Turecko si predvolalo nemeckého veľvyslanca

Vyplýva to z projekcií verejnoprávnej televízie CBC a stanice CTV News, z ktorých však zatiaľ nie je jasné, či liberáli budú mať v parlamente väčšinu. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správy agentúry AFP, DPA a Reuters.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

TASR o tom informuje s odvolaním sa správu agentúry AFP.

Bývalí rukojemníci sa poďakovali šéfovi Bieleho domu za jeho podiel na dosiahnutí prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára, deň pred jeho návratom do úradu. Hamas počas neho prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 Palestínčanov z izraelských väzníc. Militanti prepustili aj piatich Thajčanov.

Izrael však 18. marca obnovil vojenskú operáciu v Pásme Gazy a deklaroval, že bude pokračovať, pokým Hamas neprepustí zvyšných rukojemníkov.

Bývalá rukojemníčka Naama Levyová na tlačovej konferencii v Tel Avive pri príležitosti 100 dní Trumpovho pôsobenia v úrade uviedla, že 6. marca, len krátko po jej prepustení zo zajatia, sa s ním stretla v Bielom dome, kde jej sľúbil, že „sa nezastaví, kým nebude na slobode aj posledný rukojemník“.

„My, ktorí sme prežili, vieme, že ste rozhodná a nenahraditeľná sila pri záchrane životov... ale práca ešte nie je dokončená,“ povedala.

Šéfovi Bieleho domu sa poďakoval aj Keith Siegel, Izraelčan narodený v USA. Zároveň uviedol, že Washington „by mal vyvinúť tlak, okamžite obnoviť rokovania a dosiahnuť dohodu teraz, kým nie je neskoro“.

V samostatnom vyhlásení v pondelok rodina 24-ročného rukojemníka Alona Ohela, ktorý je naďalej v zajatí, uviedla, že je zranený a naliehavo potrebuje lekársku starostlivosť. Jeho otec navrhol prepustenie všetkých zranených rukojemníkov výmenou za povolenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktorú Izrael blokuje od 2. marca.

AFP pripomína, že od obnovenia bojov v Pásme Gazy prebehlo niekoľko kôl rokovaní so sprostredkovateľmi prímeria - Egyptom, Katarom a Spojenými štátmi -, avšak dosiaľ sa nepodarilo dosiahnuť novú dohodu medzi Izraelom a Hamasom.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee v pondelok povedal, že prioritou je priviesť domov všetkých rukojemníkov. (TASR)

Stala sa tým konkurentom systému Starlink prevádzkovaného a budovaného spoločnosťou SpaceX miliardára Elona Muska. Informovala o tom agentúra AFP.

Satelity vyniesla do vesmíru raketa Atlas V prevádzkovaná spoločnosťou United Launch Alliance (ULA) v rámci misie s názvom Kuiper Atlas 1, ktorá odštartovala zo základne Vesmírnych síl USA na Myse Canaveral na Floride o 19.00 h miestneho času (v utorok o 01.00 h SELČ). Predchádzajúci pokus spred viac ako dvoch týždňov bol zrušený pre zlé počasie.

Americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC) udelila Amazonu povolenie na umiestnenie konštelácie obsahujúcej 3236 satelitov na nízkej obežnej dráhe. Satelity budú vynášané v piatich fázach a služba bude spustená po vypustení prvých 578 satelitov. Podľa aktuálnej prevádzkovej licencie musí byť do polovice budúceho roka na orbite 1600 satelitov.

Amazon objednal 92 štartov rakiet od spoločností United Launch Alliance (spoločný podnik Boeingu a Lockheed Martin), francúzskej Arianespace a Blue Origin, ktorú vlastní jeho zakladateľ Jeff Bezos, pričom celková hodnota kontraktov presahuje desať miliárd dolárov. V roku 2024 Amazon prikúpil ďalšie štarty od svojho priameho konkurenta SpaceX.

Spoločnosť SpaceX vypustila prvú várku satelitov Starlink v máji 2019. V súčasnosti ich má viac ako 6750, ktoré slúžia viac ako piatim miliónom zákazníkov na celom svete. Satelity Starlink využíva aj Ukrajina vo vojne s Ruskom.

Takéto služby nie sú zaujímavé len pre spotrebiteľov, ale napríklad aj pre letecké spoločnosti alebo pre telekomunikačné spoločnosti, ktoré nechcú budovať drahú infraštruktúru v odľahlých alebo riedko osídlených oblastiach.

Okrem SpaceX a Amazonu buduje satelitnú komunikačnú sieť na nízkej obežnej dráhe aj európska telekomunikačná spoločnosť OneWeb, ako aj Čína prostredníctvom konštelácie Kuo-wang. Rastúca hustota satelitov v tejto orbitálnej oblasti vyvolala obavy z preťaženia, možných kolízií a narušenia astronomických pozorovaní.

4 3 12 hy (TASR)

Vládu kritizuje za novelizácie zákonov, ktoré podľa AI neprimerane obmedzili práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu. Organizácia si tiež všíma utajenie informácií o dodávkach zbraní do Izraela, diskrimináciu Rómov či zákonom nechránené práva LGBTI osôb, informuje TASR.

AI tvrdí, že neuznanie bývania ako ľudského práva štátom spôsobilo na Slovensku krízu v oblasti verejného nájomného bývania. Tá postihla marginalizované skupiny a ďalšie domácnosti zápasiace s nadmernými nákladmi na bývanie. Nedostatok obecných bytov viedol k tomu, že tisíce domácností nemali primeraný prístup k možnostiam verejného nájomného bývania. Prístup ešte väčšmi obmedzili prísne kritériá na pridelenie obecného bytu. Rómovia boli podľa AI pri prideľovaní obecného bývania vystavení systémovej diskriminácii.

Legislatíva o práve na pokojné zhromažďovanie prijatá vlani v júni podľa AI porušila ústavu a medzinárodné záväzky SR v oblasti ľudských práv. AI taktiež poukázala na zákon týkajúci sa mimovládnych organizácií, ktoré boli podľa nej vystavené kritike a útokom zo strany vládnych predstaviteľov. Tvrdí, že nový zákon o verejnoprávnom vysielaní zvýšil politický vplyv na verejnoprávne médiá.

AI znova poukázala na žalobu Európskej komisie voči SR za údajnú segregáciu rómskych detí a ich pričasté umiestňovanie do špeciálnych škôl. V súvislosti s Rómami AI tiež uviedla, že SR nezaviedla účinné opatrenia na dôsledné vykonávanie rozsudkov proti nadmernému používaniu sily zo strany polície voči Rómom. Nepodarilo sa jej zlepšiť ani vyšetrovanie policajného násilia voči Rómom vrátane možných rasových motívov a neposilnila ani nezávislosť vyšetrovacieho orgánu.

Transrodové osoby na Slovensku boli podľa AI vystavené prekážkam v prístupe k právnemu uznaniu rodu a k zdravotnej starostlivosti súvisiacej so zmenou rodu. LGBTI osoby čelili pretrvávajúcej diskriminácii a nepriateľským postojom zo strany štátu aj spoločnosti. K pokroku nedošlo ani v priznaní práv na registrované partnerstvá alebo rodičovstvo párom rovnakého pohlavia. Organizácia tiež kritizuje „homofóbne a transfóbne názory“ niektorých poslancov.

AI ďalej vyčíta Slovensku, že stále neexistuje právna definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu ani účinný mechanizmus odškodnenia pre ženy, ktoré boli v rokoch 1966 - 2004 podrobené nútenej sterilizácii. Pripomenula aj neúspešný pokus parlamentu skrátiť premlčaciu lehotu pre trestné činy sexuálneho násilia z 20 na desať rokov.

V kapitole o práve na zdravé životné prostredie AI píše, že napriek záväzku z roku 2023 prejsť od fosílnych palív k zeleným zdrojom energie vláda pokračovala v investíciách do terminálu na skvapalnený plyn v Bratislave. AI ďalej tvrdí, že v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne chýba jasný časový rámec na znižovanie využívania fosílnych palív a plán výrazne zaostáva za cieľmi EÚ na rok 2030 v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie.

V globálnom meradle Amnesty vo svojej správe poukázala na nárast „autoritárskych praktík a tvrdého potláčania nesúhlasu“.

AI kritizuje administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá podľa nej svojou „kampaňou proti ľudským právam urýchľuje už existujúce škodlivé trendy, rozkladá medzinárodné mechanizmy ochrany ľudských práv a ohrozuje miliardy ľudí na celom svete“. Trump počas prvých 100 dní vo funkcii prezidenta podľa AI ešte znásobil škody spôsobené ostatnými svetovými lídrami v priebehu roka 2024.

„V tomto dejinnom okamihu, keď sa po celom svete v záujme úzkej skupiny ľudí množia autoritárske zákony a praktiky, musia vlády a občianska spoločnosť naliehavo spolupracovať, aby ľudstvo priviedli späť na bezpečnejšiu cestu,“ povedala generálna tajomníčka organizácie Agnes Callamardová. Dodala, že udalosti uplynulého roka, najmä vojna v Pásme Gazy, odhalili, „akým peklom sa svet môže stať pre mnohých ľudí, keď tie najmocnejšie štáty odvrhnú medzinárodné právo a ignorujú multilaterálne inštitúcie“.

Pozastavenie zahraničnej pomoci zo strany USA podľa AI ovplyvnilo zdravotnícke služby pre deti Sýrii a zastavilo programy pomáhajúce zachraňovať životy ľudí v Jemene.

AI v správe obvinila Izrael, že po útoku Hamasu na jeho územie zo 7. októbra 2023 pácha v Pásme Gazy „genocídu v priamom prenose“, a to tým, že násilne vysídľuje väčšinu obyvateľstva a úmyselne vytvára humanitárnu katastrofu. V Predjordánsku používa Izzrael „systém apartheidu“, ktorý je čoraz násilnejší, čo sa vyznačuje „prudkým nárastom nezákonného zabíjania a štátom podporovaných útokov izraelských osadníkov na palestínskych civilistov“.

Amnesty tiež poukázala na to, že Rusko vo vojne na Ukrajine zabilo v roku 2024 viac civilistov než v predchádzajúcom roku, pričom naďalej útočilo na civilnú infraštruktúru a zadržaných mučilo.

Sudánske Sily rýchlej podpory (RSF) podľa organizácie vo veľkom meradle páchali sexuálne násilie na ženách a dievčatách, čo s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. AI tiež upozornila, že počet vnútorne vysídlených ľudí v Sudáne vzrástol na 11 miliónov, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine sveta. (TASR)

Ďalšiu stratu zaznamenalo v pondelok americké námorníctvo, ktorého stíhačka spadla z lietadlovej lode do Červeného mora, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

„Od 15. marca sme stratili sedem MQ-9,“ citovala AFP amerického predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný. Nespresnil, čo tieto straty spôsobilo. Dodal, že k poslednej došlo 22. apríla.

Bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper je primárne určené na ničenie mobilných pozemných cieľov, ale vďaka celému spektru senzorov a komunikačných nástrojov je využívané aj na prieskum. USA ich používajú na identifikáciu a zameranie zbraňových systémov húsíov, ktorými útočia na lode v Červenom mori. Jeden kus stojí okolo 33 miliónov dolárov (29 miliónov eur).

Pri incidente so stíhačkou F/A-18E Super Hornet na palube lode USS Harry S. Truman utrpel zranenia jeden vojak. V tom čase bolo lietadlo pripojené lanom k ťažnému vozidlu, keď sa uvoľnilo a spolu s ním spadlo cez palubu. Ako k tomu došlo, sa vyšetruje. Jedno lietadlo tohto typu stojí vyše 67 miliónov dolárov (vyše 58 miliónov eur)

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v nedeľu uviedlo, že americké sily v Jemene doteraz zasiahli viac ako 800 cieľov a zabili stovky húsíov vrátane členov ich vedenia.

Iránom podporovaní húsíovia začali útočiť na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive koncom roka 2023 na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael spustil rozsiahlu vojenskú operáciu, ktorou reagoval na bezprecedentný útok militantného hnutia Hamas na svoje územie zo 7. októbra toho istého roka so stovkami obetí.

USA začali s útokmi na húsíov ešte za prezidenta Joea Bidena. Jeho nástupca Donald Trump povedal, že vojenská operácia proti nim bude pokračovať, kým budú hrozbou pre lodnú dopravu. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zásielka drog bola ukrytá v nákladnom aute, ktoré do Alžírska dopravil trajekt z francúzskeho prístavu Marseille. Narkotiká by na čiernom trhu mali hodnotu štyroch miliárd alžírskych dinárov (približne 26,5 miliardy eur).

Podľa vyhlásenia polície ide o vôbec najväčšie množstvo tejto drogy, aké bolo dosiaľ zaistené v Afrike. Pri zásahu bolo zaistených aj niekoľko vozidiel a veľká suma peňazí v hotovosti; pravdepodobne ide o výnosy z trestnej činnosti.

Národnosti zadržaných osôb úrady nezverejnili. Podozriví boli obvinení okrem iného z obchodovania s drogami v rámci cezhraničnej zločineckej skupiny či prania špinavých peňazí. (TASR)

Oznámil to v pondelok večer španielsky premiér Pedro Sánchez, informuje TASR s odvolaním sa na televíziu Sky News a denník El Mundo.

Sánchez spresnil, že výpadok nastal v pondelok o 12.33 h SELČ, keď zo siete v priebehu iba piatich sekúnd zmizlo 15 gigawattov energie, čo v tom čase predstavovalo 60 percent spotreby krajiny.

„To sa ešte nikdy nestalo,“ povedal premiér. Obyvateľov ubezpečil, že „budeme neúnavne pracovať celú noc“, aby sa obnovil normálny stav a elektrina bola v utorok opäť k dispozícii v celom Španielsku.

Podľa Sáncheza sa potenciálne príčiny masívneho výpadku, ktorý zasiahol aj susedné Portugalsko, stále analyzujú a nijaká hypotéza zatiaľ nebola vylúčená.

Premiér vyzval ľudí, ktorí majú problém dostať sa do zamestnania a môžu pracovať z domu, aby tak v utorok urobili.

„V každom prípade je pred nami dlhá noc,“ konštatoval Sánchez.

Úradujúci portugalský premiér Luís Montenegro v pondelok večer uviedol, že dodávky elektriny v krajine budú úplne obnovené v priebehu niekoľkých hodín, môže to však trvať dlhšie ako v Španielsku, keďže Portugalsko sa spolieha iba na vlastné zdroje a nedostávala elektrinu z Francúzska a Maroka. Dodal, že zdroj rozsiahleho výpadku elektriny na Pyrenejskom polostrove bol „pravdepodobne v Španielsku“.

12 hy (TASR)

Poslanci vyhlásili voľbu členov Rady regulačného úradu pre elektronické médiá (REM).

Blokáda dvoch sídiel Rádiotelevízie Srbska (RTS) v Belehrade - ústredia v centre mesta a štúdia - sa začala 14. apríla a zapojili sa do nej stovky študentov podporovaných občanmi, ako aj vedením niektorých univerzít. Demonštranti zablokovali aj Rádiotelevíziu Vojvodiny (RTV) v Novom Sade. Táto akcia trvala len jeden deň.

Demonštrujúci svoju akciu zdôvodnili tým, že celoštátni vysielatelia ignorujú ich protesty, preto žiadali, aby spravodajstvo malo verejnoprávny charakter a bolo v súlade s verejným záujmom. Žiadali aj transparentnú voľbu členov REM.

Časť „blokádnikov“ situáciu vzniknutú v pondelok oslavuje ako víťazstvo štrajkujúcich študentov. „Voľba je vyhlásená, RTS je slobodná,“ skandovali. Iní - ako napr. študentka ekonómie Nada Bokaterevičová v rozhovore pre AFP - upozorňovali, že nejde o úplné víťazstvo, len o čiastočný úspech.

Študentstvo v Belehrade vyzvalo prítomných, aby teraz všetku svoju energiu venovali podpore „kolegov v Novom Sade, kým nebudú splnené všetky požiadavky študentov. (TASR)