vyhral pravicový blok

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

So službou Signal sa spája nedávny incident vysokopostavených predstaviteľov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Časopis The Atlantic zverejnil článok, v ktorom informoval, že jeho šéfredaktora Jeffryho Goldberga pridali do četovacej skupiny v službe Signal. Vysokopostavení americkí predstavitelia v skupine diskutovali o amerických útokoch proti jemenským povstalcom húsíom.

Podľa memoranda generálneho inšpektora Stevena Stebbinsa sa v rámci vyšetrovania bude posudzovať, do akej mieri Hegseth a ďalší zamestnanci amerického ministerstva obrany dodržiavali „zásady a postupy používania komerčnej aplikácie na zasielanie správ na oficiálne účely“. Preskúmajú aj „súlad s požiadavkami na utajovanie a uchovávanie záznamov“.

AFP s odvolaním na memorandum informuje, že vyšetrovanie je reakciou na žiadosť dvoch vrcholových členov senátneho výboru pre ozbrojené sily, republikána a demokrata.

V spomínanej skupine Hegseth oznámil čas útokov na jemenských povstalcov niekoľko hodín pred ich uskutočnením. Informoval tiež o lietadlách a raketách použitých pri týchto úderoch. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz posielal informácie o následkoch vojenskej akcie.

Biely dom a členovia četovacej skupiny vrátane Hegsetha sa podľa AFP usilovali incident bagatelizovať. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová tento týždeň novinárom oznámila, že „prípad je uzavretý“.

Federálny sudca minulý týždeň nariadil Trumpovej administratíve, aby uchovala konverzácie vysokopostavených amerických predstaviteľov v tejto četovacej skupine. Časopis The Atlantic informoval, že Waltz, ktorý skupinu vytvoril a následne uviedol, že do nej omylom pridal šéfredaktora časopisu, v čete nastavil automatické mazanie správ po týždni a neskôr to zmenil na štyri týždne, píše portál Politico.

(TASR)

Netanjahu sa tak vyjadril počas návštevy Budapešti, kam vo štvrtok pricestoval napriek zatykaču, ktorý naňho vlani vydal ICC. Maďarsko vopred avizovalo, že zatykač nevykoná a tamojšia vláda vo štvrtok oznámila, že plánuje ukončiť svoje členstvo v ICC.

„Stojíte pri nás v EÚ, stojíte pri nás v OSN a práve ste zaujali odvážny a principiálny postoj k ICC... Je dôležité, aby sa všetky demokracie postavili proti tejto skorumpovanej organizácii,“ povedal Netanjahu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Orbán mu na spoločnej tlačovej konferencii kontroval vyhlásením, že Maďarsko presadzuje „všetkými možnými prostriedkami“ nulovú toleranciu voči antisemitizmu, píše agentúra MTI. Maďarský premiér zároveň poznamenal, že jeho krajina je domovom tretej najväčšej židovskej menšiny v Európe. Vyjadril tiež presvedčenie, že Maďarsko je v súčasnosti pre židov najbezpečnejším miestom v Európe.

ICC vydala vlani zatykač na Netanjahua a ďalších predstaviteľov Izraela ale aj palestínskeho hnutia Hamas pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Izrael označil rozhodnutie ICC o zatykači na Netanjahua za spolitizované a podnietené antisemitizmom a uviedol, že tento súd ním prišiel o akúkoľvek legitimitu. Maďarský premiér Orbán pozval Netanjahua na návštevu deň po vydaní zatykača, pričom avizoval, že ho voči nemu neuplatní, pripomína Reuters.

Vo štvrtok dopoludnia maďarská vláda oznámila, že plánuje ukončiť členstvo v ICC. Orbán rozhodnutie neskôr odôvodnil tým, že súd sa podľa jeho názoru spolitizoval. Potvrdili to podľa jeho slov práve aj jeho rozhodnutia o Izraeli. ICC so sídlom v Haagu v reakcii skonštatoval, že Maďarsko má naďalej povinnosť spolupracovať s ním.

Návšteva Maďarska bola Netanjahuovou druhou zahraničnou cestou od vydania predmetného zatykača ICC po tom, ako vo februári navštívil Washington, pripomína Reuters. (TASR)

Frederiksenová v odkaze pre USA v angličtine povedala, že „nemôžete anektovať druhú krajinu“.

Napätie medzi Spojenými štátmi a Dánskom sa zvýšilo po tom, čo Trump opakovane uviedol, že chce prevziať kontrolu nad týmto ostrovom z „bezpečnostných dôvodov“.

Dánska premiérka na ostrov pricestovala v stredu na trojdňovú návštevu zameranú na preukázanie podpory a jednoty vzhľadom na americké hrozby, píše AFP. Pozrela si hlavné mesto Nuuk z hliadkového člna dánskeho námorníctva po boku nového grónskeho premiéra Jensa-Frederika Nielsena a jeho predchodcu Múteho Egedeho.

Dánska verejnoprávna televízia DR uviedla, že ju množstvo ľudí vítalo s nadšením, pričom jeden z obyvateľov z okna zakričal: „Hej, Mette! Ďakujem, že si tu.“

„Je jasné, že s tlakom, ktorý na Grónsko vyvíjajú Američania, pokiaľ ide o suverenitu, hranice a budúcnosť, musíme zostať jednotní,“ povedal Frederiksenová po stredajšom prílete na ostrov.

Jej cesta do Grónska prišla po minulotýždňovej návšteve amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorú Nuuk i Kodaň považovali za provokáciu, pripomína AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Druhú dámu odmietli, návštevu skrátili. Trump posiela do Grónska delegáciu Čítajte 

Návšteve Frederiksenovej predchádzalo aj sformovanie novej vládnej koalície v Grónsku vedenej stredopravicovou Demokratickou stranou, ktorá zvíťazila v marcových voľbách.

Podľa pozorovateľov je jej návšteva zameraná na upokojenie napätia na ostrove s 57.000 obyvateľmi, z ktorých veľká väčšina sa podľa prieskumov chce osamostatniť od Dánska, neželá si však stať sa súčasťou Spojených štátov.

Počas svojej minulotýždňovej návštevy vojenskej základne Pituffik Vance kritizoval Dánsko za to, že „neurobilo dosť pre Grónčanov“ tým, že tu údajne neinvestovalo do bezpečnosti.

Šéf dánskej diplomacie Lars Lokke Rasmussen na to reagoval príspevkom na sociálnych sieťach. „Sme otvorení kritike, ale dovoľte mi byť celkom úprimný - neoceňujeme tón, akým sa predkladá,“ uviedol.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ťažba v Grónsku je politicky a ekonomicky náročná, tvrdí expert. Dokonca aj Číňania tam skončili Čítajte 

„Je absolútne fér posunúť vojnu tam, odkiaľ prišla,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý svoje videoposolstvo nahral v ukrajinskej pohraničnej Sumskej oblasti, odkiaľ ukrajinské jednotky v auguste minulého roka podnikli prekvapivý prienik na ruské územie a obsadili tam vyše 1400 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident dodal, že diskutoval s veliteľmi jednotiek, ktoré stále bojujú v Kurskej oblasti, o tom, aké vybavenie a podporu potrebujú. „Pracujeme na obrane našich pozícií,“ spresnil Zelenskyj.

Vo vojne, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej krajiny vo februári 2022, zomrelo podľa odhadu NATO až 250 000 ruských vojakov. Len vo februári tohto roka Rusko zaznamenalo 35 140 vojenských obetí, povedal na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli nemenovaný predstaviteľ.

Vrchný veliteľ NATO Christopher Cavoli americkým zákonodarcom na paralelnom štvrtkovom zasadnutí Senátu USA zase povedal, že Rusi dosiaľ prišli o vyše 4000 tankov, čo je toľko, koľko má vo svojej výbave americká armáda.

Amerického generála sa na senátnom výbore pre ozbrojené služby pýtali, aký dopad by malo, keby Washington neposkytol Ukrajine ďalšiu vojenskú a spravodajskú pomoc, ako to už vo februári nakrátko urobil americký prezident Donald Trump po roztržke s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

„Zrejme by to malo prudký a škodlivý vplyv na ich schopnosť bojovať,“ povedal Cavoli. Poznamenal, že ukrajinské sily sú závislé od pomoci USA pri zostreľovaní ruských rakiet, ako aj od ich spravodajských informácií, ktoré im pomáhajú zamerať sa na veliteľské stanovištia a logistické oblasti Moskvy.

Spojené štáty za uplynulé viac než tri roky poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Od Trumpovho nástupu do funkcie začiatkom tohto roka však nový balík pomoci pre Kyjev neoznámili.

Hoci sa ukrajinským silám podarilo po počiatočnom postupe ruskej armády v prvých mesiacoch konfliktu získať späť časť svojho územia, obe strany už istý čas vedú opotrebovaciu vojnu, počas ktorej zaznamenávajú územné zisky skôr Rusi.

Severoatlantická aliancia odhaduje, že situácia na bojisku zostáva veľmi zložitá. „Hoci v najbližších mesiacoch neočakávame výrazné narušenie ukrajinskej obrany, aj keď Moskva bude pokračovať v postupe, domnievame sa, že Rusko bude naďalej zvyšovať tlak na frontovej línii a na Ukrajine vo všeobecnosti,“ povedal nemenovaný predstaviteľ NATO. (TASR)