V líbyjskej Syrte sa našiel hromadný hrob so 42 telami. Hrob sa podľa hovorcu líbyjského úradu nachádzal v areáli školy. Nález umožnilo upozornenie, ktoré vzišlo z výsluchov zajatých bojovníkov IS.
Ropná veľmoc Líbye po páde diktátora Muammara Kaddáfího, ktorého v roku 2011 zvrhlo ľudové povstanie s pomocou vojenskej intervencie NATO, upadla do chaosu.
O moc v krajine roky súperia znesvárené administratívy so spriaznenými milíciami. Syrtu, ktorá bola rodiskom niekdajšieho diktátora, v rokoch 2015 až 2016 ovládal IS.
Teroristickú skupinu nakoniec z mesta v decembri 2016 vyhnali sily bojujúce za bývalú vládu národnej jednoty podporovanú OSN. V líbyjských väzniciach zostávajú stovky údajných niekdajších bojovníkov IS, pričom mnohí stále čakajú na súd, píše AP.
Novonájdené telá boli podľa hovorcu úradu pre nezvestné osoby prevezené do miestnej nemocnice, aby boli odobraté vzorky potrebné na identifikáciu. Hovorca doplnil, že v máji bolo na tom istom mieste nájdených 11 tiel. Informácie o príčine smrti neboli poskytnuté. (ČTK)
Minister zahraničia Juraj Blanár sa zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie. Čítaj ďalej
Pri tejto príležitosti viedol aj bilaterálne rokovania s Bangladéšom, uviedol minister na sociálnej sieti Facebook, informuje TASR.
Na diplomatickom fóre v Turecku „sa zúčastňujú lídri z celého sveta, a preto využívam túto možnosť na to, aby som mohol absolvovať bilaterálne rokovania aj s partnermi zo vzdialenejších krajín,“ napísal v príspevku Blanár. Minister viedol podľa svojich slov rokovania s poradcom pre zahraničnú politiku, povereným ministrom zahraničných vecí dočasnej vlády Bangladéša Touhidom Hosajnom. Spoločne sa venovali téme posilnenia bilaterálnych vzťahov, no aj mnohostrannej spolupráce, uvádza príspevok.
„Slovenská republika je aktívnym členom viacerých významných medzinárodných organizácií a máme záujem podieľať sa na tvorbe svetovej politiky, prispievať k stabilite, mieru a bezpečnosti. A v tejto súvislosti som požiadal o podporu našej kandidatúry na nestáleho člena v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov aj zo strany Bangladéša,“ informoval šéf slovenskej diplomacie.
Zároveň uviedol, že Slovensko môže s Bangladéšom zintenzívniť aj obchodný dialóg. „Už dnes tu pôsobí pár slovenských podnikateľských subjektov, ktoré majú s týmto trhom skúsenosti. Verím, že sa príležitosti ešte viac otvoria napríklad aj prostredníctvom podnikateľskej misie, na ktorej sme sa dohodli, že ju budeme spoločne iniciovať,“ dodal Blanár. (TASR)
Predstavitelia USA a Ukrajiny v piatok rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Čítaj ďalej
Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi sú však vyhliadky na dosiahnutie pokroku v rokovaniach „mizivé“ vzhľadom na ich „antagonistickú“ atmosféru, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.
Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters. Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.
Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.
Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.
Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.
Najvyššie postavení predstavitelia Ukrajiny vrátane premiéra Denisa Šmyhala a ministra financií Serhija Marčenka sa 25. apríla zúčastnia na stretnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli podľa Reuters viaceré zdroje. (TASR)
Číňania bojujúci za Rusko na Ukrajine patria podľa zdrojov z USA k žoldnierom bez priamych väzieb na čínsku vládu. Čítaj ďalej
Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.
Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.
Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.
Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.
Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.
Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.
Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)
