Rusko sa aj napriek protiútoku ukrajinských síl ďalej snaží o ofenzívu v centrálnej časti Donbasu

Z toho päť nad anektovaným Krymom, tri nad Belgorodskou a dva nad Oriolskou oblasťou, napísalo na telegram ruské ministerstvo obrany. Ďalšie podrobnosti neuviedlo.

Informuje o tom agentúra AFP.

Na základe novej legislatívy bude „diskreditácia“ ruskej armády či výzvy na zavedenie sankcií voči Rusku trestným činom.

Zákon tiež po novom zakazuje „napomáhanie implementácie rozhodnutí“ medzinárodných organizácií, ktorých súčasťou Moskva nie je.

Môže sa to napríklad vzťahovať na Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu, ktorý na Putina vydal v apríli 2023 zatykač v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí.

Legislatíva môže byť použitá voči tým, ktorí konajú „za účelom zisku“ alebo boli najatí, cituje AFP.

K prijatiu týchto zákonov prichádza v čase stupňujúcich sa zásahov Moskvy voči opozícii a slobode slova od spustenia ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, dôsledkom ktorej bolo zavedenie množstva ekonomických sankcií i politická izolácia Ruska zo strany Západu.

Ďalší nový zákon zakazuje „zahraničným agentom“ - čo je označovanie využívané na označenie kritikov režimu a ofenzívy na Ukrajine - vykonávať akékoľvek aktivity zamerané na vzdelávanie či byť v predstavenstvách štátnych korporácií.

Jeden z Putinových dekrétov, ktorý sa stal zákonom, tiež hovorí, že s tými, ktorí pomáhajú medzinárodným organizáciám vylučujúcim Rusko alebo vyzývajú na sankcie voči Moskve, môže byť v súčasnosti zaobchádzané tiež ako so zahraničnými agentmi.

Rusko svoj zákon o zahraničných agentoch prijalo ešte v roku 2012, Moskva ho však v poslednom období sprísňovala a na zozname zahraničných agentov je v súčasnosti približne tisíc jednotlivcov a organizácií vrátane známych hudobníkov, spisovateľov či novinárov. Mnoho z nich bolo preto nútených odísť do exilu, pričom niektorým bol v Rusku skonfiškovaný aj majetok.

Zákony, ktoré Putin podpísal, počítajú aj so zhabaním majetku odsúdených za takéto obvinenia, pripomína AFP. (TASR)

Ruské úrady po nej vyhlásili pátranie, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na štátne médiá.

„Po obvinenej bolo vyhlásené pátranie,“ uviedla podľa agentúry TASS moskovská pobočka ruskej federálnej väzenskej služby. Úrady sa o jej zmiznutí dozvedeli už 13. apríla prostredníctvom elektronického monitorovacieho systému.

Šesťdesiattriročnú Jekaterinu Barabašovú zatkli vo februári a krátko nato umiestnili do domáceho väzenia. Novinárku a filmovú kritičku obvinili zo šírenia „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na online platformách. V marci 2022 na Facebooku napísala, že Rusko „zbombardovalo“ susednú krajinu a „celé mestá zrovnalo so zemou“. V prípade uznania za vinnú by jej hrozilo desať rokov väzenia.

Barabašová predtým pracovala pre niekoľko mediálnych spoločností vrátane webu Republic a ruskojazyčnej služby Radio France Internationale. Krátko po tom, ako ruská armáda vpadla na Ukrajinu, Putin pridal web Republic na zoznam tzv. zahraničných agentov.

Rusko popiera, že by sa vo vojne na Ukrajine zameriavalo na civilistov. Krátko po začatí invázie však bol prijatý zákon zakazujúci kritiku armády a jej „špeciálnej vojenskej operácie“. Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že úrady ho využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý pripomína sovietsku éru. (TASR)

Podľa nich útok zranil troch ľudí a spôsobil materiálne škody. Celkovo dvaja ľudia zomreli po ruských útokoch na prihraničné obce v Sumskej a Charkovskej oblasti.

"Nepriateľ masívne zaútočil na Odesu pomocou útočných dronov. Bola poškodená civilná infraštruktúra mesta, obytné budovy, vzdelávacie inštitúcie, vozidlá a vypukli požiare," napísal šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper na Telegrame. Podľa predbežných informácií sú v starostlivosti lekárov traja ľudia.

Starosta Hennadij Truchanov uviedol, že zásah utrpela obytná budova v husto zaľudnenej časti juhoukrajinského mesta. "Na mieste horí (...), mnoho bytov je poškodených," dodal. K príspevku pripojil fotky budovy so zničenou fasádou, ktorá sa ocitla v plameňoch.

Ruské sily s koncom tzv. veľkonočného prímeria, ktoré v sobotu na 30 hodín vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, podľa ukrajinských úradov v pondelok plne obnovili útoky na ukrajinské pohraničie.

V dedine Ivašky v Charkovskej oblasti zabil dron muža na skútri, uviedla podľa agentúry Reuters oblastná prokuratúra. Cieľom ruského ostreľovania bolo tiež mesto Kupjansk.

V dôsledku ruského ostreľovania a dronových útokov zomrel jeden civilista tiež v susednej Sumskej oblasti, uviedla miestna vojenská správa.

To je návrh, ktorý Moskva podľa vlastných slov "analyzuje".

"Ukrajina trvá na svojom návrhu nezasahovať aspoň civilnú infraštruktúru. A od Moskvy očakávame jasnú odpoveď. Sme pripravení na akýkoľvek rozhovor o tom, ako to zabezpečiť," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore.

Zelenskyj už skôr v pondelok uviedol, že ukrajinská delegácia bude v stredu v Londýne rokovať o prímerí. Rozhovory budú nadväzovať na minulotýždňové stretnutie v Paríži, na ktorom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predstavil plán Washingtonu na ukončenie trojročnej vojny.

"Už túto stredu budú naši zástupcovia pracovať v Londýne. Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Spojené štáty - sme pripravení postupovať čo najkonštruktívnejšie," uviedol Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti X.

„Bezpodmienečné prímerie musí byť prvým krokom k mieru,“ dodal.

Zelenskyj neuviedol, kto ďalší sa na stretnutí zúčastní. Šéf americkej diplomacie Rubio predtým naznačil, že sa na ňom zúčastní delegácia USA. (TASR)

Jeho slová zazneli na veľkonočnej oslave v záhrade Bieleho domu ako odpoveď na otázku, či existuje americký návrh, že Ukrajina musí uznať Krym ako súčasť Ruska. Rusko okupovalo ukrajinský polostrov v Čiernom mori v roku 2014 a potom anektovalo v rozpore s medzinárodným právom.

„Takže vám poskytnem úplné podrobnosti počas nasledujúcich troch dní,“ odpovedal Trump. „Ale mali sme veľmi dobré stretnutia o Ukrajine, Rusku,“ dodal bez ďalších podrobností.

Americký prezident v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal: „DÚFAJME, ŽE RUSKO A UKRAJINA SA TENTO TÝŽDEŇ DOHODNÚ. OBIDVE KRAJINY POTOM ZAČNÚ ROBIŤ VEĽKÝ BIZNIS SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI, KTORÝM SA DARÍ, A ZBOHATNÚ!“

Trump vyzval Ukrajinu a Rusko na kompromis s cieľom dosiahnuť mier, inak by Spojené štáty mohli zastaviť svoje úsilie o ukončenie vojny. (TASR)

Na sieti X o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

O konaní stretnutia už skôr v pondelok informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje, ktoré si neželali byť menované.

Stretnutia sa podľa agentúry za americkú stranu zúčastní minister zahraničia Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorí budú rokovať s ministrami zahraničia a poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny.

Zelenskyj účasť ukrajinských zástupcov potvrdil po telefonáte s britským premiérom Keirom Starmerom, avšak nespomenul, kto bude súčasťou delegácie.

"Ukrajina, Británia, Francúzsko a USA - sme pripravení postupovať čo najkonštruktívnejšie, rovnako ako sme robili predtým, aby sme dosiahli bezpodmienečné prímerie, po ktorom bude nasledovať nastolenie skutočného a trvalého mieru," uviedol Zelenskyj.

Podľa agentúry Bloomberg má londýnska schôdzka nadväzovať na štvrtkové rokovanie v Paríži, kde Spojené štáty s Ukrajinou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom zdieľali svoje návrhy týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine.

Spojené štáty sú podľa Bloombergu v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Rusko a uznať ruskú kontrolu nad Ruskom okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Americký návrh by viedol k zmrazeniu frontovej línie, pričom by si Rusko ponechalo faktickú kontrolu nad väčšinou okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny, píše Bloomberg.

Ukrajina by sa tiež mala vzdať nádeje na vstup do NATO, avšak dohoda by mala zahŕňať bezpečnostné záruky pre Kyjev, dodáva agentúra. (ČTK)

Naznačuje to podľa nich, že agresívne expanzívne nálady sa v ruskej spoločnosti len viac upevnia. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hodnotenie britského obranného spravodajstva.

Briti uvádzajú, že od roku 2022 sa ruský vzdelávací systém viac spolitizoval, ideologizoval a militarizoval, čo odráža širšie ciele ruského vedenia.

Ako príklad sa v správe uvádza vyšetrovanie neštátneho ruského média Verstka, ktoré zistilo, že vzdelávacie materiály čoraz častejšie obsahujú obsah na podporu takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, čo je termín, ktorý Rusi používajú na označenie svojej agresívnej vojny na Ukrajine.

„Ruský štát sa s vysokou pravdepodobnosťou snaží využiť vzdelávací systém na rozvoj militarizovanejšej, nacionalistickej spoločnosti. Stratégia pre mládež do roku 2024 hovorila o dôležitosti 'zvyšovania prestíže vojenskej služby a poskytovania podpory mladému vojenskému personálu a jeho rodinám',“ tvrdia Briti.

Zámerom Moskvy je takmer určite zakoreniť v ruskej spoločnosti hlbšiu podporu ruskej vojny proti Ukrajine, ako aj väčšiu ochotu medzi mladými zapojiť sa do armády, ktorá utrpela značné straty. (SITA, Ukrajinská pravda)